Pane! Zachráň! Hynieme!

 Všetko má v rukách Ježiš

John Riccardo

Počas mojej dvadsaťpäťročnej kňazskej služby ma neustále zarážal jeden evanjeliový príbeh. Vždy keď som ho čítal, Duch sa mi prihováral novým spôsobom. A robí to aj teraz, keď píšem tieto slová. Tento príbeh nám poslúži ako úvod k hlavnému slovu, ktoré, ako vnímam, nám chce Pán povedať. Povzbudzujem vás, aby ste si ho teraz prečítali a aby ste sa potom k nemu znova vrátili a prešli si ho celkom pomaly. Zároveň poproste Ducha Svätého (ktorý bol pri tom, keď sa to dialo), aby vás tam teraz preniesol. Aby ste uvideli a počuli tú scénu. Aby ste v mysli vnímali tváre učeníkov a najmä Ježišovu tvár.

„Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: ,Pane, zachráň nás, hynieme!‘ On im povedal: ,Čo sa bojíte, vy maloverní?!‘ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: ,Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?‘“ (Mt 8, 18. 23 – 27).

 

Zažiť prudkú búrku

Pozvime Ducha Svätého, aby prišiel, a poprosme ho, nech nám pomôže vstúpiť do tejto scény, aby sme si z tejto modlitby odniesli to, čo nám Pán chce dať. V gréckom texte búrku označuje slovo seismos. Aj keď možno neviete po grécky, toto slovo vám je určite povedomé. Seizmograf. Prístroj na meranie sily zemetrasení. Matúš dokonca opisuje túto búrku ako seismos megas, čiže ako „veľké zemetrasenie“! On teda netvrdí, že len trošku zosilnel vietor. Vietor odrazu nabral obrovskú silu a rýchlosť.

Ďalej Matúš uvádza, že loď začali zaplavovať vlny. Otec Simeon Leiva Merikakis, ktorý vo svojej knihe Fire of Mercy, Heart of the Word (slov. Oheň milosrdenstva, srdce Slova) uvažuje nad Matúšovým evanjeliom, hovorí, že v tej chvíli tá loď akoby prechádzala krstom. V istom zmysle sa to aj naozaj dialo. Tak ako sa človek vynára z krstnej vody ako nové stvorenie, tak aj učeníci vyšli z tejto búrky ako iní muži. A som presvedčený, že Pán chce pri uvažovaní nad týmto textom zmeniť aj nás.

Avšak samotný Ježiš napriek všetkým tým otrasom, tomu vetru, tým vlnám i tomu hluku SPÍ.

Počas zúrivej búrky ho učeníci prebudia so slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ (Mt 8, 25). Teraz sa na chvíľu zamyslime, ako väčšina z nás počuje toto evanjelium počas svätej omše. Žiaľ, kňaz ho často prečíta monotónne, ba takmer ľahostajne. Skúsme sa však teraz zamyslieť nad jednou vecou. Vari si máme naozaj myslieť, že učeníci len jemne drgli do Ježiša a zdvorilo mu povedali: „Prepáč, Pane. Mrzí nás, že ťa obťažujeme a prerušujeme tvoje krátke zdriemnutie, no zdá sa, že tu o chvíľu zomrieme. Ak ťa to teda nebude veľmi unúvať, nemohol by si s tým niečo urobiť?“ Určite nie! Ako by si zobudil Ježiša ty? Ja by som ním isto triasol a chvíľu by som naňho aj kričal!

Originálny grécky text verša Mt 8, 25 uvádza len tri slová: Pane, zachráň, hynieme! Presne v takejto situácii sa nachádzajú aj niektorí z nás, ktorí čítajú tento text.

Predstav si, že počas plavby po jazere tvoju loďku zachváti vietor so silou hurikánu. Hrozí, že ti roztrhá plachty na franforce a prevrhne ti loď. Predstav si, ako neprestajne prší. Voda dopadá na loď i do mora. Predstav si blýskanie a hromobitie. A k tomu vlny udierajúce do loďky. Loď sa kýva sem a tam a nezdá sa, že by sa to malo tak skoro skončiť. Keď sa deje toto všetko, je nemožné, aby si s niekým viedol zdvorilý rozhovor. Musíš kričať.

Predstavujem si teda, ako Ján trasie Ježišom a pritom kričí: „Pane… Zachráň… Hynieme…“

 

Ježiš je s nami

Keď čítaš tieto slová, možno sa aj ty nachádzaš uprostred nejakej búrky. Možno máš pocit, že si sám, máš obavy pre udalosti dejúce sa vo svete alebo sa trápiš nad svojou budúcnosťou. Možno si si začal viac uvedomovať, že starneš, alebo sa hrozíš výsledkov odberu u lekára. Možno sa trápiš pre svoje deti, stav Cirkvi či budúcnosť svojej krajiny. Čoraz viac ľudí upadá do skľúčenosti, že sa nikdy nič zlepší. No nech už si v akejkoľvek búrke, Ježiš ti kladie rovnakú otázku: „Prečo sa bojíš?“ A ja vnímam, že nám hovorí:

 

Nevieš, kto som? Nevieš, čo som urobil? Nevieš, čo dokážem urobiť? Nevieš, že Cirkev je aj teraz v mojich rukách? Nevieš, že tvoje manželstvo je v mojich rukách? Nevieš, že tvoj život nie je v rukách lekárov? Vládu nad ním nemá ani liečba, ani tvoja diagnóza. Tvoj život je v mojich rukách. Nik ho nemôže vytrhnúť z mojej ruky, pretože ja som Pán a iného niet.

A nie som len Pán; ja ťa milujem. Vidím ťa – práve teraz, v tejto chvíli, so všetkou tvojou úzkosťou, všetkým tvojím strachom, všetkými tvojimi starosťami. Vidím ťa a je to v poriadku – nie preto, že by som ako šibnutím čarovného prútika odstránil tvoje problémy. Život sa občas veľmi podobá plavbe na loďke počas prudkej búrky. No ja som v tej loďke s tebou a sľúbil som ti, že ti dám taký pokoj, aký ti svet nemôže dať. Svet pozná len taký pokoj, ktorý človek zakúša, keď neprežíva žiadny konflikt. No môj pokoj prichádza aj uprostred neho. Môj pokoj prichádza aj uprostred búrky. Môj pokoj prichádza, keď sedíš v čakárni u lekára. Môj pokoj prichádza aj vtedy, keď sedíš pri smrteľnej posteli niekoho, koho máš rád. Môj pokoj prichádza aj uprostred vecí, ktoré sa ti nepáčia. A tento pokoj ti teraz ponúkam.

Keď bol Ježiš spolu s učeníkmi v tej loďke uprostred búrky, oslovil svoje stvorenie a rozkázal mu: „Mlč, utíš sa!“ (Mk 4, 39). A toto stvorenie, ktoré pozná hlas svojho Pána, sa okamžite upokojilo. Ježiš tak priniesol pokoj jediným slovom. Predstav si, ako sa na seba pozerali apoštoli a zarazení si medzi sebou hovorili: „Kým, prepánajána, je, keď sa prihovára búrke a ona ho poslúcha?“

A tak ako bol Ježiš v loďke s učeníkmi, môže byť aj s tebou a so mnou. Uprostred všetkých tých šialených, desivých a neistých vecí, ktoré sa dejú v našom živote, ty i ja môžeme tu a teraz prežívať svoj život v neotrasiteľnej dôvere v Pána. Ježiš má vládu nad všetkým. Ježiš je Pán. On sa nebojí. A tak sa nemusíš báť ani ty. Nech sa deje, čo sa deje.

To však neznamená, že sa more nášho života niekedy nesčerí. A more sa môže sčeriť aj vo svete a v Cirkvi. No Pán je i tak s nami. On nám sľúbil, že bude vždy s nami, dokonca až do skončenia sveta (pozri Mt 28, 20).