Vyvolená dcéra Izraela
Úloha Márie v dejinách spásy.
Ešte predtým, ako bolo čokoľvek stvorené, ešte predtým, ako začal samotný čas, mal Boh plán, plán, ktorý zahŕňal všetko a každého človeka, ktorého kedy stvoril.
Ako hlása Písmo, Boh nás „v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1, 3). Písmo ďalej hovorí, že Boh „si nás v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (1, 4) a že nás „predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi“ (1,5).
Tento úžasný plán – že všetci budeme naplnení božským životom a staneme sa milovanými synmi a dcérami Boha – je jadrom všetkého, čo Boh urobil. Je taký dôležitý, že ho nedokázalo zničiť ani naše upadnutie do hriechu. Len si pomyslíme: Každý z nás bol povolaný, aby splnil špecifickú úlohu v jeho kráľovstve. Pretože úloha Márie je v Božom pláne taká kľúčová, je najvyšším príkladom toho, čo sa nám môže stať, keď sa poddáme Pánovi a dovolíme, aby sa jeho plán naplnil v našich životoch. Pozrime sa teda na úlohu Márie v Božom pláne, úlohu, ktorú určil ešte predtým, ako stvoril svet.
Na úsvite stvorenia. Predstavte si, aká dôležitá musí byť postava matky Božieho Syna. Bola predurčená na to, aby bola viac než len nádobou, prostredníctvom ktorej Syn vstúpil do sveta. Bola vyvolená, aby vo svojom srdci i skutkoch zosumarizovala stáročné túžby Izraela po naplnení Božích sľubov. Bola predurčená na to, aby porodila a vychovala toho, kto zachráni všetkých ľudí pred smrťou! Boh chcel, aby sa stala vzorom pre všetkých veriacich po celé stáročia, aby svojím príkladom a svojou príhovorom pomáhala všetkým dosiahnuť čistotu srdca a jednotu mysle, ktorú od nás Boh žiada.
Prepojenie medzi Starým a Novým zákonom. Boh určil, že Mesiáš príde prostredníctvom dcéry Izraela, ktorá bude oslobodená od škvrny dedičného hriechu. Zamýšľal, aby matka Vykupiteľa bola pokorná žena, ktorá nebude hľadať pozornosť sveta. Mala byť chudobná duchom, úplne dôverovať Bohu a dokonale plniť zákon, ktorý Mojžiš dal jej predkom na vrchu Sinaj.
Lukášovo evanjelium poskytuje osobitný pohľad na úlohu Márie ako vernej dcéry Izraela. Lukáš zaradil Máriu do tradície izraelských žien, ku ktorým patrí Abrahámova manželka Sára (Gn 18, 1-15; 21, 1-7), nemenovaná matka Samsona (Sud 13,2-5, 24) a Anna, Samuelova matka (1 Sam 1,1-2, 9-20). Každá z týchto žien počala zázračným spôsobom a porodila Božích mužov, ktorí každý svojím spôsobom predznamenávali Krista.
Matúš výslovne odkazuje na Izaiášovo proroctvo, že panna (alebo „mladá žena“) počne a porodí syna menom Emanuel, čo znamená „Boh je s nami“ (Iz 7,14; Mt 1,23). V Izaiášovej dobe sa proroctvo o Emanuelovi chápalo ako ešte nenarodený dedič Achaza, kráľa Judska, ktorý bude chrániť krajinu pred cudzou inváziou. Prví kresťania však videli naplnenie tohto proroctva v Márii, mladej žene, ktorá zázračne počala a priviedla Božieho Syna medzi nás. Videli v Ježišovi „Emanuela“, Boha s nami.
Na samom konci Písma, v knihe Zjavenie, sa hovorí o žene, ktorá má rodiť, ktorej dieťa ohrozuje drak (Zjve 12, 1-9). Ihneď po narodení je dieťa vzaté na Boží trón, zatiaľ čo žena utečie do púšte. Mnohí veriaci v priebehu storočí začali vnímať túto ženu ako Máriu, novú Evu, ktorej potomok zvíťazí nad starým hadom, Satanom (pozri Gn 3,15-16).
Vo všetkých týchto pasážach Písma môžeme vidieť predzvesť úlohy Márie. Táto vyvolená dcéra Siona, pokorne poddaná Duchu, porodila Spasiteľa, najväčšiu túžbu Izraela, toho, na ktorého sa Boh tak dlho pripravoval.
Čas naplnenia. Prostredníctvom týchto väzieb so Starým zákonom môžeme začať rozumieť úlohe Márie v dejinách Izraela. Bola dôverne oboznámená s Božími prísľubmi týkajúcimi sa Mesiáša a podobne ako jej ľud túžila po príchode tohto Mesiáša, ktorý vykúpi Izrael. Ako horlivo sa musela modliť: „Ako dlho, Pane?“ (Ž 13, 1), čakajúc a dúfajúc v sľúbené spasenie.
Keď anjel pozval Máriu, aby sa takým neočakávaným spôsobom podieľala na Božom pláne, jej túžba po Mesiášovi ju podnietila, aby sa dobrovoľne podriadila. Vo svojej odpovedi – „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38) – Mária začala novú éru v Božom pláne. Jeho sľúbené vykúpenie konečne prišlo. V Máriinom lone sa naplnila túžba jej národa po Kristovi.
Aj keď stála pod krížom, Mária bola v privilegovanej pozícii. Jej srdce bolo prebodnuté mečom, presne ako prorokoval Simeon (Lk 2, 35), ale zároveň cítila, že sa deje niečo významné. Všetky roky modlitieb a otvorenosti Duchu ju naučili, že Ježišova smrť prinesie život svetu. Viac ako ktokoľvek iný prítomný na Kalvárii bola Mária schopná pozrieť sa za smútok okamžitej chvíle a vidieť večnú radosť, ktorú toto vykúpenie prinesie. Všetky hriechy ľudstva boli zmazané pred jej očami. Otcova láska bola uvoľnená novým spôsobom. Spasenie prišlo a ona mala privilégium byť toho svedkom.
Matka Cirkvi. Mária nebola len svedkom kríža, bola prítomná aj v deň Turíc. Tam, v hornej miestnosti, sa začala éra Cirkvi, posledná éra pred Ježišovým návratom. A počas celej tejto éry Mária naďalej plnila Božie zámery s ňou. Rovnako ako v Káne, aj naďalej oroduje za svojho syna. Okrem toho prejavuje svoju starostlivosť prostredníctvom rôznych zjavení, v ktorých hovorí k Božím deťom. Či už sa posolstvá týkajú odvrátenia sa od hriechu alebo prijatia Božej lásky a spásy, tieto zjavenia sa vždy zdajú byť zamerané na prípravu sveta na Ježišov návrat na konci čias.
Vzor materskej lásky. Ako Matka Božia a Nevesta Ducha Svätého, Panna Mária zohráva v Cirkvi osobitnú úlohu. Z tohto dôvodu sa každá rodina – ako miniatúrna cirkev – môže obrátiť na Máriu, aby sa naučila hlbšie milovať jeden druhého a aby sa podobne ako ona mohla priniesť život Krista do sveta. Nasledujúce úryvky z dogmatickej konštitúcie o Cirkvi Druhého vatikánskeho koncilu nám poskytujú určitý pohľad na úlohu Márie v Cirkvi a na úlohu, ktorú môže zohrávať, keď zasväcujeme naše rodiny jej synovi Ježišovi.
Preblahoslavená Panna skrze dar a úlohu Božieho materstva, ktoré ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje neobyčajné milosti a úlohy je veľmi úzko spojená aj s Cirkvou. …Veď pre svoju vieru a poslušnosť, zatienená Duchom Svätým, porodila na zemi, bez styku s mužom, samého Otcovho Syna, ako nová Eva, ktorej viera nebola narušená nijakou pochybnosťou. Bez akéhokoľvek váhania uverila Božiemu poslovi, a nie dávnemu hadovi.
Mária, úzko spätá s dejinami spásy, … odzrkadľuje v sebe základné pravdy viery, … No i Cirkev tým, že hľadá Kristovu slávu, stáva sa podobnejšou svojmu vznešenému vzoru, pričom neprestajne rastie vo viere, v nádeji a láske a vo všetkom hľadá a plní Božiu vôľu. Z toho dôvodu Cirkev pri svojej apoštolskej činnosti právom hľadí na tú, ktorá porodila Krista, počatého z Ducha Svätého a narodeného z Panny preto, aby sa skrze Cirkev narodil a rástol aj v srdciach veriacich. Táto Panna bola vo svojom živote vzorom tej materinskej lásky. (Lumen gentium 63, 65)
Ako matka túži Mária po tom, aby všetci ľudia boli pripravení na Ježišov návrat v sláve. Mária, ktorá bola od vekov predurčená stať sa Matkou Božou, naďalej pozýva každého Ježišovho učeníka, aby nasledoval jej príklad. Jej modlitba „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ je niečo, čo sa každý z nás môže naučiť vyslovovať s čoraz väčšou dôverou. Prostredníctvom moci Ducha môžeme začať túžiť po Ježišovom druhom príchode, tak ako Mária pred vekmi modlila za jeho prvé zjavenie.