Premenená adoráciou

Spev, tanec a spoločenstvo

Lyric Houldsworthová

Keď sa ma minulý rok mama opýtala, či by som chcela ísť na birmovku, váhavo som súhlasila. Niežeby som neverila v Boha alebo niečo také; len som nechápala, prečo treba chodiť na svätú omšu. Pochádzam z veľkej rodiny a každú nedeľu sme sa snažili chodiť do kostola. No ja som sa nad tým vždy rozčuľovala.

Keď som mala začať chodiť na birmovnú prípravu a iné podujatia, ktoré s ňou súviseli, bála som sa, či to všetko vmestím do svojho rozvrhu. No napokon som si povedala, že sa na to dám; a po čase som zistila, že sa mi to aj celkom páči. Stále som síce nechápala všetkému okolo „chodenia do kostola“, no rada som trávila čas s ľuďmi z Cirkvi.

Na konci prípravy ma mama prihlásila na veľkú duchovnú obnovu, ktorá bola súčasťou našej prípravky na birmovku. Táto duchovná obnova mala prebiehať na univerzite. Opýtala som sa na to svojej sestry, pretože ona na takej obnove už bola rok predo mnou. No vytiahla som z nej len to, že je to víkend pre stredoškolákov a že sa tam hovorí o Bohu. A keďže sa počas birmovnej prípravy vo mne rozhorela malá túžba po tom, aby som viac spoznala Krista, tak som si pomyslela, že toto by mohla byť dobrá príležitosť.

Deň prípravy

Počas prvého večera na obnove nás pred vybalením a ubytovaním rozdelili do malých skupiniek. Vedúci nám povedali, že v sobotu večer bude adorácia, akú sme ešte asi nikdy nezažili. Budeme radostne chváliť Boha a zaznie veľa chválových piesní, pri ktorých budeme môcť tancovať aj spievať. Do izieb sme sa rozišli, premýšľajúc nad tým, čo tým presne mysleli.

Na druhý deň ráno sme vstali a pripravili sa na deň plný prednášok a scénok. Hneď ráno sme zišli dolu do telocvične, kde sme na pódiu uvideli veľa detí tancovať a spievať spolu s kapelou. Nik z mojej farnosti sa k nim nechcel pridať, no ja som sama sebe sľúbila, že nebudem brať ohľad na to, čo si myslia o mne druhí. A tak som prišla k nim aj ja a spievala a tancovala som spolu s nimi.

Ten čas chvály akoby udal takt celému zvyšku dňa. Počas všetkých prednášok a diskusií som sa cítila veľmi slobodná a veselá! Podvečer som cítila, že som pripravená na adoráciu, no vtom som si spomenula, že som počas dňa pozabudla na jednu vec: celý deň som skoro nič nepila a začínalo mi byť zle. No keďže som chcela byť pri tom, nejako som sa premohla.

„Žíznim“

Keď som si sadla a zavrela som oči, v hlave som pocítila pulzujúcu bolesť. No nemohla som si pomôcť. Naozaj som chcela byť duchom prítomná pri tejto osobitnej chvíli s Pánom. Zmocňovala sa ma frustrácia a po tvári mi začali stekať slzy. Vrúcne som preto prosila Boha, aby mi pomohol a uľavil mi v mojej bolesti.

Práve vtedy som pocítila, ako ma niekto jemne tľapká po pleci. Keď som sa obzrela, zbadala som, ako mi jeden študent podáva pohár vody. Preňho to bol len malý skutok služby, no mne priniesol to, čo som v tej chvíli zúfalo potrebovala. Pripomenulo mi to tiež evanjeliový úryvok, v ktorom Ježiš, visiac na kríži, hovorí: „Žíznim“ (Jn 19, 28). Vďačne som si odpila z vody a ďalej som sa modlila za to, aby sa mi uľavilo.

Odrazu som vedela, že Boh je tam so mnou. Keď som videla, že sa ku mne približuje monštrancia, celým mojím telom prešla vlna energie. Blížil sa ku mne Ježiš! Vtom som vstala a začala som spievať. Už mi vôbec nebolo zle; bola som len šťastná z toho, že som s Ježišom.

Určite niečo

Počas cesty domov autobusom sa jeden z kňazov opýtal, či by sa nechcel niekto z každej farnosti podeliť s tým, čo zažil. A tak som sa prihlásila. Keď som im rozprávala o tom, že si nie som istá, či to bol Boh, ale že som predchádzajúci večer niečo určite cítila, rozplakala som sa. Hovorila som im, ako sa odrazu cítim oveľa lepšie a že ma odvtedy napĺňa veľká radosť. Po tom, čo si ten kňaz vypočul môj príbeh, povedal mi, že sa ma celkom určite dotkol Boh!

Každý deň ďakujem Bohu za to, čo mi dal prežiť pri tej adorácii – a ešte väčšmi mu ďakujem za to, ako odvtedy zmenil môj život. Sviatosť birmovania som prijala minulý rok v októbri a odvtedy sa už nevyhýbam svätej omši. Vlastne mám svoju farskú rodinu veľmi rada! Každý deň sa snažím zostať blízko pri Bohu. A čo je najdôležitejšie, teraz už viem, ako nesmierne ma Ježiš miluje.