Nedeľa, 11. októbra
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Zamyslenie
„Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ (Mt 22, 14).
Prešli ti pri tejto vete zimomriavky po chrbte? Možno si si povedal: „Dúfam, že ja budem vyvolený.“ A možno sa ti táto veta zdá nespravodlivá: „Ak už Boh niekoho povolal, prečo by si ho aj nevyvolil?“ Dnešné podobenstvo ponúka niekoľko odpovedí. Čítame v ňom o kráľovi, ktorý sa rozhodol pozvať na svadobnú hostinu svojho syna iných hostí, pretože prví pozvaní účasť odmietli a jeho sluhov navyše aj zabili. „Pozvaní neboli tejto svadby hodní,“ povedal kráľ (pozri Mt 22, 8). Potom svojim sluhom prikázal, aby išli a zavolali každého, koho nájdu. Všimnime si „hodnosť“ tých, ktorých kráľ povolal ako prvých. Napokon sa ukázalo, že to boli vrahovia, takže kráľ zrejme už od začiatku vedel, že pozvania nie sú „hodní“. Na tom však nezáležalo. Ani ich hriešna minulosť by nebola prekážkou ich účasti na svadobnej hostine. Prijatím pozvania by sa totiž dali na cestu pokánia a nového života. To isté platilo aj o druhej skupine, tvorenej „dobrými aj zlými“ (pozri Mt 22, 10). Ani im nebránilo prijať pozvanie nič z toho, čo urobili alebo čo až dovtedy pokazili. A to isté platí aj pre teba. Tvoja „hodnosť“ totiž nespočíva v tom, či robíš všetko správne. „Hodným“ si sa stal, keď si prijal toto pozvanie. Každý krok, ktorý robíš a ktorý ťa privádza bližšie k nebeskej hostine, ťa robí čoraz hodnejším. Každý krok je ďalšou nitkou, votkanou do rúcha svätosti, ktoré nosia svätí v nebi. Boh pozýva na hostinu každého. Necháva slnko svietiť na „dobrých aj zlých, na spravodlivých aj nespravodlivých“ (pozri Mt 5, 45). Aj teba ustavične volá, vyzýva a prosí, aby si prišiel k nemu. Pozvaní sú všetci; kiežby sme toto pozvanie všetci aj prijali a mohli byť pripočítaní medzi „vyvolených“ (pozri Mt 22, 14).
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma pozývaš na svoju hostinu! Pomôž mi dnes rozhodnúť sa žiť pre teba.“
Izaiáš 25, 6 – 10a; Žalm 23, 1 – 6; List Filipanom 4, 12 – 14. 19 – 20; Matúš 22, 1 – 14