Piatok, 22. augusta

V dňoch, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Preto sa istý človek vysťahoval z judejského Betlehema a žil so svojou manželkou a dvoma deťmi ako cudzinec v moabskej krajine. Muž sa volal Elimelech a jeho manželka Noemi. Ale Noemin manžel Elimelech zomrel a ona zostala sama so svojimi synmi, ktorí sa oženili s Moabkami. Jedna sa volala Orfa a druhá Rút. Takto tam žili asi desať rokov. Potom obaja, Mahalon i Chelion, zomreli a žena ostala olúpená o obe deti i o muža. Vstala teda a s oboma nevestami sa vydala na cestu z moabskej krajiny do vlasti. Dopočula sa totiž, že Pán milostivo zhliadol na svoj ľud a dal mu chleba. Orfa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút ostala pri svokre. Noemi jej povedala: „Pozri, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom. Choď aj ty s ňou.“ No ona odvetila: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odišla; kam pôjdeš ty, tam pôjdem aj ja, kde budeš bývať ty, tam budem bývať aj ja; tvoj národ bude i mojím národom a tvoj Boh mojím Bohom.“ Tak sa Noemi so svojou nevestou Moabkou Rút vrátila z krajiny, do ktorej sa bola vysťahovala, a prišla do Betlehema, keď začínali žať jačmeň.

Rút 1, 1 – 2a. 3 – 6. 14b – 16. 22;

Zamyslenie

„Kam pôjdeš ty, tam pôjdem aj ja, kde budeš bývať ty, tam budem bývať aj ja“ (Rút 1, 16).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.