Správcovia Božieho stvorenia
Zveľaďujme Božie dary
„Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.
Všetko si mu položil pod nohy.“
– Žalm 8, 6 – 7
Žalmista týmito niekoľkými veršami stručne vyjadruje biblický pohľad na stvorenie a naše miesto v ňom. Boh nás nielenže stvoril na svoj obraz a podobu, ale nám dal aj zvláštnu česť a výsadu: máme vládnuť nad svetom, ktorý stvoril. Ako nám hovorí Kniha Genezis, Boh ľuďom kázal, „nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; i nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi“ (Gn 1, 26).
No je to viac ako česť; je to aj veľká zodpovednosť. Boh chce, aby sme celému stvoreniu odzrkadľovali jeho lásku a starostlivosť – aby sme ukazovali, ako mu záleží na prírode i ľuďoch, ktorých stvoril. A hoci autor Knihy Genezis používa slovo „vládnuť“, toto slovo neznamená neobmedzene panovať. Svoju moc nad stvorením totiž nemáme využívať na sebecké účely. Pápež František vo svojej encyklike Laudato si’ píše v tomto duchu tieto slová: „Musíme rázne odmietnuť názor, že absolútnu nadvládu človeka nad ostatnými stvoreniami možno odvodiť z toho, že sme boli stvorení na Boží obraz a poverení podmaniť si zem“ (LS 67). Toto naše poslanie však so sebou prináša zodpovednosť za všetko, čo Boh stvoril. Boh ako Stvoriteľ „je jediný Pán sveta“ (porov. LS 75). Našou úlohou je byť dobrými správcami všetkého, čím nás tak milostivo zahrnul.
Kto je vlastne správca? Tento pojem v Novom zákone pomenúva grécke slovo oikonomos, ktoré väčšinou označuje správcu domácnosti. Ježiš použil toto slovo, aby vykreslil rozdiel medzi „verným a múdrym správcom“, ktorý plní vôľu svojho pána, a tým, ktorý ju ignoruje a zle zaobchádza so svojimi spolusluhami (porov. Lk 12, 42). Svoje podobenstvo zakončuje varovaním: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať“ (12, 48).
Nám všetkým toho Boh zveril „veľa“. Možno sa staráme o rodinu, slúžime vo farnosti alebo máme pod sebou viacerých zamestnancov. Možno máme dom, byt alebo nejaký iný majetok, o ktorý sa musíme starať. A všetkým nám bola zverená starostlivosť o zem, ktorú pápež František nazval „naším spoločným domovom“ (porov. LS 1). Ako teda Boh chce, aby sme spravovali tieto vzácne dary?
Povolanie správcu
Po prvé, Pán chce, aby sme si vážili ľudí a veci, ktoré nám zveril. Sluhovia v Ježišovom podobenstve, ktorí počas čakania na návrat svojho pána bili ostatných spolusluhov a opíjali sa, si nevážili tých, ktorí im boli zverení. Boh nad nami nikdy nevládne ako tyran, nezneužíva nás ani nám neberie slobodu, a od nás žiada to isté. A nechce ani, aby sme tých, ktorí sú nám zverení, zneužívali alebo nad nimi tvrdo panovali, alebo aby sme ľudí či veci využívali vo svoj prospech. Ľudia páchajú veľa škôd na životnom prostredí práve vtedy, keď konajú tak, ako keby boli zdroje našej planéty neobmedzené, alebo ako keby určité technológie a postupy nespôsobovali nášmu spoločnému domovu trvalé škody.
Po druhé, Boh chce, aby sme konali ako správcovia, nie ako vlastníci. Všetko, čo máme, nám zveril len na určitý čas. Čím väčšmi si uvedomujeme, že ľudia v našom živote i stvorený svet sú darmi, tým sme za ne vďačnejší a tým väčšmi ich vnímame ako vzácne poklady, ktoré nám dal milostivý Boh. Nemôžeme byť predsa majetnícki ani panovať nad niečím, čo v konečnom dôsledku ani nie je naše.
Po tretie, Boh chce, aby naše správcovstvo bolo produktívne. Len tak totiž budeme môcť budovať jeho kráľovstvo. Spomínate si na Ježišovo podobenstvo o talentoch? Tí, ktorí investovali svoje talenty, dostali viac, zatiaľ čo sluhu, ktorý svoj talent zakopal, stihol trest (pozri Mt 25, 14 – 30). Sme správcami svojich darov a talentov. To, ako ich investujeme, odzrkadľuje mieru toho, ako dobre sa staráme o to, čo nám Boh zveril.
Potrebné postoje
Na to, aby sme boli dobrými správcami, je často potrebné ďalej sa rozvíjať a rásť – a to najmä v oblasti nášho zmýšľania a našich postojov. Napríklad: čím viac sa dozvedáme o zložitosti ľudského tela, ako aj o zázraku počatia a narodenia, tým väčšmi žasneme a obdivujeme Božie stvorenie a tým väčšmi túžime Boha chváliť za to, ako nás stvoril. Čím väčšmi obdivujeme krásu nočnej oblohy či slnka vychádzajúceho nad horským hrebeňom, tým hlbšie vnímame Božiu dobrotu a prítomnosť.
Boh si tiež praje, aby sme venovali čoraz hlbšiu pozornosť ľuďom a veciam, ktoré nám zveril do opatery. Ľahko sa môžeme nechať pohltiť vlastnými túžbami a starosťami. Zabúdame, že Boh nám dal veľkú zodpovednosť a kázal nám vyjsť zo seba. Na to, aby sme boli dobrými správcami, je potrebné, aby sme sa zameriavali na potreby ľudí okolo nás.
A pre službu druhým a starostlivosť o zem musíme byť tiež ochotní obetovať svoj čas, energiu alebo majetok. Vedomie, že toto správcovstvo je súčasťou povolania, ktoré nám Boh dal, nám pomôže obetovať svoj život za tých, ktorých nám zveril. Vďaka tomu tiež budeme ochotnejšie znášať nepohodlie či menší zisk, ak to prinesie ochranu zeme a jej zdrojov.
Boh neočakáva, že svoje myslenie úplne zmeníme zo dňa na deň. No predsa nás aj v tejto oblasti žiada o obrátenie. Všetci v tejto svojej správcovskej úlohe nejako zlyhávame. No Boh nás nikdy neopustí. Čím viac budeme skúmať svoje srdcia a konať pokánie za to, že sme ignorovali povolanie starať sa o to, čo nám Boh zveril, tým väčšmi bude na nás Pán vylievať svoju milosť a dávať nám to, čo potrebujeme na naplnenie tohto povolania.
Nové stvorenie
Dokiaľ sa prví rodičia nevzbúrili a neodvrátili sa od Pána, Božie stvorenie bolo po všetkých stránkach dokonalé. Potom do sveta vstúpili hriech a smrť. A dôsledky tohto pádu vidíme všade vôkol seba: stačí si všimnúť, ako sa správame k prírode a k svojim blížnym. Toto však nie je v súlade s Božou vôľou. Preto Otec poslal na svet svojho Syna Ježiša, aby nás zachránil a urobil nás novým stvorením (pozri 2 Kor 5, 17). Teraz v nás prebýva Duch Svätý, ktorý nás pozýva, aby sme sa spolu s Pánom starali o všetko, čo stvoril, a pomáhali uzdravovať všetko, čo je zranené, zlomené a pokazené.
Ježiš si želá, aby sme si pripomínali tých päť múdrych panien z jeho podobenstva, ktoré čakali na stretnutie so ženíchom (pozri Mt 25, 1 – 12). Tieto panny boli dobré správkyne, lebo ich lampy boli plné oleja. Nevedeli, kedy príde ženích, ale boli pripravené privítať ho, len čo ten okamih nastane.
Aj my čakáme na Kristov druhý príchod, ktorý raz a navždy všetko napraví. A kým čakáme, „celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ a „aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (Rim 8, 22 – 23). V posledný deň nás Boh vzkriesi v sláve a budeme žiť v novom nebi a na novej zemi, oslobodení od otroctva hriechu (pozri Zjv 21, 1). „Zotrie nám z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo“ (porov. Zjv 21, 4).
Ako dobrí správcovia, ktorí zveľaďujú svoje dary od Boha, chceme byť pripravení na stretnutie s ním pri jeho druhom príchode. Kiež nikdy neberieme jeho dary ako samozrejmosť a kiež nás nikdy nezláka myšlienka, že môžeme ignorovať svoju zodpovednosť za starostlivosť a ochranu toho, čo nám zveril. No predovšetkým chváľme Boha za to, že nám dovolil starať sa spolu s ním o dobro všetkého, čo stvoril!
Túto modlitbu napísal pápež František pre encykliku Laudato si. Kiež nám pripomína, že Boh nás volá k starostlivosti o svoje stvorenie.
Modlitba za našu zem
Najvyšší Pane, prítomný v celom vesmíre
i v tom najmenšom z tvojich stvorení,
ty, ktorý svojou nežnosťou zahrnuješ
všetko, čo existuje, vlej do nás silu svojej lásky,
aby sme sa starali o život a krásu.
Zaplav nás pokojom, aby sme žili ako bratia a sestry
a nikomu neškodili.
Otec chudobných, pomôž nám vyslobodiť tých,
ktorí sú na tejto zemi opustení a zabudnutí
a ktorí sú v tvojich očiach tak veľmi vzácni.
Ozdrav náš život, aby sme chránili svet a nepustošili ho,
aby sme rozsievali krásu, a nie znečistenie a skazu.
Dotkni sa sŕdc tých, ktorí hľadajú iba výhody
na úkor chudobných tejto zeme.
Nauč nás objavovať hodnotu každej veci, kontemplovať s úžasom
a uvedomiť si, že na našej ceste k tvojmu nekonečnému svetlu
sme hlboko spojení so všetkými stvoreniami.
Vďaka, že si s nami po všetky dni.
Posilňuj nás, prosíme, v našom boji za spravodlivosť, lásku a pokoj.