Vidieť skutočného pátra Pia
Príbehy tých, ktorí ho poznali
Woodeene Koenigová Brickerová
Svätý páter Pio z Pietrelciny je jedným z najobľúbenejších svätcov minulého storočia a neustále sa objavuje na zoznamoch obľúbených svätých. Tisícky ľudí jeho orodovaniu pripisujú rôzne zázračné uzdravenia a nadprirodzené zážitky. Preto sa jeho životopisy väčšinou zameriavajú na jeho dar bilokácie, tajomné stigmy a nadprirodzené poznanie sŕdc a myslí. No o pátrovi Piovi sa toho dá povedať oveľa viac. Ak ste si niekedy priali mať možnosť stretnúť skutočného pátra Pia, potom si možno budete chcieť prečítať knihu od Roberta Allegriho, ktorá v angličtine nesie názov Padre Pio: Stories from Those Who Knew Him (slov. Páter Pio: Príbehy tých, ktorí ho poznali).
Dôverný pohľad do hĺbky života pátra Pia
Keď sa na mojom stole ocitla táto kniha, bola som na ňu veľmi zvedavá. Čo to budú za ľudia? Stretli ho vďaka jeho kňazskej službe? Alebo sa s ním poznali osobne? Keďže páter Pio zomrel pred viac než päťdesiatimi rokmi, predpokladala som, že tieto príbehy budú pochádzať od ľudí, ktorí ho poznali v neskoršom období jeho života, keď už ľudia vedeli o jeho svätosti.
No na moje prekvapenie veľký počet spomedzi týchto 47 príbehov pochádza od ľudí, ktorí ho poznali v čase jeho mladosti. Keďže páter Pio zomrel v roku 1968, ľudia, ktorí sa delili o svoje spomienky na jeho mladosť, boli buď vo veľmi pokročilom veku, alebo tieto príbehy počuli od svojich rodičov či starých rodičov. Príbehy v tejto knihe boli rozmanité a všetky obsahovali živé a dôverné detaily, ktoré mohli pochádzať len z osobných skúseností.
Allegri píše, že o pátra Pia sa začal zaujímať preto, lebo ho osobne poznal jeho otec. Sám rozpráva príbehy, ktoré počul od svojho otca, a pritom hovorí, že vždy, keď jeho otec rozprával o tom svätom, veľmi ho to dojímalo. „Ešte i dnes, keď môj otec rozpráva o pátrovi Piovi, má v tvári zvláštne svetlo… svetlo úsvitu, svetlo plné prisľúbení a sladkosti.“
Neha, viera, sila
Bolo zrejmé, že Páter Pio je dôverne spojený s Bohom, no Francesco Forgione – ako sa páter Pio volal predtým, než vstúpil do rehole a stal sa kňazom – bol ľudskou bytosťou ako my a prežíval podobné boje, aké prežívame my všetci. Všetky príbehy, ktoré o ňom rozprávali, poukazovali na to, že jeho povaha mala mnohé stránky. V jednom príbehu je opísaný ako veľmi láskavý človek, ktorý dovolil dieťaťu hrať sa so svojou bradou alebo nosil vo vrecku mandle v cukrovej poleve, ktoré rozdával deťom. V príbehu, ktorý rozpráva o tom, ako niekomu odmietol udeliť rozhrešenie, kým sa nezmieri so svojím bratom, je zasa opísaný ako drsný chlapík. Počas čítania stránok tejto knihy sa pred čitateľom začína vynárať celá jeho osobnosť.
Obzvlášť ma bavilo čítať o jeho detstve – nie suché fakty o jeho narodení a rodine, ale banálne detaily, ktoré zostali zachytené v pamäti tých, ktorí s ním trávili čas v mladosti. Vnučka pána, ktorý bol v detstve Francescovým najlepším kamarátom, hovorí o tom, ako sa jej starký s malým Francescom tak pohrúžili do hry, že celkom zabudli na ovce, ktoré mali strážiť, a museli potom zblúdené ovce hľadať a zachraňovať na susedových pastvinách.
Dotýkali sa ma aj drobnosti, ktoré som sa dozvedela o jeho neskoršom živote: že si v lete veľmi rád dal studené pivo alebo pohár vína na verande a že si liečil astmu tabakom na šnupanie. Mal tiež zmysel pre humor, ktorý prejavoval pred ľuďmi, ktorí ho dobre poznali. Michele Miglionico, umelec, ktorý stvárnil jeho posmrtný portrét, si spomína na priateľský vzťah, ktorý panoval medzi pátrom Piom a jeho rodinou. Michele už ako malý chlapec vnímal, že páter Pio je veľmi svätý muž, a tak tohto svätca kreslil, keď sa modlil. Páter Pio sa na skicár zahľadel s vážnym výrazom. Potom sa usmial a so smiechom povedal: „Človeče, som taký škaredý!“ a potom Miglionica povzbudil, aby ďalej rozvíjal svoje umelecké nadanie.
Pri čítaní týchto príbehov ma dojímala aj ďalšia vec – to, ako tohto svätca nadchýnali krásy a divy prírody. Aurelo Fierro, hviezda neapolskej hudobnej scény, s ním trávil dlhé hodiny osamote vo svojej záhrade. Fierro povedal, že pre pátra Pia bolo divom všetko – od motýľa až po spev vtáčika. Raz mu páter Pio pri pohľade na okolitú prírodu povedal: „Vidíte, aké je to krásne?“
Pio bol hlboko oddaný Bohu a jeho viera mala vplyv na všetkých, ktorých stretol. Často napríklad spomínal príbeh o Marte a Márii. Raz napísal: „Nebuď zaneprázdnená ako Marta – teda tak, žeby si zabudla na Máriino mlčanie a ticho.“
Vášnivý a veľmi starostlivý
Tak či onak, nebolo by správne opisovať tohto svätca tak, ako keby bol vždy len samý úsmev. Viacerí, ktorí s ním prichádzali do styku (vrátane Karola Wojtylu), postrehli, že občas bol strohý, zvlášť k tým, ktorí prišli k nemu na spoveď bez primeranej prípravy. Táto jeho povahová črta osobnosti sa často dostávala do kníh a novín. Ľudia, ktorí ho dobre poznali, zdôrazňujú, že jeho prísnosť pramenila z hlbokého uvedomovania si zavážnosti hriechu v živote človeka a potreby úprimného pokánia.
Allegri napísal, že páter Pio sa raz k tejto stránke svojej povahy vyjadril slovami: „Konám tak preto, lebo nechcem, aby ma premohli emócie. Mám chuť plakať, keď stretám ľudí, ktorí trpia, no potom by som nemohol vykonávať svoju prácu.“ Z rozprávaní zachytených v tejto knihe o pátrovi Piovi vychádza najavo, že svojou strohosťou zakrýval svoje silné emócie. Bola to tiež celkom ľudská reakcia, ktorá mu prinášala úľavu, keďže po celý život veľmi trpel – nielen pre stigmy, ale aj pre mnohé iné choroby, ktoré mu sťažovali vykonávanie jeho poslania.
Cenné a inšpiratívne príbehy
Prirodzene, postupom času začnú osobné spomienky na svätých blednúť a začnú prevládať oficiálne príbehy a rozprávania. Allegri však zachoval túto neoceniteľnú históriu a dal nám nahliadnuť do sveta, ktorý by sa inak stratil. Svojou knihou nám venoval veľký dar.
Ak už máte vypestovanú úctu k pátrovi Piovi, som si istá, že táto kniha vašu lásku k nemu ešte väčšmi upevní a rozhojní. A ak ste si k nemu zatiaľ nevypestovali žiadny zvláštny vzťah, nepochybne vám pomôže pochopiť, prečo ho toľkí ľudia majú radi.
Allegri končí svoju knihu konštatovaním, že hoci každý z týchto zážitkov bol jedinečný, všetci ľudia, s ktorými sa zhováral, povedali: „Ja som sa s ním stretol.“ Po prečítaní tejto knihy mám pocit, že to isté môžem povedať aj ja.