Dotknúť sa neba, zmeniť zem
Naučte sa modliť ako svätí a anjeli.
Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý! (Zjv 5,12)
Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov! (Zjv 7,12)
Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci! (Zjv 15,3)
Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh! (Zjv 19,6)
Zdá sa, že Kniha Zjavenia je plná modlitieb zvelebenia, adorácie a chvály. Aj v častiach, ktoré opisujú násilné otrasy na konci sveta, anjeli a svätí v nebi stále spievajú radostné piesne víťazstva a lásky k Ježišovi. Akosi uprostred bitky kozmických rozmerov obyvatelia neba nikdy nezaváhajú vo svojej dôvere v Boha. Nikdy sa neboja konečného výsledku a zdá sa, že sa nikdy netrápia nad svojím vlastným osudom. Vedia, že patria Pánovi, a toto vedomie ich všetkých napĺňa neopísateľnou radosťou.
Nebolo by skvelé mať rovnakú dôveru? Aké požehnanie je nikdy sa nenechať zastrašiť ťažkými okolnosťami, ale zostať pokojným a radostným v každej situácii! Každý z nás môže čoraz viac zažívať radosť a šťastie neba, keď nasledujeme príklad tých, ktorí nás predbehli. Nemusíme čakať na nebo, aby sme uctievali Ježiša. Môžeme začať hneď teraz! A keď tak urobíme, tá istá radosť, pokoj a istota naplnia naše srdcia – aj keď nie sme ponorení do modlitby.
Chceme ponúknuť niekoľko praktických návrhov, ako môže modlitba neba zohrávať kľúčovú úlohu v našom každodennom živote. Vieme, že existuje nespočetné množstvo metód a že mnohé z nich sú nesmierne užitočné. Tu sa však chceme zamerať na prístup založený na Knihe Zjavenia, prístup, ktorý nám môže pomôcť zažiť všetky slávne pravdy, ktoré táto kniha obsahuje.
Počas omše. Nič nemá väčší potenciál pozdvihnúť nás do neba ako omša. Od slávnostnosti úvodného sprievodu až po intimitu prijímania chce Boh naplniť naše srdcia a mysle svojou pravdou, svojou láskou a svojou mocou. Ako teda môžeme zažiť tieto požehnania?
Na začiatok, keď prvýkrát vstúpite do kostola, požehnajte sa svätenou vodou. Nech vám toto malé gesto pripomenie váš krst, keď ste zomreli hriechu a boli vzkriesení k Bohu. Nech vám voda pripomína, že Ježiš môže hneď a na mieste zmyť všetky rozptýlenia, pochybnosti alebo obavy, ktoré by vám mohli brániť v tom, aby ste počuli jeho hlas a uctievali ho. Potom, počas pokánneho obradu, nezabudnite obetovať Pánovi všetky hriechy, ktoré by ešte mohli zakrývať váš duchovný zrak. Povedzte mu, že ľutujete spôsoby, akými ste mohli ublížiť jemu alebo ľuďom vo vašom okolí. Znovu nech ťa zaplaví jeho milosrdenstvo a raduj sa z jeho hlbokej lásky k tebe.
Keď počúvaš čítania, predstav si, aké to musí byť v nebi, kde bude odhalené každé tajomstvo a kde každé Božie slovo podnecuje anjelov a svätých k čoraz väčšej chvále. Predstav si, aké to bude, keď bude odstránená každá clona a ty konečne uvidíš svojho nebeského Otca tvárou v tvár. Na každú otázku, ktorú si kedy mal – najmä na otázky týkajúce sa vecí, ktoré sa ti stali v tomto živote – dostaneš odpoveď. A každá odpoveď, ktorú dostaneš, ťa naplní úžasom nad múdrosťou, súcitom a láskou, ktorú k tebe má tvoj Otec.
Keď začne eucharistická modlitba, predstav si seba priamo tam v nebi, pred Božím trónom, ako spolu so staršími a štyrmi živými bytosťami voláš: „Svätý, svätý, svätý“ (Zjavenie 4, 8). Keď si kľačíte, predstavte si, ako sa spolu s nimi skláňate v adorácii a pokornom odovzdaní sa. Práve tam, vo vašej prítomnosti, sa chlieb a víno premenia na telo a krv Ježiša a vy budete pozvaní k oltáru, aby ste prijali Pána do svojho tela aj do svojho srdca.
Toto je rytmus omše, rytmus, v ktorom každý pohyb pripomína uctievanie opísané v Knihe Zjavenia. V istom zmysle môžeme povedať, že omša je bránou spájajúcou nebo a zem a že počas tých niekoľkých minút môžeme skutočne okúsiť, aké musí byť nebo!
Vo vašej osobnej modlitbe. Nebo môžeme okúsiť nielen počas omše. Zakaždým, keď prichádzame k Pánovi v osobnej modlitbe, môžeme sa postaviť pred Boží trón.
Sv. Pavol povedal Kolosanom – rovnako ako hovorí nám dnes –, že sme boli „vzkriesení s Kristom“ a že by sme preto všetci mali „hľadať to, čo je hore“ (Kol 3, 1–2).
Tieto slová znejú tak poeticky a inšpirujúco, ale sú zároveň veľmi praktické. Pre Pavla bola modlitba vždy kombináciou Božej pretekajúcej milosti a nášho vlastného ľudského úsilia. Preto nám Pavol v tomto krátkom úryvku z Listu Kolosanom hovorí, aby sme sústredili svoju myseľ na veci, ktoré sú hore; aby sme zabili všetko, čo sa nepáči Bohu; a aby sme sa obliekli do súcitu, láskavosti, pokory, miernosti a trpezlivosti.
Rovnako ako každý iný svätý a veriaci, ktorý čelil výzve modlitby, aj Pavol vedel, že to, čo robíme my, je rovnako dôležité ako to, čo robí Boh. Vedel, že v modlitbe musíme sústrediť svoju pozornosť na Ježiša a nielen čakať, kým sa stane niečo zázračné. A tak čím dôraznejšie zajmeme svoje myšlienky a odovzdáme ich Ježišovi, tým viac budeme otvorení Duchu Svätému, ktorý nás inšpiruje a povznáša (2 Korinťanom 10, 5).
Plod uctievania. Vyskúšajte tento experiment počas nasledujúcich pár týždňov. Každý deň si vyberte jednu z chválospevov zo Zjavenia a urobte z nej ústrednú časť svojej modlitby. Predstavte si, že ste v trónnej sieni neba, obklopení nespočetnými anjelmi. Predstavte si Ježiša sediaceho vedľa svojho Otca. Pozrite si rany na jeho rukách, nohách a boku, ktoré teraz žiaria v sláve. Pozrite sa mu do očí a uvidíte radosť, lásku a autoritu Pána celého stvorenia.
Nech tieto obrazy naplnia vašu myseľ, keď nahlas vyslovujete jednu z modlitieb zo Zjavenia (4:8; 4:11; 5:9–10; 5:12–13; 7:12; 11:15; 15:3–4; 19:6–8; 21:3–4). Opakujte túto modlitbu znova a znova s dôverou. Nech tieto slová roznietia vašu predstavivosť. Privítajte Ducha Svätého a požiadajte ho, aby povzniesol vaše ľudské úsilie a naplnil ho nebeským pochopením, radosťou a silou. Potom sledujte, kam vás Duch Svätý povedie v ďalšej časti vašej modlitby. Možno pocítite potrebu pokľaknúť pred Pánom v uctievaní. Možno budete pohnutí modliť sa za priateľa (alebo dokonca za nepriateľa!) s väčším presvedčením. Možno budete chcieť napísať svoju vlastnú modlitbu chvály a vďaky na základe toho, čo Pán urobil vo vašom živote. Možnosti sú nekonečné!
Keď budete experimentovať s týmto druhom modlitby, všímajte si aj to, ako sa mení vaša nálada v priebehu zvyšku dňa. Možno sa začnete cítiť bezstarostnejšie. Možno zistíte, že je pre vás ľahšie zachovať pokoj v stresových situáciách. Možno zistíte, že ste ochotnejší milovať alebo odpustiť niekomu, kto vás zranil, alebo podať ruku niekomu, kto trpí. Je tiež možné, že sa počas dňa niekoľkokrát zastavíte, aby ste svoje srdce opäť obrátili k Bohu. Akékoľvek zmeny uvidíte, vedzte, že k nim dochádza preto, lebo Duch Svätý sa zjednocuje s vaším duchom, aby vo vašom srdci vytvoril novú povahu – povahu, ktorá je viac nebeská.
Budovanie nebeského pohľadu. Brat Lawrence, svätá Terézia z Avily a svätý František z Assisi sú len niektorí z hrdinov viery, ktorí hovorili o veľkom privilégiu poznať Božiu prítomnosť v priebehu našich dní. A spolu so všetkými ostatnými svätými jasne zdôrazňujú, že táto skúsenosť nie je obmedzená len na tých najsvätejších ľudí. S trochou praxe a vytrvalosti sa každý môže naučiť zažívať nebo vo svojom pozemskom živote.
Radosť a istota neba sa neobmedzujú len na časy pokoja a prosperity. V skutočnosti sú o to dôležitejšie v časoch utrpenia a ťažkostí. Rovnako ako Kniha Zjavenia opisuje anjelov a svätých, ktorí uctievajú Pána priamo uprostred boja so Satanom, aj my sa môžeme naučiť, ako si zachovať postoj uctievania a adorácie, keď sa cítime v boji.
A tento postoj nás otvorí uzdravujúcemu, povzbudzujúcemu a posilňujúcemu dotyku Ducha Svätého. Tento postoj nás privedie do náručia nášho Otca, kde prijmeme múdrosť, silu a útechu, ktoré nás prevedú cez akúkoľvek búrku.
Či už na omši alebo vo vašej osobnej modlitbe, môžete podniknúť kroky, ktoré vám pomôžu vybudovať si nebeský pohľad na svoj život – pohľad plný nádeje a istoty. Sme milované deti Božie, vykúpené jeho Synom! Patríme do neba! Preto sa spolu so všetkými anjelmi a svätými, s cherubínmi a serafínmi, všetci skloňme v uctievaní pred Baránkom Božím, ktorý nás vykúpil zo smrti a priviedol do svojho večného kráľovstva!