Tajomstvo Božieho milosrdenstva
Ako nám Boh zjavuje svoju lásku?
Joe Difato
Na začiatku osemdesiatych rokov som si robil doktorát z teológie. Mojím školiteľom bol otec Francis Martin, medzinárodne uznávaný biblista a vedúci predstaviteľ hnutia Katolíckej charizmatickej obnovy. Otec Francis mal pri čítaní, opravovaní a pripomienkovaní mojej práce veľkú trpezlivosť. Vždy keď v texte poukázal na nejaké slabé miesto, zároveň si dal záležať na tom, aby ma skôr povzbudil, než aby moju prácu zniesol pod čiernu zem.
Otec Francis napríklad svoju kritiku rád začínal jemnou otázkou: Nemyslíš, že…? Akoby ňou hovoril: „V tomto nemáš celkom pravdu…“ Následne mi vysvetlil, ako by som to mohol vylepšiť. Ani do jednej zmeny ma však nenútil. Skôr mi pomohol hlbšie sa zamyslieť nad tým, čo som napísal. Niekedy som tú krátku vetičku počul veľmi nerád, no vždy som vedel, že otec Francis ma má rád a chce pre mňa len to najlepšie.
Boh je láska
Otec Francis mi tak vlastným spôsobom demonštroval slová, ktoré napísal svätý Pavol v jednej z najdojímavejších pasáží Svätého písma:
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy“ (1 Kor 13, 4 – 6).
Presne takto sa ku mne správal otec Francis – tak, ako si Pavol želal, aby sa Korinťania správali k sebe navzájom. Láska, na ktorú Pavol naráža, nie je len bežná ľudská sympatia. Je to Kristova láska. Obaja – svätý Pavol aj otec Francis – vedeli, že Ježišova láska má byť základom nášho života.
V aktuálnom čísle Slova medzi nami sa chceme zamerať na túto ústrednú pravdu našej viery: Boh je láska. V tomto prvom článku sa pozrieme na Božiu lásku, ktorá sa prejavila v tom, že Boh nám poslal svojho Syna, aby nás zachránil. V druhom článku budeme uvažovať nad tým, že Boh nás miluje tak, ako otec miluje svoje deti. A v treťom článku preskúmame, ako nám Duch Svätý môže pomôcť žiť v Božej láske.
Nekonečný prúd lásky
Vieme, že Boh je dokonalý. Všetko, čo hovorí a robí, je bezchybné a úplne dobré. A vieme tiež, že má Boh má s naším životom dokonalý plán: stvoril nás, aby sme dokázali žiť v láskyplnom vzťahu s ním aj medzi sebou navzájom. Neexistuje lepší spôsob života ako život prežívaný v zjednotení s jeho láskou. Žiadny iný život nám nemôže priniesť väčšiu radosť či naplnenie.
Vo svetle dokonalej Božej lásky a jeho dokonalého plánu správne vnímame aj svoj hriech. Predstav si Božiu lásku ako nádherný prúd, ktorý plynie z neba do tvojho srdca. A teraz si predstav, čo by sa stalo, keby si na tomto prúde postavil hrádzu. Presne to s nami robí hriech. Často nám bráni prijať túto krásnu, životodarnú vodu Božej lásky. Alebo môže jeho prúd zmenšiť natoľko, že z neho tečie len malý cícerok a my tak zakúšame len malý kúsok jeho lásky. Nakoniec sa začneme úplne spoliehať len na silu svojej vôle a prestávame dôverovať, že Boh nás miluje dosť na to, aby nám dal podiel na svojej milosti a moci.
No bez ohľadu na to, aká veľká a silná je táto hrádza, naše hriechy nikdy nepresvedčia Boha, aby od nás odvrátil prúd svojej lásky a prestal ju na nás vylievať! To my sa uzavierame pred jej tokom. A sme to opäť my, kto môže prostredníctvom daru pokánia obnoviť jej prúdenie. To, ako žijeme a čo si volíme, deň po dni určuje, koľko z tohto prúdu Božej dokonalej a nekonečnej lásky vpustíme do svojho vnútra a necháme skrze nás prúdiť aj na ľudí okolo nás.
Milosrdenstvo víťazí nad súdom
Pomyslenie na to, koľko slobody nám Boh dal, v nás vzbudzuje úžas. Tento dar môžeme použiť na to, aby sme sa stali najväčšími svätcami, alebo ho môžeme zneužiť a stať sa najväčšími hriešnikmi. No aj keď Boh hlboko rešpektuje našu slobodnú vôľu, nebude prehliadať naše previnenia. On je svätý a dokonale spravodlivý a my sme zodpovední za každý hriešny skutok, ktorý spáchame. Budeme sa pred ním zodpovedať z každého okamihu, v ktorom sme nedokázali preukázať lásku jemu alebo svojim blížnym.
Pri celom tomto úvode o hriechu a súde sa možno zamýšľaš: „A čo posolstvo o tom, že Boh je láska?“ Táto otázka nás privádza pod kríž. Tam Boh zjavil hĺbku svojej lásky a svojho prísľubu milosrdenstva. Tam vidíme plné zjavenie toho, že „milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom“, alebo, ako uvádzajú iné preklady, „milosrdenstvo víťazí nad súdom“ (Jak 2, 13). To, že je Boh milosrdná láska, neznamená, že jednoducho prehliadne potrebu súdiť a odsúdiť hriech. Jeho milosrdenstvo premáha samotný hriech! Jeho láska, zjavená v Ježišovej obete za nás, ničí hriech a otvára nám brány neba. Na kríži Ježiš, „Baránok Boží“, sňal „hriechy sveta“ (Jn 1, 29). On, jediný bez hriechu, zomrel, aby sme my hriešnici mohli byť spasení.
To je ten najväčší prejav lásky, aký si vôbec dokážeme predstaviť! Dokonale to vyjadril svätý Ján, keď napísal: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Smerovali sme do večnej záhuby. Mali sme „zahynúť“ vo svojich hriechoch, no Ježiš nás zachránil. Tým, že za nás zomrel a vstal z mŕtvych, „zničil smrť“, aby sme sa mohli stať „novým stvorením“ (2 Tim 1, 10; 2 Kor 5, 17). Podobne ako márnotratný syn, aj my sme boli pre svoj hriech „mŕtvi“, ale teraz žijeme (Lk 15, 24). Čakal nás rozsudok a odsúdenie, no namiesto nich sa nám dostalo milosrdenstva. Svätý Pavol to opisuje takto:
„Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi“ (Ef 2, 4 – 6).
Božie milosrdenstvo na kríži
Svätá Faustína Kowalská (1905 – 1938) je známa tým, že celú Cirkev vyzvala sláviť druhú veľkonočnú nedeľu ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. Jej Denníček obsahuje množstvo posolstiev o Božom milosrdenstve, ktoré dostala od Pána. Uvediem aspoň niekoľko z nich:
- „Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát… Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský“ (699).
- „Som Láska a Milosrdenstvo samo“ (1074).
- „Kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť moje najsvätejšie srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z tohto prameňa nádobou dôvery“ (1485).
- „Milosti z môjho milosrdenstva možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím väčšmi duša dôveruje, tým viac dostane“ (1578).
Keď čítam denník sestry Faustíny, jedna vec mi začína byť úplne jasná: Kristov kríž je trpký i sladký zároveň. Je trpký, pretože na ňom vidím Ježiša, môjho Pána a Spasiteľa, ako znáša bolesť a poníženie, keď sa mu vysmievajú, bijú ho a nakoniec ho pribíjajú na kríž. Zároveň je však sladký, pretože v tejto úžasnej obete vidím, ako sa na nás vylieva Božia láska.
Pochopme to a nájdime si každý deň čas na Ježiša; uprime svoj pohľad na nášho ukrižovaného Spasiteľa. Tento jednoduchý skutok nás privedie bližšie k nemu. A keď sa k nemu priblížime, zakúsime viac jeho lásky a milosrdenstva. Táto skúsenosť nám pomôže hlbšie pochopiť tajomstvo kríža a vleje do nás väčšiu dôveru v to, že Ježiš nám všetkým svojou smrťou a zmŕtvychvstaním priniesol život.
Božie milosrdenstvo môžeme tiež hlbšie precítiť pri každej svätej omši. Môžeme hľadieť na ukrižovaného Ježiša a povedať mu: „Pane, toto všetko si urobil pre mňa! Som ti nesmierne vďačný za to, ako ma miluješ.“ Môžeme uprieť zrak na premenenú hostiu a modliť sa: „Ježišu, ďakujem ti, že ku mne prichádzaš takým pokorným a dôverným spôsobom. Pane, žasnem nad tým, že ťa teraz môžem prijať do svojho vnútra!“
Spasení krížom
V roku 2018 sa francúzsky policajt Arnaud Beltrame počas teroristického útoku v supermarkete dobrovoľne ponúkol ako náhrada za jednu rukojemníčku. Po trojhodinovom vyjednávaní ho útočník štyrikrát postrelil a následne dobodal. Na druhý deň ráno na následky zranení zomrel. Pre tento svoj nesebecký čin sa Beltrame stal národným hrdinom.
Podobne sa obetoval aj svätý Maximilián Kolbe v júli 1941: dobrovoľne zaujal miesto Františka Gajowniczka v bunkri smrti v koncentračnom tábore v Osvienčime, kde boli väzni odsúdení na smrť hladom.
Beltrame aj Kolbe obetovali svoj život, aby zachránili jedného človeka. Ježiš však zomrel za celé ľudstvo. Vo svojom milosrdenstve vzal na seba celú ťarchu našich hriechov a zvíťazil nad nimi. O čo väčšia by teda mala byť naša vďačnosť voči nemu za to, že vykúpil celý svet!
Každý deň sa preto pred ním pokorme, klaňajme sa mu a zvelebujme ho. A ako prejav vďačnosti za dar jeho lásky mu darujme svoje srdce.