Pán túži prehovoriť k našim srdciam

Hovoriť s Bohom

Výzvou, ktorej často čelíme pri čítaní Písma, je umožniť slovám na stránke, aby zapôsobili na naše srdcia.

Predstavte si malého chlapca, ktorého rozhovory s otcom ďaleko presahujú rámec jednoduchých faktov a povinností. Cíti sa slobodný, keď sa s ním môže podeliť o svoje úspechy a neúspechy, a vie, že otec ho vždy vypočuje a pomôže mu. Vie, že otec rozumie chlapcovým nádejam a obavám, jeho snom a plánom. Otec pozná svojho syna a rád s ním spolupracuje, aby mu pomohol vyrásť v silného, milujúceho a zodpovedného muža. Podobným spôsobom nás Boh, náš Otec, túži učiť a formovať, a robí to, keď otvárame svoje srdcia jeho slovu.

Lectio Divina – čítanie Písma s vierou. Tradícia poskytuje spôsob čítania Písma – známy ako lectio divina alebo inšpirované čítanie, pri ktorom Božie slovo môže meniť naše srdcia. V pravom zmysle slova má lectio divina za cieľ priviesť nás od Božieho slova v Písme k samotnému Bohu Slovu – Ježišovi, ktorý nám dáva účasť na svojej múdrosti a láske. Lectio divina zahŕňa štyri kroky: čítanie, meditáciu, modlitbu a kontempláciu. Guigo Kartuzián, stredoveký duchovný spisovateľ, opísal tieto kroky takto:

Čítanie je dôkladné štúdium Písma, na ktoré človek sústredí všetky svoje sily. Meditácia je usilovné nasadenie mysle, aby človek s pomocou vlastného rozumu hľadal poznanie skrytej pravdy. Modlitba je oddané obracanie sa srdca k Bohu, aby odohnal zlo a získal to, čo je dobré. Kontemplácia je, keď sa myseľ istým spôsobom pozdvihne k Bohu a drží sa nad sebou, aby zakúsila radosť večnej sladkosti…. Hľadaj v čítaní a nájdeš v rozjímaní; klop v myšlienkovej modlitbe a otvorí sa ti kontemplácia. (pozri Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2654)

Čítanie a meditácia: Slová Písma. Čítanie a meditácia sa v prvom rade zameriavajú na samotné slová Písma a ich význam. Fáza nazývaná čítanie zahŕňa čítanie úryvku Písma a porozumenie tomu, čo sa v ňom píše.

Úryvok si pozorne prečítajte niekoľkokrát. Skúste si ju prečítať aj nahlas a venujte pozornosť tomu, ako by mali byť slová vyslovené. Možno si budete chcieť načrtnúť hlavné body úryvku alebo sa ho pokúsite vyjadriť vlastnými slovami. Kto sa s kým rozpráva? Prečo? Aké sú hlavné udalosti alebo fakty, ktoré sa oznamujú? Aký je kontext úryvku? V akej situácii vznikli tieto slová? Zdroje, ako sú komentáre, biblické slovníky alebo iné študijné príručky, môžu pomôcť odhaliť ďalšie rozmery bohatej tapisérie, ktorou je Božie slovo. Výzvou v tejto fáze je zostať zameraný na samotné slová, aj keď sa odvolávame na iné diela o Božom slove.

Pri meditácii sa posúvame ďalej než len k tomu, čo úryvok hovorí, a snažíme sa odhaliť, čo znamená. Presúvame sa z vtedajšej histórie do prítomnosti nášho života. V tejto fáze je dobré zamerať sa na jednu konkrétnu časť úryvku – slovo alebo vetu, ktorá nás zasiahla – a v tichosti a pokoji o nej uvažovať. Začnite otvárať svoju myseľ Duchu a nebeskému rozmeru týchto slov. Nechajte slovo prehovoriť k vašej vlastnej situácii, aby vás vyzvalo alebo potešilo, aby vás pohlo k pokániu alebo k chvále a uctievaniu. V meditácii bezprostredné slová, ktoré sme čítali, ustúpia nadčasovým pravdám evanjelia, ktoré nám dávajú život.

Modlitba a kontemplácia: Slovo v našich srdciach. Nádherným prísľubom štúdia Písma je, že naše štúdium nekončí len úsilím nášho ľudského intelektu. Pri modlitbe a kontemplácii sa pozornosť presúva od Božích slov k samotnému Ježišovi. Božie slovo nie je len napísané slovo v Písme, ale aj samotná osoba Ježiša, Slova, ktoré sa stalo telom (Jn 1, 14).

V modlitbe odpovedáme na Božie slovo a prosíme Ducha, aby nám tieto slová napísal do srdca. Ako Božie deti máme slobodu modliť sa jednoducho a spontánne, či už to znamená spievať, klásť Bohu otázky alebo ho len uctievať pre jeho dobrotu a dokonalosť. Môžeme Pánovi vyznať svoje hriechy a prosiť ho, aby nám dal milosť žiť vo väčšej vernosti jeho slovu. Práve v modlitbe začíname úprimný rozhovor s Bohom, naším nebeským Otcom. Ako napísali otcovia Druhého vatikánskeho koncilu: „Modlitba by mala sprevádzať čítanie Svätého písma, aby sa uskutočnil dialóg medzi Bohom a človekom. Veď ‚hovoríme s ním, keď sa modlíme; počúvame ho, keď čítame božské vešpery’“ (Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení, 25).

V kontemplácii utíšime svoje srdce v Ježišovej prítomnosti a dovolíme mu, aby sa nás dotkol, uzdravil nás a pohol nami. Keď sme prešli dverami Písma, sme teraz v komnate Pána, ktorý je naším Kráľom a priateľom. V kontemplácii hľadíme na jeho krásu a slávu a dostávame od neho milosť a silu žiť podľa slov, ktoré sme čítali a rozjímali. Tak ako dvaja učeníci na ceste do Emauz, aj naše srdce môže horieť láskou k Bohu, keď nám Ježiš otvára Písmo (Lk 24, 13 – 32). Boh presne vie, čo potrebujeme, a prostredníctvom rozjímania môžeme s ním chvíľu zostať a nechať sa ním povzbudiť a posilniť.

Život v Slove. V Písme Boh pre naše duše pripravil stôl s tým najvybranejším pokrmom. Ako môžeme odpovedať na jeho pozvanie prísť a jesť s ním? Veľmi prakticky je dôležité, aby sme si naplánovali konkrétny čas dňa, keď sa môžeme naplno venovať jeho slovu. Je pravdepodobnejšie, že si budeme chrániť stanovený čas na čítanie a modlitbu, než aby sme čakali na nejaký „voľný čas“, ktorý možno nikdy nepríde. Je tiež dobré vybrať si tiché miesto bez rušivých vplyvov, súkromné miesto, kde sa budeme cítiť príjemne a pokojne.

Ako môžeme pripraviť svoje srdce na počúvanie Pána? Skôr než začneme čítať, môžeme si na chvíľu pripomenúť pravdy našej viery: Boh nás stvoril z lásky; krstom v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sme dostali odpustenie a slobodu; všetci sme pozvaní, aby sme ho osobne poznali prostredníctvom prebývajúceho Ducha Svätého; Cirkev je jeho milovaná nevesta, zhromaždenie jeho ľudu; Ježiš sa vráti na konci čias, aby si svoju nevestu – Cirkev – povolal k sebe. Ak si tieto pravdy stanovíme hneď na začiatku, môžeme sa upokojiť a získať istotu, že Boh k nám chce hovoriť.

Ako sa máme rozhodnúť, aký úryvok budeme v daný deň čítať? Môžete si skúsiť prečítať konkrétnu knihu Biblie, napríklad Druhú Mojžišovu alebo 1. list Korinťanom. Namiesto toho sa môžete rozhodnúť sledovať určitú biblickú tému, napríklad lásku, spravodlivosť alebo Božie kráľovstvo. Ďalším spôsobom je sledovať liturgický kalendár Cirkvi a udržiavať kontakt s dennými čítaniami z omše. Nech už si vyberiete akýkoľvek spôsob, uistite sa, že ste otvorení sile Ducha, ktorý oživuje slová vo vašom srdci.

Keď sme strávili čas s Božím slovom, je múdre zapísať si, čo sme sa naučili. Pomôže nám to nielen lepšie si zapamätať slovo, ale umožní nám to po čase sa pozrieť späť a vidieť, ako nás Boh učil krok za krokom. Keď sa nám Pánove pravdy a jeho charakter vryjú do srdca, budeme mať veľkú pokladnicu, z ktorej môžeme kedykoľvek čerpať, keď budeme čeliť pokušeniam a výzvam každodenného života.

Boh sa s nami rád delí o svoje srdce. Stvoril nás, aby sme s ním boli takí dôverní, ako sú deti so svojimi rodičmi a ako je nevesta so svojím manželom. Každý deň nás žiada, aby sme s ním trávili čas a prijímali slovo života. Keď sa otvárame jeho slovu, dovoľujeme Bohu, aby nás osviežil tým, že nám do srdca napíše svoju pravdu. Zakaždým, keď vezmeme do rúk Písmo, môžeme Ducha Svätého požiadať, aby nás naučil čítať slovo, ktoré nám dal.