Nezmazateľný znak
Milí naši čitatelia,
v mene celej redakcie vám prajem požehnané Pôstne obdobie! Pôst je špecifickým časom roka: nasledujúc príklad nášho Pána, ktorý strávil štyridsať dní na púšti v samote, modlitbe a pôste, aj my sa počas tohto obdobia viac sťahujeme do svojho vnútra, skúmame svoje srdce a prosíme o milosť priblížiť sa k Bohu.
Články tohto čísla Slova medzi nami nám pripomínajú, že to robíme preto, lebo vďaka svojmu krstu už patríme Kristovi. Cirkev učí, že pri krste sa do našej duše vtlačil nezmazateľný znak – duchovné poznávacie znamenie. Boli sme označení Božou pečaťou (gr. sfragis) – tak, ako boli kedysi rímski vojaci označovaní menom generála, ktorému slúžili. Táto pečať je pre nás i zálohou večného života – preto nás Cirkev pri krste vyzýva, aby sme si rúcho milosti dané pri krste uchovali nepoškvrnené počas celého života a priniesli si ho do večnosti.
Vieme však, že mnohým z nás sa to nepodarilo: niekedy počas svojho života sme upadli do hriechu a toto belobou sa skvejúce rúcho sne tak pošpinili.
No vďaka Bohu, že poslal svojho Syna ako Baránka zomrieť za náš hriech! Jeho krv je ako „lúh práčov“ (porov. Mal 3, 2), ktorý opäť očistí našu dušu a dá jej žiarivý lesk. Preto sa počas tohto Pôstu ponárame aj do Ježišovho bolestného utrpenia a smrti. Hoci je aj nepríjemné pripomínať si niečo také strašné, ako bola Ježišova smrť, tieto udalosti nám priniesli spásu. Ba čo viac, keď o nich rozjímame a s láskou a vierou do nich ponárame svoje srdcia, perieme rúcho svojej duše. Keď Ján v Knihe zjavenia zazrie v nebi spasených, starec, ktorý sa s ním zhovára, ich Jánovi opíše ako tých, ktorí „si oprali rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (Zjv 7, 14). Podobne ako starozákonní Izraeliti v Egypte, aj my teda pomažme veraje svojho srdca krvou tohto svätého, dobrého a milovaného Baránka, ktorý za nás neváhal položiť svoj vlastný život. Tak urobíme istý krok k návratu do raja. Veď je napísané: „Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta“ (Zjv 22, 14).
Lukáš Vaník, editor slovenského vydania