Srdce zapálené láskou
Svätá Margita Mária Alacoque a Božské Srdce
Anne Costaová
Na naše súčasné chápanie Božského Srdca mala azda najväčší vplyv jedna pokorná sestra z Rádu navštívenia Panny Márie. Túto sestru poznáme pod menom svätá Margita Mária Alacoque. Počas niekoľkých zjavení dostala Margita dvojité poslanie: oznámiť všetkým najhlbšie city Ježišovho srdca a pomôcť nastoliť na zemi jeho kráľovstvo lásky.
Detstvo plné tragédií a zázrakov
Margita Mária Alacoque sa narodila 22. júla 1647 v Burgundsku ako piate zo siedmich detí. Jej rodičia, Claude a Philiberte, boli známi svojou zbožnosťou. Margita už ako štvorročná prednášala Pánovi takúto modlitbu odovzdanosti: „Ó, môj Pane, zasväcujem ti svoju čistotu a skladám sľub večnej čistoty.“ O niekoľko rokov neskôr priznala, že v tom čase ešte ani nepoznala význam slov „sľub“ a „čistota“; vedela však, že chce patriť celkom Ježišovi.
Keď mala Margita osem rokov, jej otec zomrel na zápal pľúc. Takmer zo dňa na deň sa rozplynula stabilita, ktorú jej rodina dovtedy požívala. K ich rodine sa nasťahovali príbuzní jej mamy, aby sa postarali o domácnosť, ale k nej i k jej rodine sa správali zle. Rôzne ich obmedzovali; obmedzovali im aj prístup k jedlu a bránili im aj v napĺňaní iných základných potrieb. Po niekoľkých rokoch Margita ochorela na reumatizmus; štyri roky bola chorá, slabá a pripútaná na lôžko.
Počas tohto dlhého utrpenia Margita prehĺbila svoju oddanosť Preblahoslavenej Panne Márii a zložila jej sľub podobný tomu, ktorý pred rokmi zložila Ježišovi. Sľúbila, že ak jej Mária pomôže uzdraviť sa, stane sa jednou z jej „dcér“. Margita sa okamžite uzdravila. A keď vážne ochorela jej mama a lekár vyhlásil, že ju môže zachrániť len zázrak, Margita sa opäť obrátila na Ježiša – a jej mama Philiberte sa uzdravila.
Keď mala sedemnásť rokov, jej matka konečne získala späť vlastníctvo rodinného majetku a ich život sa zlepšil. Očakávalo sa, že Margita sa bude venovať hľadaniu vhodného manžela, a hoci chcela byť poslušná svojej mame, ktorá si to priala, ona sama nedokázala zabudnúť na sľub, ktorý v detstve dala Ježišovi.
Hnaná láskou k Ježišovi
A nezabudol naň ani Ježiš. Margita si v tom čase do svojho denníka napísala: „Strieľal na mňa horiace šípy až tak, že ma prebodávali a zo všetkých strán ma pohlcoval oheň… Cítila som sa spútaná… mala som pocit, že musím nasledovať toho, ktorý ma volá.“
Margita Mária vstúpila do rehole 25. mája 1671 a v novembri nasledujúceho roku zložila večné sľuby ako sestra Rádu navštívenia Panny Márie.
Rehoľný život pritom nebol vždy jednoduchý. „Nech som sa akokoľvek snažila, zdalo sa mi nemožné riadiť sa metódou modlitby, ktorú ma učili,“ povedala. To bolo pre Margitu veľkým umŕtvením, pretože chcela robiť svojim predstaveným radosť a nechcela na seba pútať priveľa pozornosti.
Správne načasované poslanie
Jej vzťah s Ježišom jej prinášal veľkú útechu, pretože za múrmi kláštora sa toho dialo veľmi veľa. V tom čase vo Francúzsku naberali na popularite dve duchovné hnutia – kvietizmus a jansenizmus.
Kvietizmus učil, že dokonalosť človek dosahuje absolútnou pasivitou pri modlitbe, ktorá vedie k akémusi zničeniu mysle a vôle. Podľa tohto hnutia mohli ľudia dosiahnuť dokonalé zjednotenie s Bohom v tomto živote len tak, že utíšia všetky svoje myšlienky, dobré aj zlé, a nechajú svoje duše rozplynúť v božskej podstate.
Na druhej strane jansenizmus zastával názor, že ľudia sú natoľko skazení hriechom, že nie sú schopní priblížiť sa k Bohu ani z vlastnej vôle prijať jeho milosť. Iba vďaka Božej tajomnej prozreteľnosti boli niektorí spasení; všetci ostatní hriešnici boli odsúdení na zatratenie.
Jansenizmus aj kvietizmus popierali možnosť, že prežívať láskyplný vzťah s Ježišom môže každý. Ľudia sa buď museli úplne stratiť v pasívnej pseudokontemplácii (kvietizmus), alebo dúfať, že ich chladný, spravodlivý Boh predurčil na spásu (jansenizmus). Podľa pápeža Františka to mnohých ľudí viedlo k tomu, že prestali prijímať sväté prijímanie, „lebo už neverili v Božie milosrdenstvo a odpustenie“ (Dilexit nos 84).
V tejto atmosfére zmätku a naštrbenej nádeje sa Ježiš prostredníctvom Margity Márie dotkol ľudí, aby obnovil ich dôveru v jeho lásku.
Srdce „zapálené láskou“
Medzi decembrom 1673 a júnom 1675 Margita zažila štyri zjavenia, počas ktorých jej Ježiš odhalil jej poslanie. Prvé zjavenie, ktoré sa udialo 27. decembra 1673, keď sa modlila pred Najsvätejšou sviatosťou, opísala takto: „Cítila som, ako ma úplne preniká Božia prítomnosť, a to do takej miery, že som stratila všetky myšlienky na seba a na miesto, kde som bola, a odovzdala som sa Božiemu Duchu, poddala som svoje srdce moci jeho lásky.“
Pri tomto videní jej Ježiš povedal:
„Moje Božské Srdce tak horí láskou k ľuďom a najmä k tebe, že už nedokáže udržať v sebe plamene svojej horúcej lásky a potrebuje ich prostredníctvom teba šíriť a zjavovať sa ľuďom, aby ich obohatilo vzácnymi pokladmi, ktoré zjavujem tebe.“
Dal jej tiež titul „milovaná učeníčka môjho Božského Srdca“.
Sestra Margita Mária váhala, či má o tomto videní povedať svojim predstaveným, pretože jej samej sa ťažko verilo tomu, že by si Pán vybral na takú zvláštnu úlohu práve ju. Keď sa im s tým nakoniec odvážila zveriť, vysmiali ju a zakázali jej o tom hovoriť. Na Ježišovu naliehavú prosbu sa podvolila ich príkazom, hoci to bola pre ňu ťažká skúška. Každá ťažkosť, ktorú pretrpela, ju vťahovala hlbšie do Ježišovho Najsvätejšieho Srdca, kde sa učila stále väčšmi mu dôverovať. Ako píše v jednom zo svojich listov, zistila, že „Ježišovo Srdce je oceán plný všetkého dobrého, oceán, do ktorého môžu chudobné duše vlievať všetky svoje potreby; je to oceán plný radosti, ktorý utopí všetok náš smútok, oceán pokory, v ktorom utonie naše bláznovstvo, oceán milosrdenstva pre tých, ktorí sú v núdzi, oceán lásky, do ktorého môžeme ponoriť svoju chudobu.“
Nekonečný oceán milosrdenstva
Pri druhom zjavení, ktoré sa udialo 2. júla 1674, Ježiš ukázal Margite obraz svojho Božského Srdca, ktorý dnes mnohí dobre poznáme. Pri tomto videní videla Kristovo srdce umiestnené na „tróne z plameňov… priehľadné ako krištáľ… s ranou… obklopené tŕňovou korunou a krížom umiestneným nad ním“.
Pri treťom zjavení, ktoré sa udialo v júli 1674, Ježiš zrejme priamo reagoval na účinky vtedajších heréz, keď ľutoval, že tí, ktorí ich šíria, „majú len chlad a pohŕdanie voči všetkému môjmu úsiliu vykonať pre nich niečo dobré“. Aby to napravil, vyzval veriacich, aby deväť mesiacov po sebe v prvý piatok prijímali sväté prijímanie, aby okrem iného „hriešnici našli v mojom srdci prameň a nekonečný oceán milosrdenstva“ a „vlažné duše sa stali horlivými“.
Štvrté zjavenie, dnes známe ako Veľké zjavenie, sa udialo v júni 1675. Margita Mária opäť uvidela Ježišovo Srdce a počula Ježiša, ako žiada, aby prvý piatok po oktáve slávnosti Božieho tela bol ustanovený ako sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Povedal jej: „Sľubujem ti, že moje srdce sa široko otvorí a hojne vyleje pôsobenie svojej božskej lásky“ na všetkých, ktorí tento sviatok budú sláviť v duchu pokánia za tých, ktorí jeho lásku ignorujú alebo v ňu neveria.
Margita zvyšok svojho života strávila šírením úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu. Zomrela 17. októbra 1690.
Oživenie lásky
Oslavy 350. výročia zjavenia Najsvätejšieho Srdca Ježišovho svätej Margite Márii Alacoque sa konali začiatkom tohto roka. Vo svojej encyklike pri príležitosti tohto výročia pápež František napísal, že úcta k Božskému Srdcu viedla k „jasnejšiemu uvedomeniu si, že v Eucharistii nás milosrdná a vždy prítomná láska Kristovho srdca pozýva k zjednoteniu s ním“ (Dilexit nos 84). Pápež František tiež napísal, že „Kristova láska môže dať srdce nášmu svetu a oživiť lásku aj na miestach, o ktorých si myslíme, že schopnosť milovať sa tam definitívne vytratila“ (218).
Dar Božského Srdca je darom zjavenia. Je to zjavenie hlbokej túžby Boha mať s každým z nás láskyplný vzťah. Toto prebodnuté a tŕním korunované Srdce stále planie láskou a pozýva nás, aby sme vyžarovali Kristovo svetlo a lásku tým, že budeme spoločne budovať v tomto svete jeho kráľovstvo lásky.