Svedkovia zmŕtvychvstania
Apoštoli nás učia vytrvalosti vo viere
Mike Schmitz
Počnúc pandémiou si mnohí z nás začali väčšmi uvedomovať, že v tomto svete sú veci, ktoré nás môžu usmrtiť. Sú to reálne veci, ktoré môžu ukončiť náš život. No nielenže počas pandémie mnohí ľudia umierali, ale umierali ešte aj sami – a to nám možno naháňa ešte väčší strach.
V istom zmysle je dobre o tom uvažovať, keď slávime Veľkú noc, pretože „existuje jedna vec, ktorá všetko mení“ – vrátane toho, ako sa postavíme k takým strašným veciam, ako je pandémia. A tou jednou vecou je… Ježišovo zmŕtvychvstanie. Až do zmŕtvychvstania môže byť Ježiš zaujímavou postavou, no možno ho ignorovať. Iste, stále je veľkým uzdravovateľom, veľkým učiteľom a veľkým prorokom. Človek naňho môže mať istý názor. Môže napríklad povedať: „Nuž, som rád, že ho máš rád; to je tvoja pravda.“ No zmŕtvychvstanie sa buď stalo, alebo nestalo. Buď je to pravda, alebo lož; nemôže to byť oboje.
Ježišovo zmŕtvychvstanie je historický fakt. Hlavným dôvodom toho, že som kresťan, je to, že kresťanstvo je pevne zakorenené v dejinách. Je zakorenené vo faktoch, zakorenené v pravde. Nezakladá sa na nejakej filozofii, názoroch či pocitoch. V jednom čítaní, ktoré počúvame na Veľkonočnú nedeľu, Peter vyhlasuje: „A my sme svedkami všetkého, čo [Ježiš] urobil“ (Sk 10, 39). Peter vyhlásil, že on, ako aj ostatní apoštoli, sú živými svedkami. Niektorí teológovia dokonca hovoria, že prvé kresťanské Krédo, v ktorom sa vyznávala viera v Ježišovo zmŕtvychvstanie, vzniklo už pár mesiacov po prvej Veľkej noci. Nie po niekoľkých desaťročiach, nie po stáročiach, ale už počas prvých mesiacov po Pánovom zmŕtvychvstaní kresťania vyznávali a hlásali, že Ježiš zomrel, ale aj vstal z mŕtvych.
Nedokonalí, no vytrvalí svedkovia
No kto sú títo svedkovia, títo Ježišovi učeníci? Určite neboli dokonalí. Tomáš pochyboval, Jakub a Ján boli ctižiadostiví, Peter Ježiša zaprel a ostatní apoštoli (azda s výnimkou Jána) ho zo strachu opustili. Bola medzi nimi aj Mária Magdaléna, ktorá bola určitú dobu posadnutá siedmimi zlými duchmi. Pouvažuj nad tým – prvá osoba, ktorá stretla vzkrieseného Pána, „apoštolka apoštolov“, bola kedysi posadnutá! Keby bolo zmŕtvychvstanie len príbehom, ktorý si niekto vymyslel, netvrdil by, že prvým svedkom kľúčovej udalosti tohto príbehu bola akási žena, nieto ešte žena s Máriinou minulosťou. V dobe apoštolov ženy nemali žiadny vplyv, autoritu ani moc. Prečo by si to teda apoštoli vymysleli? Povedali by to len v tom prípade, že presne takto sa to stalo!
V Matúšovom evanjeliu povedali veľkňazi rímskym vojakom strážiacim Ježišov hrob slová: „Povedzte, že jeho telo ukradli jeho učeníci“ (pozri Mt 28, 11 – 15). Ak si museli vymyslieť takýto príbeh, znamená to, že hrob bol naozaj prázdny. Nebolo v ňom žiadne telo. No ak bol hrob prázdny, ako sa stal prázdnym? Povedzme, že učeníci naozaj ukradli Ježišovo telo. Je to možné a má to aj logiku – až na jeden fakt: zmŕtvychvstanie. Všetci učeníci do jedného, vrátane tých, ktorí ešte v piatok utiekli, jednomyseľne, jednotne a jednohlasne vyznávali základnú pravdu, že Ježiš zomrel, ale teraz žije. Túto vieru vyznávali; vyznávali tento fakt.
No dajme tomu, že apoštoli klamali. Z nedávnej doby máme vlastne jeden obdobný prípad. Možno ste počuli o Chuckovi Colsonovi. Tento muž pracoval pre prezidenta Richarda Nixona a bol zapojený do škandálu Watergate. Colson raz povedal, že o vlámaní do budovy vedelo dvanásť veľmi vplyvných a úspešných mužov, ktorí ho kryli. Keď sa začalo vypočúvanie, títo dvanásti muži si povedali: „My sa nezlomíme, my o tom nikomu nepovieme.“ No do dvadsiatich dní sa každý z týchto mužov priznal. Keď sa o niekoľko rokov Colson stal kresťanom, povedal: „V marci 1973 som si uvedomil, akí dôveryhodní sú apoštoli – pretože zostali pevní.“
Vyznávanie viery a vytrvalosť
Jedna vec je však vieru vyznávať a iná v nej vytrvať. Apoštoli urobili jedno aj druhé. Vyznávali pravdu o zmŕtvychvstaní, tú jednu vec, ktorá všetko mení. A čo za to dostali? Prenasledovanie, mučenie, ba aj mučenícku smrť. No oni sa nezlomili. Vytrvali, pevní až do konca.
V tomto bode sa nás to už začína osobne týkať. Pretože ak Ježiš vstal z mŕtvych, nemení sa tým len to, čo robíme pri svätej omši na Veľkú noc. A nemení sa tým len to, čo robíme v nedeľu ráno. Mení to celý náš život. A to nie je ľahké. Preto je jedna vec vyznávať vieru a niečo iné je vo viere vytrvať. Pretože príde deň, keď nebudeme chcieť, aby bolo Ježišovo zmŕtvychvstanie pravdivé. Pretože ono toho toľko mení!
Pracujem s vysokoškolákmi a mnohí z nich boli vychovaní ako katolíci. No viacerí z nich si po príchode na univerzitu povedia: „Teraz, keď som konečne ďaleko od domu, mám príležitosť žiť tak, ako sa mi zachce. Nemusím chodiť do kostola, nemusím sa modliť, nemusím dodržiavať všetky tie prikázania.“ V skutočnosti však hovoria: „Môžem žiť tak, ako keby Ježišovo zmŕtvychvstanie nebolo pravdivé.“ Títo všetci narazili na skutočnosť, že je rozdiel medzi vyznávaním viery a vytrvaním vo viere.
To isté platí o ľuďoch vo svete. Musíme namáhavo pracovať a veľa toho treba urobiť aj doma. Sme zodpovední za toľko vecí a nesieme si veľa bremien. A niekedy si povieme: „Ja len nechcem, aby mi Ježiš až tak veľmi menil život. Mám naplánovaných veľa vecí a nemám na to čas!“ No niektoré pravdy od nás niečo vyžadujú a zmŕtvychvstanie medzi takéto pravdy patrí. Patrí medzi fakty, ktoré menia celý náš život.
Stále je to tak!
Aj dnes, v dobe, keď toľko ľudí trpí, keď mnohí prežívajú neistotu alebo strach, a keď mnohí pociťujú, že o čosi prichádzajú, zmŕtvychvstanie stále zostáva pravdivé. Ak si prišiel o prácu, zmŕtvychvstanie stále zostáva faktom. Ak sa cítiš sám a odrezaný od druhých, zmŕtvychvstanie stále zostáva faktom. Ak si chorý alebo ti zomrel niekto, koho máš rád, zmŕtvychvstanie stále zostáva faktom. Preto vyznávame vieru v zmŕtvychvstanie. A v tejto viere chceme aj vytrvať.
Všetci apoštoli, títo prví svedkovia, mali veľa možností odvolať to, čo povedali, no nikto z nich to neurobil. Jednomyseľne, jednotne a jednohlasne ohlasovali a vyznávali pravdu o Ježišovom zmŕtvychvstaní a v jej vyznávaní vytrvali. A všetci zomreli. Vlastne, každý jeden z nich zomrel sám. Aj ty sa práve teraz možno cítiš sám, opustený a nepochopený. A to bolí. No práve preto na Veľkonočnú nedeľu vyznávame svoju vieru – aby sme v nej vytrvali aj zajtra.
Jedna ústredná pravda
Pri každej veľkonočnej vigílii požehnávame vodu a po tom, čo v Kréde vyznáme svoju vieru, sme ňou kropení. Vyznávame ju ako fakt, aby sme v nej vytrvali aj na druhý deň. Pretože ak Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, potom sú naozaj pravdivé aj mnohé ďalšie veci.
Ak Ježiš naozaj vstal, potom je pravda aj to, že Boh pozná tvoje meno. Ak Ježiš naozaj vstal, potom je pravda aj to, že Boh na teba nezabudol. Ak Ježiš naozaj vstal, potom je pravda aj to, že Ježiš založil Cirkev, aby bola tvojím domovom, miestom, kde nájdeš svoju rodinu vo viere, aj keď sa cítiš sám. Ak Ježiš naozaj vstal, potom je pravda aj to, že nám dal svoje telo a krv, dušu i božstvo v Eucharistii. Je to tak a zostáva to pravdou aj v prípade, že práve teraz nemôžeš prijímať Eucharistiu.
Ba čo viac – ak Ježiš naozaj vstal, potom je pravda aj to, že dal apoštolom a jeho nástupcom a všetkým kňazom, ktorí sú v spoločenstve s ich nástupcami, moc v jeho mene odpúšťať hriechy. To znamená, že ťa už nemusí spútavať hriech ani strach. Nemusíš byť sám. Všetko sa zmenilo – aj tvoj najväčší strach, strach zo smrti, ba aj tvoj najväčší strach v tomto strachu – strach z toho, že umrieš sám. Toto všetko sa zmenilo.
Ak Ježiš porazil smrť, potom porazil aj smrť v tebe. A ak Ježiš sľúbil, že nás nikdy nezanechá ani neopustí, potom nik, kto mu patrí, nezomrie sám. Už sa niet čoho báť, už nám zostáva len viera, ktorú môžeme vyznávať a v ktorej máme vytrvať.
Ježiš Kristus porazil smrť a tento jeden fakt mení naozaj všetko.