Potrebujeme bratov a sestry
Mary Healyová hovorí o jednote kresťanov
Ježiš dal svojim učeníkom pri Poslednej večeri nové prikázanie: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 13, 43). Ježiš túžil po tom, aby láska a vzájomná starostlivosť učeníkov bola vo svete poškvrnenom rivalitou a rozdelením žiarivým svetlom zjavujúcim jeho prítomnosť. Asi si vieš predstaviť, ako musí jeho srdce prežívať to, že sa jeho ľud v priebehu stáročí rozštiepil na mnoho rôznych cirkví a denominácií.
Keďže tento mesiac budeme skúmať naše povolanie k jednote kresťanov, začneme rozhovorom s Dr. Healyovou, biblistkou a teologičkou, ktorej veľmi leží na srdci učenie Cirkvi o ekumenizme. Dr. Healyová je členkou Pápežskej biblickej komisie a vyučuje biblikum v Kňazskom seminári Božského Srdca v Detroite. Po boku protestantských pastorov i katolíckych kňazov tiež aktívne pôsobí v službe uzdravovania.
Slovo medzi nami: Prečo je pre vás jednota kresťanov taká dôležitá?
Jednota kresťanov je pre mňa taká dôležitá preto, lebo je dôležitá pre Ježiša. Vidíme to na modlitbe, ktorú sa modlil v noci pred svojou smrťou. Otcovi vtedy povedal: „No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (pozri Jn 17, 21 – 22).
No mám pre to aj osobné dôvody. Ako mladá kresťanka som sa stala členkou jedného spoločenstva. Bolo pre mňa veľkým požehnaním žiť medzi ľuďmi, ktorí chceli odovzdať svoj život Ježišovi a utvárať jednotu – napriek tomu, že patrili k rôznym kresťanským tradíciám. So zvláštnym dovolením mojej arcidiecézy sme každý rok spoločne slávili veľkonočnú vigíliu. Boli sme spolu počas bohoslužby slova; nekatolíci počas liturgie Eucharistie odišli do inej miestnosti. Napriek tomu, aká bola táto skúsenosť nedokonalá pre bolesť plynúcu z našej nejednoty, bola to vždy aj veľmi mocná skúsenosť. Zakúsili sme, akým darom je jednota v Kristovi.
Taktiež mala na mňa vplyv práca v ekumenickej skupine biblistov, ktorá mala názov Seminár biblika a hermeneutiky. Keď sme krátko po roku 2000 začali spolupracovať, väčšina biblického bádania sa pri výskume zameriavala jedine na historicko-kritickú metódu, no my sme chceli obnoviť biblický výklad na báze viery. Práca v tejto skupine bola veľmi inšpiratívna a aj napriek teologickým rozdielom bolo jasné, že každý z nás hlboko miluje Pána a aj mu slúži.
Napokon by som mala spomenúť svoj misijný výjazd do Brazílie. Išla som naň v roku 2014 spolu s Randym Clarkom, protestantským evanjelizátorom, ktorý sa modlí za uzdravenie. Bol to čas úžasného budovania mostov medzi katolíkmi a protestantmi. Na tomto výjazde som na vlastné oči videla, aké úžasné plody má evanjelizácia, keď tím používa dar uzdravenia a iné dary Ducha Svätého na to, aby priviedol neveriacich k stretnutiu s Kristom a videla som, ako veľa sa toho my katolíci od nich môžeme učiť.
Spomenuli ste 17. kapitolu Jánovho evanjelia a Ježišovu poslednú modlitbu za jednotu kresťanov. Máte ešte nejaké iné obľúbené miesto v Písme týkajúce sa jednoty kresťanov?
Jednu krásnu pasáž máme v Liste Filipanom, konkrétne ide o verše Flp 2, 1 – 3. Väčšina katolíkov dobre pozná veľký hymnus o Kristovom zrieknutí sa seba samého, ktorý nasleduje po týchto veršoch. No mnohí nepoznajú kontext tejto modlitby a tým je výzva k jednote. Tento úryvok znie takto:
„Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.“
Svätý Pavol je tu teda veľmi konkrétny a praktický: považujte druhých za lepších od seba. To môžeme aplikovať aj na to, ako hľadíme na našich oddelených bratov a sestry.
Čo dnes prekáža zjednoteniu kresťanov?
Jednou z prekážok je, že mnohí katolíci stále neprišli do kontaktu s učením Cirkvi o ekumenizme. Dokonca ani niektorí moji študenti, seminaristi, si neuvedomujú, že, ako nás učí Ján Pavol II., úsilie o jednotu a zjednotenie kresťanov nie je čosi voliteľné, ale je to čosi podstatné. Iní si neuvedomujú, ako veľa máme toho spoločného s inými kresťanmi. Niektorí ľudia napríklad predpokladajú, že katolícka a protestantská Biblia sú úplne odlišné. No – až na sedem deuterokanonických kníh, ktoré v protestantskej Biblii chýbajú, a niektorých častí z Knihy Ester a Knihy Daniel či niekoľkých slov, ktoré inak prekladajú katolícki a inak protestantskí biblisti – sú naše Biblie rovnaké!
Žiaľ, niektorí influenceri v katolíckom svete živia mentalitu „my verzus oni“ tým, že často kritizujú iných kresťanov alebo tým, že to, čo je katolícke, definujú vždy len na pozadí toho, čo je protestantské. Ľahko sa nás môže zmocniť akýsi pocit nadradenosti či dokonca určitý katolícky šovinizmus: „My máme všetko; nepotrebujeme vás.“ Je pravdou, že Kristovo telo pretrváva v Katolíckej cirkvi, no to neznamená, že každý z nás individuálne vlastní alebo žije plnú pravdu. Navzájom sa potrebujeme.
Boli ste svedkom toho, že rôzne denominácie sa navzájom obohatili svojimi darmi?
Sme svedkami toho, ako katolíci vďaka pentekostálnym a charizmatickým protestantom prijímajú dar väčšej otvorenosti voči charizmám a spontánnemu pôsobeniu Ducha Svätého. Vďaka rôznym protestantským skupinám sme si pripomenuli podstatnosť a dôležitosť osobného vzťahu s Ježišom a našu povinnosť evanjelizovať a byť učeníkmi, ktorí sú zároveň misionármi. Od baptistov katolíci načerpali hlbšiu lásku k Božiemu slovu a pochopili, aké dôležité je poznať Sväté písmo naspamäť.
Aj my katolíci dávame našim bratom mnoho darov. Mnohí protestanti sa väčšmi otvárajú viere v reálnu prítomnosť Ježiša v Eucharistii, v spoločenstvo svätých a jedinečnému postaveniu Božej Matky Márie. Niektorí začínajú chápať, že Božia milosť sa nás môže dotýkať aj cez materiálne a hmatateľné veci, čo je základný princíp sviatostí a svätenín. A keď vidia, ako katolíci žijú svoju vieru a vrúcne milujú Ježiša, ich zrak sa otvára aj pre body učenia, ktorými dovtedy pohŕdali. Hovoria si: „Možno na tom niečo je. Možno som to nechápal správne.“
Pracuje na jednote kresťanov aj Duch Svätý?
Bola som svedkom jeho pôsobenia na podujatiach, na ktorých kresťania z rôzneho prostredia spolu uctievali a chválili Boha. Keď ste vo veľkom zhromaždení ľudí, ktorí v chvále odovzdávajú srdce Ježišovi a vzdávajú Bohu slávu, nie je možné oddeľovať sa od druhých. Áno, je to priam nemožné! Čím bližšie sme k Ježišovi, tým bližšie musíme byť aj k sebe navzájom. V nebi niet nejednoty; všetci tam budeme dokonale a večne zjednotení s Bohom i medzi sebou.
Katolíci a protestanti sa zjednocujú aj pri spoločnom zápase za dôstojnosť ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. Počas služby – napríklad pri obhajobe ľudského života alebo pri službe chudobným – vznikajú mnohé pevné priateľstvá.
Čo môžeme dnes urobiť pre jednotu kresťanov?
V prvom rade môžeme spoznať svoju katolícku vieru. Jedným z najlepších spôsobov je prejsť si celý Katechizmus Katolíckej cirkvi. Na internete nájdeme veľa skvelých materiálov – napríklad aj Slovo medzi nami. Taktiež môžeme siahnuť po komentároch k biblickým knihám, po životopisoch svätých a svedectvách ľudí, ktorí sa obrátili či konvertovali a stali sa katolíkmi.
Po druhé, živme svoju dušu slovami tých najlepších nekatolíckych autorov a rečníkov. Takými sú napríklad C. S. Lewis (anglikán), Timothy Ware (pravoslávny kresťan) a Dietrich Bonhoeffer (evanjelik). Taktiež si čítajme o ľuďoch z iných denominácií, ktorí trpeli pre vieru – napríklad si môžeme prečítať knihu Nebeský muž o čínskom evanjelizátorovi – bratovi Yunovi. Dovoľme, aby tieto slová budovali našu vieru a aby nám ukázali, aké povzbudivé dokážu byť aj životy našich ostatných bratov a sestier v Kristovi.
Po tretie, usilujme sa budovať priateľstvá s nekatolíkmi. Hovorme s nimi o svojej viere. Ak povedia: „Ja neverím v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii“, neprejdime okamžite do obranného postoja. Podeľme sa o svoju vieru, no nebudujme s nimi vzťah len preto, že si prajeme, aby konvertovali. Jednoducho si vypestujme priateľstvo, v rámci ktorého sa budeme navzájom ťahať bližšie k Pánovi. Takéto priateľstvá – keď sú ich milióny – zohrávajú veľkú úlohu pri diele Ducha, ktorým je odstraňovanie nejednoty v Kristovom tele.
Napokon by sme sa všetci mali za jednotu kresťanov modliť a osvojiť si tak Ježišovu vlastnú modlitbu na tento úmysel.
Chceli by ste nám dať nejaký odkaz na záver?
Vidím, že Pán nás všetkých pozýva, aby sme svoje srdcia zladili s Ježišovým Srdcom – a Ježišovi leží na srdci jednota jeho Nevesty, Cirkvi. Vnímam, že nás všetkých pozýva, aby sme strážili svoje ústa a dávali si pozor na slová, ktoré by mohli znevážiť alebo ponížiť našich bratov a sestry v Kristovi, a aby sme radšej druhých budovali vo viere v Krista a nechali sa nimi budovať. Toto Pána teší viac než čokoľvek iné.