Chvála Božieho stvorenia
Všetko je „veľmi dobré“
Počul si už o takzvanom efekte nadhľadu (z angl. overview effect)? Tento termín v 80. rokoch 20. storočia vymyslel spisovateľ Frank White na opísanie toho, čo sa deje niektorým astronautom, ktorí z vesmíru hľadia na Zem. U mnohých z nich v tej chvíli dochádza k akejsi zmene zmýšľania. Začnú pociťovať prepojenosť so všetkými ľuďmi a väčšiu túžbu starať sa o životné prostredie. A mnohí zároveň nanovo pocítia blízkosť Boha. Keď číru krásu Zeme uvidel astronaut Ron Garan, nazval Zem „oázou na pozadí nekonečna – toho obrovského vesmíru za ňou“.
Kniha Genezis nám hovorí, že náš vesmír – vesmír taký veľký, že ani len nedokážeme pochopiť jeho rozmery – stvoril Boh. „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (1, 1). Boh stvoril všetko – hviezdy, slnko, zem i prvých rodičov – a povedal, že to všetko je „veľmi dobré“ (1, 31). Preto keď dnes hľadíme na snímky Zeme, ktorú videli astronauti, aj my zažívame podobný úžas a obdiv.
V tomto čísle Slova medzi nami sa chceme bližšie pozrieť na to, čo znamená, že Boh, náš Otec, je Stvoriteľom vesmíru. V prvom článku sa zamyslíme nad tým, ako môže roznietiť našu lásku k Bohu to, keď si budeme väčšmi ceniť Božiu tvorivosť a múdrosť. V druhom článku sa zameriame na to, čo znamená byť dobrými správcami Božieho stvorenia. A v poslednom článku preskúmame spojenie svätého Františka z Assisi s prírodou i to, ako sa môžeme spolu s celým stvorením pripojiť k oslave Pána.
Boh stvoril svet z ničoho
Niektorí vedci strávia štúdiom vesmíru a jeho vzniku celý život. Biblický príbeh sa týmito otázkami nezaoberá, skôr sa zameriava na „zmysel tohto vzniku“ (KKC 284). Veríme napríklad, že nikdy neexistovalo nič také, čo by nestvoril Boh. To znamená, že Boh stvoril všetko „z ničoho“ (KKC 296). V prvej kapitole Knihy Genezis predchádza samotnému opisu stvorenia poetické vykreslenie neforemnej a temnej „priepasti“ – inými slovami bezodnej jamy (1, 2). Hebrejské slovné spojenie tohu va-bohu tu označuje práve tento prvotný chaos, z ktorého Boh vytvoril poriadok a krásu.
Druhá kapitola Knihy Genezis predstavuje iný príbeh stvorenia: Boh jednoducho „urobil zem a nebo“ a potom stvoril človeka „z prachu zeme“ a vdýchol doňho život (Gn 2, 4. 7). Obidve verzie však poukazujú na niekoľko dôležitých právd. 1. Boh je všemocný. Nikto okrem Boha nemôže stvoriť niečo z ničoho. 2. Existujeme len vďaka Božej milosti a láske. To napísal aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si’: „Základným dôvodom všetkého stvorenia je Božia láska“ (77). 3. Boh je určitým spôsobom prítomný v každom stvorení.
Tieto pravdy si zvyčajne uvedomujeme len hmlisto, a často žijeme bez toho, aby sme nad nimi vedome uvažovali a vážili si ich. Faktom je, že za všetko vďačíme Bohu – za krásu prírody, za zázrak, ktorým sú naše telá, za dar jeden druhého. Každý okamih nášho života pramení z Boha, z božského prameňa všetkého, čo existuje. A aj napriek stavu nášho padlého sveta je všetko, čo Boh tvorí, „veľmi dobré“.
„Boh povedal…“
Samozrejme, nevieme, ako presne Boh stvoril vesmír, ale Písmo nám istý pohľad ukazuje. Hebrejské slovo ruah sa často prekladá ako Duch Boží, ale znamená aj „vietor“ alebo „dych“. Kniha Genezis (1, 2) hovorí, že tento „mocný vietor“ či ruah sa vznášal nad vodami. Na stvorení sa teda podieľal i Boží Duch. Genezis tiež opisuje, čo predchádzalo každému úkonu stvorenia: Božie slovo. „Boh povedal: ,Buď svetlo!‘ a bolo svetlo“ (Gn 1, 3). Taká veľká je moc Boha – na to, aby niečo vzniklo, stačí, aby vyslovil slovo.
Prvá kapitola Knihy Genezis nám tiež odhaľuje, že stvorenie sveta sa uskutočnilo podľa určitého poriadku. Prebiehalo počas šiestich dní, pričom v siedmy deň Boh odpočíval od všetkého, čo stvoril. Vnímame tiež isté prepojenie medzi prvým a štvrtým dňom (svetlo a tma; slnko a mesiac), druhým a piatym dňom (oddelenie vôd nad oblohou a pod oblohou; ryby vo vode a okrídlené lietajúce tvory) a tretím a šiestym dňom (suchá zem a vegetácia; zvieratá a ľudia).
Na základe toho vidíme, že ľudia boli korunou a slávou Božieho stvorenia. Ľudí totiž stvoril Boh na šiesty a zároveň posledný deň. Ich stvorením tento usporiadaný vývoj vyvrcholil. V tomto zmysle všetko, čo bolo stvorené predtým, bolo utvorené tak, aby tieto Božie milované stvorenia mohli rásť, rozmáhať sa a odrážať jeho božskú slávu. Nás ľudí dokonca Boh stvoril na svoj obraz a podobu (pozri Gn 1, 26). Aké veľké privilégium a akú dôstojnosť nám Boh daroval tým, že nás stvoril na svoj obraz!
Boh neprestáva tvoriť
Rozprávanie Knihy Genezis už tak dobre poznáme, že stvorenie zvykneme vnímať ako jednorazovú udalosť. No Boh tvorí aj naďalej. O tom svedčí každý novorodenec.
Boh nás však ani po stvorení nenecháva samotných. Jeho tvorivé pôsobenie nás udržuje pri živote každý deň. Bez neho by sme prestali existovať, lebo on je zdrojom našej existencie.
Svätý Tomáš Akvinský vnímal stvorenie nielen ako začiatok našej existencie, ale ako „vzťah stvoreného k Stvoriteľovi“ (De Potentia 3, 3). To znamená, že neexistujeme ako bytie, ktoré by bolo úplne sebestačné a dokázalo existovať aj bez Boha. Jeho tvorivá sila prúdi v nás a cez nás. Ak vnímame Boha ako najhlbšiu a najautentickejšiu súčasť našej reality, mení sa aj náš pohľad na neho. On je skutočne náš Otec, Ten, ktorý nás miloval tak, že sme začali existovať, a ktorý sa o nás stará viac, než si dokážeme predstaviť. Je nám oveľa bližší, ako si myslíme, a kedykoľvek sa na neho môžeme obrátiť a čerpať z prameňa jeho lásky a prítomnosti. Žalm 104 chváli Boha ako Stvoriteľa a opisuje jeho neustálu tvorivú silu, ktorá udržuje všetko nažive. Žalmista vidí, ako rôzne Boh naďalej tvorí pre dobro svojho stvorenia:
„Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb
i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka“ (Ž 104, 13 – 15).
Základ našej existencie
Boh Otec sa nám na rozdiel od Ježiša môže často zdať vzdialený. On neprišiel na zem, takže si ťažko vieme predstaviť, aké by bolo stretnúť sa s ním tvárou v tvár. A hoci nás stvoril na svoj obraz a podobu, je taký mocný a silný, že by sme mohli zatúžiť skryť sa pred ním.
Ale on taký nie je. On sa nám zjavuje ako láskavý a milujúci Otec, ktorý poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás vykúpil. Ale je aj naším Stvoriteľom, ktorý nás stvoril z jediného dôvodu: aby do nás vylial svoju lásku a svoj život. On je samotným základom našej existencie, jadrom nášho bytia. Chváľme ho a ďakujme mu každý deň za to, že nám dal život a tento krásny svet, v ktorom môžeme žiť!
Stvoriteľ prijíma prirodzenosť svojho stvorenia
Spomenuli sme, že na stvorení sa podieľal aj Duch Svätý. A čo Ježiš, jednorodený Boží Syn? Jeho svätý Pavol opisuje ako prostredníka stvorenia:
„Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1, 16 – 17). Takto hovorí o Ježišovi aj úvod Jánovho evanjelia: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (1, 3). Jednorodený Syn Otca bol pri stvorení viac než len prítomný; on bol mocou Ducha Svätého tým Slovom, ktorým Otec všetko stvoril.
Ale Boh s nami ešte neskončil. A keď sa toto krásne stvorenie skazilo hriechom našich prvých rodičov, poslal na svet svojho Syna, aby ho obnovil. Všemohúci Boh nás tak veľmi miloval, že sa uponížil a stal sa jedným z nás. Ako napísal svätý Pavol, Ježiš sa „zriekol… seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom“ (Flp 2, 7). Svojou smrťou na kríži nás vykúpil, oslobodil od hriechov a daroval nám večný život s ním. A tak teraz môžeme žiť tak, ako si to želal Otec od počiatku!
Astronauti vidia Zem z inej perspektívy a to im pomáha oceniť dobro a krásu nášho sveta. Ak sa nanovo pozrieme na všetko, čo Boh pre nás urobil, keď nás v Kristovi stvoril a vykúpil, môže nám to pomôcť roznietiť našu lásku k Bohu a väčšmi si vážiť, čo pre nás Boh vykonal. Túto svoju vďaku mu potom môžeme prejaviť aj tým, že sa budeme lepšie starať o jeho dar stvorenia. V ďalšom článku sa preto pozrieme na to, ako môžeme byť dobrými správcami krásneho sveta, ktorý nám Boh daroval.