Olej spásy

Bol si pomazaný Duchom Svätým!

Joe Difato

 Vedel si, že kedysi sa ovce mazali olejom? Keďže ovce trávili veľa času na pastvinách pod horúcim slnkom, neustále ich obťažoval hmyz. Občas to bolo až také neúnosné, že ich dokázali zahnať len udieraním hlavy o skalu. Preto im pastieri natierali hlavy olejom – aby ovciam zahojili rany a ochránili ich kožu.

Tento fakt vrhá úplne nové svetlo na význam Žalmu 23, v ktorom žalmista vyznáva, že Pán je jeho pastier a leje mu „olej na hlavu“ (v. 5). Hovorí, že Boh ho prichádza uzdraviť a ochrániť – bez ohľadu na to, koľko „hmyzu“ sa okolo neho hemží. Obrazy v tomto žalme naznačujú, ako veľmi nás Boh miluje a stará sa o nás ako o vlastné deti. Zároveň svedčia o tom, že pomazanie krizmou, ktoré dostávame pri krste, sa nikdy nevyčerpá. Stále sa „leje“ (Ž 23, 5)!

Keď svätý Pavol uvažoval o tomto pomazaní, napísal: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2 Kor 1, 21 – 22). Apoštol tiež hovorí, že Pán pomazal každého z nás. A dodáva, že toto krstné pomazanie nás napĺňa tým istým Duchom Svätým, ktorého dostal on – tým istým Duchom Svätým, ktorý zostúpil i na Ježiša, keď bol pokrstený v rieke Jordán. Pozrime sa však na pár ďalších ľudí v Písme, ktorí boli pomazaní.

 

Saul, Dávid a my

Keď prorok Samuel vybral Saula za prvého izraelského kráľa, naznačil mu jeho osobitnú úlohu tým, že mu na hlavu vylial olej a povedal: „Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím ľudom, nad Izraelom“ (1 Sam 10, 1). Onedlho nato na Saula „zostúpil Boží duch“ a pripravil ho na to, aby vládol ako kráľ (10, 10).

Saul začal dobre, ale pre svoju závisť a žiarlivosť opustil Pánov zákon a začal zanedbávať ľud, ktorý bol povolaný viesť. V dôsledku toho Izrael upadal do čoraz väčšieho chaosu a Pán prikázal Samuelovi, aby namiesto neho pomazal za kráľa Dávida. Len čo bol ho pomazal, zostúpil naňho Pánov Duch tak, ako predtým zostúpil na Saula (pozri 1 Sam 16, 13).

Aj Dávid mal svoje chyby, ale na rozdiel od Saula si zachoval pred Pánom pokorné srdce. Keď ho Pán postavil pred jeho hriechy, rýchlo ich oľutoval, konal pokánie a pokorne prijímal dôsledky (pozri 2 Sam 12, 1 – 25; 24, 1 – 17). Vďaka tomu Dávid zomrel v Božej priazni a dodnes si ho uctievame ako svätého muža.

Saula a Dávida môžeme navzájom porovnávať, keďže obaja boli pomazaní na rovnakú úlohu a toto pomazanie ich oboch naplnilo Božím Duchom. No zatiaľ čo Dávid sa snažil zostať otvorený Duchu aj zoči-voči svojim hriechom a zlyhaniam, Saul sa uzavrel do seba. Dávid dovolil Pánovmu pomazaniu, aby mu obmäkčilo srdce, zatiaľ čo Saul svoje srdce zatvrdil.

 

Ježiš, Pánov Pomazaný

Keď sa presunieme v dejinách o tisíc rokov vpred, vidíme Ježiša, ktorého krstí jeho bratranec Ján. Len čo Ježiš vyšiel z vody, „zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica“ (Lk 3, 22). A keď Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, oznámil: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal“ (4, 18).

Podobne ako Dávida a Saula, aj Ježiša pomazal a naplnil Duch. No na rozdiel od Saula si Ježiš svoje pomazanie vážil a usiloval sa zostať v spojení so svojím nebeským Otcom. Sám povedal: „Svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec“ (Jn 14, 31). A na rozdiel od Dávida Ježiš dovolil, aby ho pomazanie Ducha preniklo úplne. Vďaka tomuto hlbokému vzťahu s Duchom žil v dokonalej poslušnosti Otcovej vôli (pozri Lk 4, 1 – 13).

Ježiš si však toto pomazanie Ducha nechcel nechať len pre seba. On ho odovzdal každému jednému z nás. Preto sme pri krste pomazaní olejom: aj nás napĺňa Duch a dostávame podiel na jeho milosti a moci. Samozrejme, nie sme božskí ako Ježiš, takže sme stále naklonení k zlému – a tak sa o to väčšmi musíme opierať o pomoc Ducha!

Príbehy týchto troch mužov nás nabádajú, aby sme boli otvorení Duchu, ktorý nás pomazal. On nás totiž pomazal preto, aby nám pomohol poslúchať Pána. Tieto tri príbehy nám tiež ukazujú, ako veľmi si Boh cení naše pokorné pokánie, keď ho sprevádza úprimná túžba po zmene. Ba on na takýto postoj odpovedá tým, že na nás vylieva svoje milosrdenstvo a uisťuje nás, že nás stále miluje.

 

Poznávať, rozlišovať, slúžiť

Čo však toto pomazanie robí pre nás? Čo môžeme prakticky zažiť vďaka tomu, že sme boli naplnení Duchom? To, čo môžeme očakávať, nám predkladá Písmo:

Pomazanie na poznávanie Boha. Možno najväčším darom, ktorý prichádza s týmto pomazaním, je milosť osobne poznať Pána. Pavol sa vo svojom Liste Efezanom modlí: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali“ (Ef 1, 17; kurzíva pridaná). Ak počas tohto Pôstneho obdobia každé ráno strávime istý čas rozjímaním o Ježišovej obete na kríži a budeme prosiť Ducha, aby nám otvoril srdce, nadviažeme dôvernejší vzťah s Ježišom. Budeme hlbšie prežívať jeho lásku a radosť a budeme vo svojom srdci počuť jeho hlas. Modlime sa teda: „Pane, chcem poznať tvoju lásku a chcem naplniť celou Božou plnosťou (porov. Ef 3, 19).“

 Pomazanie na rozlišovanie Božej vôle. Dar rozlišovania je milosť pochopiť Božiu vôľu (pozri Ef 5, 17), rozlíšiť dobrého ducha od zlého ducha (pozri 1 Kor 12, 10) a poznať rozdiel medzi pravdou a lžou (pozri Jn 8, 32). Tento dar potrebujeme, aby sme sa mohli „premeniť obnovou zmýšľania“ a aby sme mohli „skúmať duchov, či sú z Boha“ (pozri Rim 12, 2 a 1 Jn 4, 1). Ak si počas Pôstu nájdeme každý večer pár minút na prehodnotenie svojho dňa a spytovanie svedomia, Duch Svätý nám pomôže rozoznať dobré od zlého a ďalší deň robiť lepšie rozhodnutia.

 Pomazanie na službu. Ježiš začal svoju službu vyhlásením, že ho pomazal Pánov Duch, aby „hlásal evanjelium chudobným“ a mohol „utláčaných prepustiť na slobodu“ (Lk 4, 18 – 19). Ježiš neprišiel, „aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil“ (Mk 10, 45). A aj nás Duch pomazal, aby sme si navzájom slúžili. V skutočnosti je jedným z najistejších znakov Ducha túžba starať sa o ľudí. Svätý Peter povedal: „Slúžte si navzájom podľa toho, kto aký dar dostal“ (1 Pt 4, 10). Prosme teda Ducha, aby nám v tomto Pôstnom období dal väčšiu túžbu starať sa o iných ľudí, najmä o chudobných a núdznych.

 

„Zviazaná“ sviatosť

Mňa pokrstili ako malé dieťa. A keď som bol pokrstený, bol som pomazaný aj olejom. Ale moje pomazanie mi automaticky neudelilo plne rozvinutú schopnosť poznať Boha, rozoznávať jeho vôľu alebo slúžiť ľuďom. Duch vo mne pôsobil od začiatku, ale ja som si ho zväčša neuvedomoval. Keď som vyrastal, modlieval som sa a chodieval som na sväté omše – robil som to však najmä preto, že som nechcel ísť do pekla a túžil som po tom, aby mi Boh pomohol stať sa lepším športovcom!

Všetko sa to zmenilo, keď som sa ako osemnásťročný zúčastnil na jednom charizmatickom modlitebnom stretnutí. Ľudia tam hovorili o tom, ako sa ich život zmenil, keď prijali „krst v Duchu Svätom“. Spočiatku som nevedel, čo to znamená, ale potom, keď sa všetci začali modliť, sa so mnou čosi stalo. Zrazu som si uvedomil, aký nesebecký je Ježiš a aký som ja v porovnaní s ním sebecký. Cítil som, že to tne do živého. Túžil som po jedinej veci: do konca života slúžiť Ježišovi.

Moja skúsenosť odráža slová kardinála a dlhoročného pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu. Podľa kardinála Cantalamessu „katolícka teológia uznáva pojem platnej, ale zviazanej sviatosti. Sviatosť sa nazýva zviazanou, ak ovocie, ktoré by ju malo sprevádzať, zostáva zviazané pre určité prekážky, ktoré zabraňujú jej účinnosti“ (Sober Intoxication of the Spirit, s. 42). To bol aj môj prípad. V tú noc som si uvedomil, ako veľmi moje sebectvo zväzovalo v mojom vnútri pomazanie Ducha Svätého.

Kardinál Cantalamessa pokračoval: „K plnej aktualizácii nášho krstu dochádza len prostredníctvom nášho osobného ,áno‘, našej odpovede viery na jeho božskú milosť.“ V tú noc som Ježišovi povedal áno a všetko sa zmenilo. Tento zážitok zostáva tou najlepšou vecou, aká sa mi kedy stala. A som presvedčený, že sa to môže stať každému z nás.

 

Povedzte áno!

Bratia a sestry, Ježiš nás pomazal. Jeho Duch prebýva v nás a túži, aby sme mu počas tohto Pôstu dali svoje áno. Preto sa každý deň modlime: „Príď, Duchu Svätý, a uvoľni v mojom živote silu nádherných sviatostí, ktoré som prijal, aby som ťa mohol ešte lepšie spoznať. Príď, Duchu, a naplň moje srdce. Príď a naplň srdcia všetkých veriacich!“