Pondelok, 28. júla
Mojžiš sa vrátil z vrchu; v ruke niesol dve tabule svedectva, popísané z oboch strán. Boli Božím dielom. Aj písmo, vryté do tabúľ, bolo Božie. Keď Jozue počul krik jasajúceho ľudu, povedal Mojžišovi: „Z tábora počuť bojové výkriky.“ On odvetil: „To nie je krik víťazov ani krik porazených, ja počujem hlas spevákov.“ Keď sa Mojžiš priblížil k táboru, videl teľa a tanec; pochytil ho hnev, hodil tabule, čo mal v ruke, a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozdrvil na prach; ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť. Potom povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si naň uvalil taký hriech?!“ Áron mu odpovedal: „Nech sa nehnevá môj pán; veď poznáš tento ľud, že je náchylný na zlé. Vraveli mi: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.‘ Ja som im povedal: Kto má zlato? Oni si ho postŕhali a dali mi ho. Ja som ho pohádzal do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.“ Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: „Veľmi ste sa prehrešili. Vystúpim k Pánovi; možno sa mi ho podarí uprosiť za váš zločin.“ Vrátil sa k Pánovi a povedal: „Prosím, veľmi sa prehrešil tento ľud: urobili si boha zo zlata. Ale teraz im odpusť toto previnenie; alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal.“ Pán mu odpovedal: „Zo svojej knihy vytriem toho, kto sa proti mne prehrešil. Ty len choď a veď tento ľud ta, kam som ti prikázal; môj anjel pôjde pred tebou. Keď príde deň navštívenia, potrestám ich aj za tento hriech.“
Zamyslenie
„To nie je krik víťazov ani krik porazených, ja počujem hlas spevákov“ (Ex 32, 18).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.