Svätí a strategicky dôležití starí rodičia
Svätí Joachim a Anna nás môžu naučiť, ako pomáhať našim vnúčatám rásť vo viere
Michael Shaugnessy
V dnešnom svete plnom prekvapení by práve svätí Joachim a Anna mohli povedať: „Ó, vy si myslíte, že toto je prekvapenie? Tak si potom vypočujte toto…“
Vlastne by nám mohli povedať minimálne o štyroch veľkých prekvapeniach. No začnime najskôr trochu s pozadím ich príbehu.
Príbeh svätých manželov Joachima a Anny, rodičov Panny Márie a Ježišových starých rodičov, vo Svätom písme nenájdeme. Prvý raz sa o nich zmieňuje spis pochádzajúci asi z roku 150 po Kristovi, ktorý sa nazýva Jakubovo protoevanjelium. Hoci väčšina odborníkov – vrátane svätého Hieronyma a Tomáša Akvinského – spochybňuje historickú autentickosť tohto spisu, jeho vyobrazenie Joachima a Anny od počiatku Cirkvi pútalo pozornosť všetkých veriacich. Tento spis bol dokonca medzi ľuďmi taký obľúbený, že bol veľmi rýchlo preložený do všetkých významných jazykov, ktoré sa používali v oblasti Stredomoria. Postupom času sa príbeh svätých Joachima a Anny rozšíril na všetky miesta, kam prišlo evanjelium.
Štyri prekvapenia
Podľa tohto rozprávania bol Joachim bohatý muž, ktorého si ľudia v Izraeli vážili. Zároveň však jeho i jeho manželku Annu pokladali za prekliatych, pretože nemohli počať dieťa. Joachima pocit hanby a neprijatia napokon dohnal k tomu, že odišiel na púšť, kde sa štyridsať dní postil a modlil. Anna, ktorá zostala doma sama, plakala a volala k Pánovi.
Vtedy došlo k prvej prekvapivej udalosti. Anne sa zjavil anjel. Bolo to ohromné, no ešte ohromnejšie bolo posolstvo, ktoré jej zvestoval: Anna porodí dieťa, o ktorom sa bude hovoriť po celom svete. Joachima medzitým na púšti tiež navštívil anjel a zvestoval mu rovnaké posolstvo ako Anne. Plný radosti sa vrátil domov, aby priniesol obetu vďaky. Keď Anna počula, že prichádza, vyšla mu v ústrety až k mestskej bráne. Dobehla k nemu a objala ho so slovami: „Teraz už viem, že Pán vypočul moju modlitbu.“
Potom prišlo druhé prekvapenie. Anjel im povedal, aby očakávali mimoriadne dieťa. A naozaj: už po krátkom čase videli, že ich dcéra Mária je výnimočná. Jej srdce bolo také čisté a jej skutky také nezištné, že im začínalo byť jasné, že sa narodila bez dedičného hriechu. Táto myšlienka ich musela šokovať.
A čo tretie prekvapenie? Táto ich dcéra ako panna porodila dlhoočakávaného Mesiáša Izraela – a tým bol ich vnuk!
Štvrté prekvapenie bolo pravdepodobne to najväčšie. Ním bolo zistenie, že sú rodičia Matky Božej, a tak aj starí rodičia Božieho Syna. Toto musel byť priam ohromný šok! Akoby sme ich až takmer počuli stále znova a znova si klásť otázku: „Prečo práve my?“
A najmä toto štvrté prekvapenie Cirkev slávi každoročne 26. júla, keď si s úctou spomína na týchto patrónov všetkých starých rodičov.
Poverení Bohom
Čo nám teda svätí Joachim a Anna môžu povedať o povolaní starých rodičov? Určite si od nich môžeme vziať aspoň jedno dôležité poučenie: každému starému rodičovi Boh zveruje úlohu odovzdať vieru svojim vnúčatám. Tak ako všetci zbožní Židia žijúci v tom čase, aj títo svätí manželia poznali nasledujúci Mojžišov príkaz:
„Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov“ (Dt 4, 9).
Joachim a Anna začali ako starí rodičia vplývať na Ježiša už tým, že boli dobrými rodičmi Márii. Určite jej rozprávali príbeh o jej narodení, najmä o tom, ako im ju zvestovali anjeli. Možno aj preto Mária tak ochotne prijala slová, ktoré jej povedal anjel pri zvestovaní.
Mnohé z toho, čo robili, Máriu naučilo neustále pamätať na to, že je členkou izraelského ľudu. Ich viera ovplyvňovala to, ako sa obliekali, ako si strihali vlasy, ako si umývali ruky, aké modlitby sa modlili počas dňa – to všetko bolo úzko prepojené s ich vzťahom s Bohom.
Kultúrna a osobná viera
Predstav si, do akej atmosféry viery sa Mária narodila: táto rodinná atmosféra ju formovala a pripravovala na úlohu Božej Matky.
V prvom rade to bolo pravidelné slávenie soboty, ktoré bolo uholným kameňom uctievania Pána a prejavovania vzájomnej lásky. Toto slávenie sa začínalo v piatok večer. Vo svete bez elektriny premáhalo temnotu mihotavé svetlo sviečok a olejových lámp. Ako rodina sa zhovárali o Písme a o tom, ako by mali žiť. Márii v detstve museli často rozprávať o príchode Mesiáša. Kedy príde? Bude kňazom väčším, ako bol Áron, prorokom väčším, ako bol Mojžiš, alebo kráľom väčším, ako bol Dávid?
Okrem sobôt boli dôležitými míľnikmi v židovskom kalendári sviatky – sedem veľkých sviatkov, medzi ktorými vynikal sviatok Pánovho Prechodu – Paschy. Aj Pascha sa začínala sláviť večer. S rozžiarenými očami a žiarivými úsmevmi si členovia rodiny dopodrobna prerozprávali príbeh Knihy Exodus. Pripomínali si útek z Egypta, ohnivý stĺp, ktorý ich sprevádzal, i prechod cez Červené more. Spievali, tancovali a smiali sa. A modlili sa rovnaké modlitby, aké sa pred viac než tisícročím modlili ich predkovia.
Mária, ponorená do tejto atmosféry viery, sa naučila všetko, čo neskôr odovzdala svojmu synovi. Keď sa narodila, ešte nepoznala príbehy o Judite alebo Ester. Musela sa naučiť modliť. Taktiež sa musela naučiť naspamäť prikázania, rodokmene, príbehy a žalmy. Osvojila si, ako z celého domu odstrániť kvas pred sviatkom Nekvasených chlebov, spoznala význam každého jedného pokrmu, podávaného pri obradnej večeri seder.
No Joachim a Anna vedeli, že atmosféra viery nestačí. Museli jej odovzdať aj svoju osobnú vieru v Boha – nielen slovom, ale aj príkladom.
Keď Joachim potreboval pomoc, podľa príkladu Mojžiša a Eliáša sa modlil a postil. Anna si zasa pri svojej modlitbe vzala za vzor Sáru: „Ó, Bože našich otcov, vypočuj moju modlitbu a požehnaj ma tak, ako si požehnal Sárino lono.“ Obaja učili Máriu s dôverou sa prihovárať Bohu, ktorý je dobrý, Bohu, ktorý je mocný, a Bohu, ktorý je láskavý – zvlášť vo chvíľach ťažkostí a skúšok. Oni jej ukázali, že Boh nie je vzdialený. Je nám nablízku a počúva naše modlitby. A aj zasahuje!
Strategicky dôležití starí rodičia
Všetko, čo Joachim a Anna robili pre Máriu, malo dosah a vplyv aj na Ježiša. Mária mu odovzdala to, čo sama prijala: vieru, príbehy, ba aj spôsoby. Ako starí rodičia mali Bohom zverenú úlohu – možno nie takú priamu a bezprostrednú ako Mária, no predsa pomohli vytvárať rodinnú atmosféru viery, ktorá bola pre ich vnuka svedectvom ich osobnej viery.
To isté platí aj v našom prípade. Boh vždy koná strategicky; a to aj vtedy, keď ide o vnúčatá, ktoré dal – alebo ešte len dá – starým rodičom. Každého jedného starého rodiča postavil do pozície, v ktorej môže deťom svojich detí odovzdať vieru. Toto je zaiste jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžu vo svojom živote vykonať. Ba možno to môže byť tá najdôležitejšia vec v ich živote vôbec.
Starí rodičia, vaším prvým strategickým činom má byť to, že budete inak premýšľať. Je také ľahké hľadieť na svet s beznádejou. No Boh stvoril tieto vaše vnúčatá práve pre tento čas. On chce, aby ony priniesli zmenu vo svojej generácii. Preto sa pri pohľade na svet nepoddávajte zúfalstvu. Boh poslal vašich vnukov a vaše vnučky, aby sa stali svetlami, ktoré budú žiariť v temnote. Vy môžete pomôcť zapáliť a rozdúchavať plamene viery určené pre svet, ktorý ich tak nesmierne potrebuje.
Keď začnete inak premýšľať, môžete sa začať aj inak modliť. Keď sa starých rodičov opýtam, či sa za svoje vnúčatá modlia, takmer vždy mi odpovedajú: „Áno!“ Keď sa ich potom opýtam: „Ako?“, často na mňa pozerajú s akýmsi zmätením v tvári. Zistil som, že starí rodičia sa pre svoje vnúčatá skôr trápia, ako sa za ne modlia. Možno sa budete musieť naučiť pár jednoduchých spôsobov, ako sa modliť tak, aby to malo význam. Jeden spôsob je takýto: Vyberte si pre každé svoje vnúča jednu čnosť, potom povedzte meno svojho vnúčaťa a názov čnosti a pomodlite sa Modlitbu Pána. Je to jednoduché. Gratulujem vám, práve ste sa začali strategicky modliť!
Napokon strategicky konajte, keď sa delíte o svoju vieru. Ako? Vezmite jedno zo svojich vnúčat na nákupy alebo na rybačku a potom na zmrzlinu. Porozprávajte im príbeh o tom, ako sa prebudila k životu vaša viera alebo ako sa nejakým spôsobom prehĺbila. Váš príbeh je súčasťou ich príbehu, tak ako bol Joachimov a Annin príbeh súčasťou toho Ježišovho. Nezabudnite na veci, ktoré videli vaše oči, „lež pouč o nich svojich synov a synov svojich synov“ (porov. Dt 4, 9).
Svet je plný prekvapení, ale nie všetky sú dobré. No podobne ako svätí Joachim a Anna, aj ty si bol Bohom vybraný, aby si bol strategicky dôležitým, vplyvným a radostným starým rodičom, ktorý svojim vnúčatám pomôže objaviť Boha, ktorý ich nikdy neopustí.