Vďaka vízii o láske opätovne objavil Boha
O tom, ako sa jeden muž dotkol neba
Eddie Ensley a Robert Herrmann
Chceli ste niekedy zistiť, aké by to bolo dotknúť sa neba?
Nedávne výskumy dokazujú, že zážitky klinickej smrti, vízie súvisiace so smrťou a záblesky videnia neba zažili tisíce ľudí – či už to boli ľudia svätí, alebo celkom obyčajní. Mnohé z týchto zážitkov hovoria o úžasných stretnutiach s Bohom, ktorý nás miluje nadovšetko. Dnes vám vyrozprávame príbeh Jamesa, ktorý takýto zážitok prežil v ranej dospelosti – a zmenilo mu to život.
Viera bez poznania
James vyrastal v stabilnej rodine a mal vždy vynikajúce akademické výsledky. Obaja jeho rodičia boli lekári a občas chodili aj na svätú omšu. Jeho babička však bola horlivá katolíčka. Práve vďaka nej išiel James na prvé sväté prijímanie aj na birmovku.
Jeho rodičia mu po materiálnej stránke dali vždy to najlepšie, no mali problém vybudovať si s ním blízky vzťah. James nemal súrodencov, takže po smrti svojej babičky vyrastal bez vrúcnosti, starostlivosti a podpory, ktoré potreboval na to, aby sa pripravil na život vo svete plnom ľudí, emócií a myšlienok.
Na strednej škole sa James stretal len s veľmi inteligentnými ľuďmi, ktorí s ním zdieľali jeho lásku k akademickej oblasti. Spolu s priateľmi diskutovali o filozofii a politike. James si bol čoraz menej istý existenciou Boha, no predsa ju stále obhajoval. A hoci nachádzal správne argumenty v prospech existencie Boha, robil to bez jasného vnútorného vnímania Božej prítomnosti.
Taktiež rád chodieval s dievčatami na rande, ale nikdy im nedovolil, aby ho skutočne spoznali. V podstate takmer necítil žiadne emócie.
Počas štúdia na univerzite sa James cítil veľmi osamelý. Študoval filozofiu a jeho kariérnym cieľom bolo stať sa profesorom filozofie. Tým nahneval svojich rodičov, ktorí chceli, aby šiel študovať na lekársku fakultu. Boli presvedčení, že s jeho intelektom by sa mohol stať skvelým lekárom. James však o to nemal záujem.
Premenený tragédiou
Keď sa prechádzal po univerzitnom areáli, mal hlavu buď ponorenú v knihách, alebo ňou bol kdesi v oblakoch. A tak si raz popoludní pri prechádzaní na druhú stranu ulice nevšimol prichádzajúce auto. Vodič auta sa pokúsil zabrzdiť, ale bolo už neskoro. Len čo šofér vystúpil, uvidel Jamesa ležať na zemi v bezvedomí. Jeho zranenia boli také vážne, že počas prevozu do nemocnice prestal dýchať a celé dve minúty nemal pulz. Záchranárom sa ho podarilo oživiť, ale potom bol niekoľko dní v kóme.
James mal pocit, že počas toho, ako ležal v kóme, odrazu na chvíľu všetko premklo svetlo. Videl lekárov, ktorí sa o neho starali, a počul ich živé rozhovory. Cítil sa obklopený ohromujúcou láskou; mal pocit, akoby ho niekto objímal a hovoril mu: „Vždy som ťa miloval. Budem s tebou.“ Ten pocit lásky prenikol až do najhlbšieho vnútra jeho duše.
James povedal Ježišovi: „Som taký osamelý; vlastne ani neviem byť človekom, hoci všetci ostatní to vedia.“ Ale Ježiš ho objal a povedal: „Budem vždy s tebou. Ver mi; ja ťa budem milovať naveky.“ James videl aj svoju babičku, ktorá mu povedala: „Aj ja ťa milujem a táto moja láska bude vždy s tebou. Ježiš bude vždy s tebou a ja budem s Ježišom, keď ťa bude milovať.“
Videl aj svoju minulosť – to, ako ublížil rôznym ľuďom a ako iní ublížili jemu. A videl aj to, ako sa vždy cítil osamelý. Videl okamihy, keď sa mu ľudia neprihovorili. A videl aj chvíle, keď sa mu ľudia prihovárali, ale on im nedokázal opätovať ich vrúcnosť a priateľskosť – a videl, ako ich to ranilo.
James tiež videl lány plné farebných kvetov – mali živšie farby než akékoľvek lúčne kvety na zemi. Cítil vôňu, aká sa šíri na jar, a počul zvuk tečúcej vody. Všetko odrážalo láskavého Boha, ktorý ho objímal. Chcel v tej láske zostať ponorený, ale Ježiš mu povedal: „Musíš sa vrátiť. Keď budeš žiť svoj život, nájdeš Lásku. A raz príde chvíľa, keď sa sem vrátiš.“ Potom sa James prebudil. Bol opäť vo svojom tele – a cítil aj všetku bolesť a všetky svoje zranenia. Lekári potvrdili, že hovorili presne to, čo im opísal, a aj to, že jeho srdce prestalo biť a že si istý čas mysleli, že oňho prišli.
Uzdravenie v láskyplnom Božom objatí
James nikdy nezabudol na všetko, čo videl a počul, keď bol v kóme. A natrvalo ho to zmenilo. Keď sa vrátil na univerzitu, urobil niečo, čo by mu nikdy predtým nenapadlo: pridal sa ku skupine katolíckych študentov. Usiloval sa vypestovať si priateľstvo so spolužiakmi, ktorí milovali Boha. Spoločne sa rozprávali o Pánovi a študovali Písmo, ale chodili aj do kina, hrali videohry a zúčastňovali sa na školských spoločenských podujatiach. Vtedy začal zakúšať lásku, ktorú mu sľúbil Ježiš – a to mu zmenilo život. Ba zmenili sa aj jeho kariérne plány.
Nasledujúci semester James prestúpil na katolícku univerzitu, na ktorej potom získal titul z katolíckej teológie. Neskôr získal magisterský titul a stal sa koordinátorom vyučovania náboženskej výchovy v jednej z najväčších farností vo svojej diecéze. Zaľúbil sa do jednej úžasnej ženy a oženil sa s ňou. Neskôr sa im narodili deti a teraz sa aj s nimi delia o Ježišovu premieňajúcu lásku.
Jamesova skúsenosť nám pomáha nahliadnuť do nekonečnej, bezhraničnej lásky Boha a jeho prísľubu o nebi.
Tak katolícka tradícia aj moderný výskum potvrdzujú, že zážitky blízkej (či klinickej) smrti nesú v sebe určitý potenciál: môžu nás samých aj tých, na ktorých nám záleží, priviesť na cestu uzdravenia. Otvárajú nás totiž Tomu, ktorý nám môže uzdraviť rany, zmeniť nám srdce a vyslať nás do sveta s radosťou zo života a lásky – s radosťou, ktorá bude zjavovať premieňajúcu silu Božieho života.