Hnaná láskou
Prvá svätica z amerického svetadielu
Jennie Weissová Blocková
Počas Adventného obdobia kresťania na celom svete uvažujú o veľkom tajomstve: o tom, že Boh vstúpil do ľudských dejín ako malé dieťa plné milosti, prísľubov a nádeje. Svätá Ružena Limská je na obrazoch často znázornená s Ježiškom v náručí, pretože už v detstve sa jej Ježiš zjavoval ako malé dieťa.
Týmito videniami jej Pán prinášal útechu, poučoval ju o svojich cestách alebo ju povzbudzoval v čase skúšok. Tieto a podobné mystické stretnutia priviedli Ruženu k životu zasvätenému modlitbe a službe trpiacim a núdznym. Hoci sa jej pozemský život skončil veľmi rýchlo – zomrela ako tridsaťjedenročná, pravdepodobne na tuberkulózu –, mimoriadny príbeh jej života je pre nás i dnes vzorom, tak ako bol už pred stáročiami vzorom pre obyvateľov Peru.
Božie dieťa
Ružena sa narodila v roku 1586 v peruánskom meste Lima a vyrastala ako siedma z jedenástich detí. Jej rodičia, Gašpar a Mária Floresovci, jej po narodení dali meno Izabela – po starej mame. Počas jej procesu svätorečenia jej mama vyrozprávala príbeh, ako dostala meno Ružena. Keď mala malá Izabela len pár mesiacov, Mariana, mladá indiánska slúžka, nazrela do kolísky a zdesene vykríkla. Všetci, čo to počuli, pribehli ku kolíske, a hľa, tvárička malého dieťatka sa zmenila na malú ružu. Uprostred tohto pekného kvetu bolo vidno oči, ústa a nos. Od toho dňa ju volali Ružena.
Ružena bola krásnym dieťaťom; mala svetlú kožu a ružové líčka. Vraj bola veľmi milá, inteligentná, dosť rozhodná a mala živú predstavivosť. Keď mala asi tri roky, mama sa ju snažila naučiť čítať a písať. Keď to Ruženka nedokázala pochopiť, mamu to zarmútilo. O chvíľu za ňou prišlo toto malé dievča so zápisníkom s dokonalým rukopisom a bez problémov z neho potom začalo čítať. Keď sa jej prekvapená mama pýtala, ako sa to stalo, Ruženka jej odvetila: „Poprosila som Ježiška, aby ma učil on, mama, aby som ti ušetrila prácu. A tak to urobil.“
Ako päťročnej jej stará mama čítala knihy o Kataríne Sienskej. Ružena hneď zatúžila po tom, aby bola ako svätá Katarína. Začala Katarínu volať svojou „paňou“ a chcela ju vo všetkom napodobňovať. Šesťročná Ruženka – inšpirovaná tým, čo v detstve robila Katarína –, vyhľadala kňaza a povedala mu, že chce zostať slobodná a zasvätiť svoj život Bohu. Kňaz jej prekvapivo dovolil zložiť tento súkromný sľub. Možno si myslel, že je to nejaká fáza, z ktorej Ruženka vyrastie, keď dozrie. No ona zostala tomuto sľubu verná po celý život.
Napätie v rodine
Ružena prežila pomerne šťastné detstvo a mala stabilný a bezpečný domov. No aj keď mala jej rodina vysoké spoločenské postavenie, prežívala finančné problémy, ktoré sa odrazili na napätí v rodine. Bola si blízka s otcom i so súrodencami, no s mamou mala zložitý vzťah. Od chvíle, keď ako šesťročná zložila sľub panenstva, boli jej túžby v úplnom rozpore s maminými túžbami. Jej mama sa vyžívala v jej kráse a stále sa ju snažila obliekať do vyberaných šiat, natáčať jej vlasy a ukazovať ju priateľom a členom rodiny. Ruženu rozrušovalo, aký dôraz kladie na jej krásu a akú veľkú pozornosť jej venuje. Preto sa s mamou často hádala a odmietala spolupracovať.
Ruženka vyrástla a stala z nej milá mladá žena, ktorá mala veľa talentov a zručností prislúchajúcich k jej spoločenskej triede. Mala vyberané spôsoby, vedela pekne hovoriť a aj dobre čítať a písať. Bola známa tým, že dokázala vypestovať nádherné kvety, z ktorých potom robila kytice do dominikánskeho kostola. Hrávala na gitare a lutne, krásne spievala, skladala piesne a písala básne. Dokázala krásne vyšívať a svoje výrobky často aj predávala, aby tak finančne pomohla rodine.
Keď Ružena dospela, napätie medzi ňou a jej matkou sa ešte zväčšilo. Jej rodičia totiž veľmi dúfali, že sa ich krásna dcéra dobre vydá a aj takto finančne pomôže rodine. No Ružena o tom nechcela ani počuť. Strihala si vlasy, tvár si potierala korením a šaty špinou. Bola výslovne drzá ku všetkým nápadníkom a odháňala ich od seba tým, že sa s nimi odmietala rozprávať, alebo zmrzla a tvárila sa, že je socha! Jej mama sa na to za ňu veľmi hnevala a obe sa pre to veľmi hádali… a obe sa preto aj dosť naplakali.
Časom sa rodičia podvolili jej hlbokej túžbe zasvätiť sa Bohu. No Ružena nechcela vstúpiť do kláštora; bola pevne rozhodnutá kráčať v šľapajach svojej milovanej Kataríny Sienskej a stať sa dominikánskou terciárkou. A tak keď mala dvadsať rokov, zložila sľuby a prijala dominikánsky habit. Jeden z jej bratov jej pomohol postaviť si na pozemku rodičov malú pustovňu (ktorá stojí dodnes). Tam žila ako dominikánska terciárka po zvyšok života.
Duchovná vodkyňa a opatrovateľka chudobných
Ružena trávila dlhé hodiny v modlitbe pred Najsvätejšou sviatosťou a dostala aj zvláštne povolenie pristupovať denne k svätému prijímaniu. A stalo sa jej to, čo mnohým svätým: jej hlboká láska k Bohu a zjednotenie s Kristom prostredníctvom modlitby a Eucharistie do nej vliali veľký súcit s utrpením druhých.
Hneď oproti jej domu sa nachádzala hlavná mestská nemocnica. Ruženu veľmi zarmucoval pohľad na to, že v nej odmietajú prijať chudobných – najmä čiernych otrokov a domorodých indiánov. Išla teda do ulíc a snažila sa pre nich zohnať lieky, jedlo a ubytovanie, pričom na to používala aj obmedzené prostriedky svojej rodiny. Jej rodičia sa napokon proti tomu prestali búriť. Poskytli jej jednu izbu v dome a dovolili jej tam privádzať chorých a starať sa o nich.
So starostlivosťou o chorých jej pomáhal aj iný budúci svätec – svätý Martin de Porres, ktorý tiež patril k dominikánom. O sedem rokov nato získal Martin výučný list z holičstva a medicíny. Ružena s Martinom tak slúžili chudobným vydedencom v Lime spoločne. Starali sa o všetkých bez rozdielu a nikdy nikoho neodmietli. Okrem toho, že im poskytovali jedlo a prístrešie, nežne ich aj ošetrovali a liečili, pričom v každom jednom človeku videli svojho milovaného Krista.
Ruženina mama žasla, ako jej dcéra znáša pohľad na strašné rany jej pacientov i silný zápach šíriaci sa z rán, no vedela, že Ružena je najšťastnejšia, keď má obsadené všetky lôžka. Po celej Lime sa rozniesli chýry aj o Ruženiných a Martinových nadprirodzených daroch a dodnes sa dochovali mnohé príbehy o zázračných uzdraveniach tých, o ktorých sa starali.
Zamilovaná do Ukrižovaného
Je známe, že Ružena konala prísne skutky kajúcnosti. Často sa postila aj tri dni do týždňa, spávala na tvrdej drevenej posteli a niekedy si pod venček z ruží, ktorý nosievala, dávala tŕňovú korunu.
Aj keď sa nám tieto činy môžu zdať zvláštne, v Ruženinej dobe boli medzi rehoľníkmi pomerne bežné. Počas Ruženinho života bola Lima rušným miestom, ktoré postihovali zemetrasenia, útoky pirátov, politické nepokoje a morové epidémie. Vzhľadom na to, že bola Ružena obklopená toľkým zmätkom, utrpením a smrťou, je pochopiteľné, že sa vo svojej osobnej spiritualite tak úzko spájala s Kristom trpiacim na kríži a že verila, že k dôvernému zjednoteniu s Kristom sa dá dôjsť prostredníctvom osobného utrpenia. Aj keď nám sa tieto náhľady môžu zdať príliš radikálne, ovocie a rýdzosť jej lásky k Bohu vidno práve v jej veľkom súcite i v láske k ľuďom.
Svätica z ľudu
Ružena sa nebála smrti; povedala, že sa teší na nebo a úplné zjednotenie s Bohom, ktorého tak miluje. Prorocky predpovedala vlastnú smrť, ku ktorej podľa jej slov malo dôjsť na sviatok svätého Bartolomeja, ktorého mala vo veľkej úcte. Samozrejme, keď len ako tridsaťjedenročná zomrela, celá jej rodina i priatelia, ba celá Lima – bohatí aj chudobní –, to vnímali ako veľkú stratu. Všetci veľmi žialili nad jej smrťou. Niet pochýb, že ju prišiel uvítať a voviesť do večného života sám Ježiš, ktorého tak milovala a ktorý ju počas jej pozemského života často navštevoval v podobe dieťaťa.
Ružena bola svätorečená v roku 1671 ako prvá svätica „Nového sveta“. Na smrteľnej posteli poďakovala svätému Dominikovi za to, že ju prijal do svojho rádu a dal jej miesto, kde mohla viesť život ako zasvätená panna. Dnes my ďakujeme Ružene za jej krásny príklad, ktorý nám dala svojím životom naplneným vierou, nádejou a láskou.