Svätica, ktorá nikdy neodišla do dôchodku
Brigita Švédska ako matka a neskôr ako rehoľníčka šla vždy vpred
Ann Bottenhornová
Brigita mala po štyridsiatke. Deti už boli odrastené a manžel jej nedávno zomrel. Bola bohatá, takže mohla odpočívať a tešiť sa z vnúčat. Keby žila v 21. storočí, dôchodkoví poradcovia by ju požiadali, aby si urobila zoznam toho, čo chce robiť do konca života: nájsť si nového koníčka, cestovať, naučiť sa niečo nové alebo písať knihy.
Bol však rok 1344 a švédska šľachtičná Brigita Birgersdotterová nemala dôchodkového poradcu alebo agenta cestovnej kancelárie. Jej sprievodcami boli nebeské videnia a slová, ktoré dostávala pri modlitbe. Brigita bola už od detstva zvyknutá dostávať od Boha nadprirodzené posolstvá. Raz mladú Brigitu zarazilo videnie Ježiša na kríži a spýtala sa: „Kto ti to urobil?“ Odpoveď znela: „Tí, čo sa mi posmievajú a nestoja o moju lásku.“ Táto odpoveď ju tak dojala, že sa rozhodla pestovať hlboký modlitbový život, aby Ježiša utešovalo, že ho niekto miluje.
V roku 1316 sa Brigita vydala za mladého šľachtica Ulfa Gudmarssona, ktorý sa mal stať rytierom. Mali spolu osem detí a venovali sa charitatívnym dielam. Hoci jej život bol počas tých takmer 30 rokov náročný, prehlbovala svoj modlitbový život.
„A čo ďalej?“
Keď Ulf v roku 1344 zomrel, Brigita si kládla otázku: „A čo ďalej?“ Deti už odišli z domu, a tak niekoľko rokov bývala v cisterciánskom kláštore vo švédskej Alvastre, aby sa mohla venovať modlitbe. Keď sa jej jeden z mníchov spýtal, prečo býva v kláštore pre mužov, počul hlas: „Táto žena prišla, aby zbierala kvety, z ktorých všetci ľudia získajú liek.“
Z praktického hľadiska sa Brigita v Alvastre učila, ako funguje rehoľný život, aby mohla založiť svoj vlastný rád rehoľníčok a kňazov. Tam duchovne začala zbierať „kvety“ videní, z ktorých potom vznikla osemzväzková Kniha zjavení.
Okrem iného v týchto zjaveniach Boh žiadal Brigitu, aby sa vzdala mnohých prvkov svojho dovtedajšieho života: jemných šiat, rodnej krajiny, svojich detí a plánov na založenie rehoľného rádu. Mal pre ňu úlohu, ktorá si vyžiada celú jej pozornosť. Povedal jej, aby sa presťahovala do Ríma. „Miluj ma celým srdcom,“ prosil Boh Brigitu. „Nie tak, ako miluješ svojho syna alebo dcéru, alebo rodičov, ale viac než všetko na svete.“
Oslovila mnohých, počúvali ju len niektorí
Brigita sa hneď pustila do práce. Prijala odev chudobných a rozdala celý svoj majetok. Keď sa jej šľachtičné posmievali, odpovedala jednoducho: „Nezačala som s tým pre vás a pre vás ani neskončím.“ Svojich ohováračov prosila, aby ju nekritizovali, ale radšej sa modlili, aby dôverovala Bohu. Potom sa vybrala do Ríma, hoci musela prejsť krajom, kde vypukol mor.
Božie pokyny boli jasné: Ostaň v Ríme, pokým tam nebude zároveň pápež i cisár. Možno je to jasné, ale nie také jednoduché! Od roku 1309 sedem pápežov po sebe bývalo vo francúzskom Avignone. Dali prednosť kráse a luxusu pred špinou a chudobou Ríma. Títo pápeži chceli zväčšiť svoju moc nad svetskými panovníkmi a postupne stratili zo zreteľa svoje duchovné povinnosti. Keď tam v roku 1350 Brigita prišla, spleť politiky a náboženstva, strachu a lakomstva bola pevne vpletená do života Cirkvi.
Brigitina úloha spočívala v tom, aby rozmotala túto spleť a presvedčila pápeža, aby sa vrátil do Ríma. Viac než 20 rokov bombardovala pápežov listami, v ktorých ich usmerňovala, pobádala, ba nariaďovala, aby sa vrátili domov. Jej vytrvalosť vyvolávala podráždenie – a nefungovalo to. Nielenže pápež Klement VI. ostal vo Francúzsku, ale odmietol schváliť jej nový rád. Pápež Urban V. sa vrátil do Ríma a dal jej rádu požehnanie, ale potom zmenil názor a odišiel do Francúzska. A aby bola situácia ešte horšia, Francúzsko a Anglicko sa zaplietli do Storočnej vojny a kráľ Magnus Švédsky, jej príbuzný, sa jej veľmi rád posmieval. Navonok by sa mohlo zdať, že Božia vôľa pre Brigitu bola plná nešťastia.
Potrebuje Božiu silu
Prijímať proroctvá a zjavenia. Vidieť videnia o Kristovom živote a Božom súde. Počuť Boha pri modlitbe. Všetky tieto mimoriadne udalosti v Brigite vyvolali tie isté otázky, aké by sme si kládli aj my. Naozaj mi to Boh hovorí? Je tento obraz alebo slovo naozaj od neho? O svojich videniach povedala svojmu duchovnému sprievodcovi. Spoločne študovali biblické úryvky a rozprávali sa o tom, čo Brigita počula. Stále skúmali, či tieto zjavenia naozaj pochádzajú od Boha. A hoci ju počúvalo len málo ľudí, Brigita sa naďalej postila a konala pokánie, aby sa pápež vrátil.
Jej dlhoročný pobyt v Ríme si vybral svoju daň. Bola unavená z častých ciest a prísneho pokánia. Keď jej Pán povedal, že má pre ňu ďalšiu cestu – púť do Svätej zeme –, povedala mu, že je už na to príliš stará a chorá.
„Kto stvoril prírodu? Vari nie ja?“ odpovedal Pán. „Preto ti dám väčšiu silu. Budem sa o teba na ceste starať. Budem ťa viesť a sprevádzať.“ Nebola to výčitka, ale pripomienka jeho moci, lásky a starostlivosti o Brigitu. S touto útechou odišla do Svätej zeme – mala už 68 rokov. Na mieste Ježišovho narodenia a umučenia mala videnia a zjavenia o jeho živote. Bola to jej posledná pozemská útecha.
„More sĺz“
Ľahko zabúdame na to, že hoci Brigita niesla bremeno Cirkvi a európskej politiky, žilo ešte jej šesť detí, ktoré veľmi milovala. Boh ju na začiatku povolal, aby sa vzdala svojho postavenia, bohatstva a rodiny, a Brigita zaplatila za svoju poslušnosť. Niekoľko jej detí malo ťažké manželstvá a nie najlepší životný štýl.
Keď ich požiadala, aby prišli k nej do Ríma, tri deti sa rozhodli ostať vo Švédsku. Ale dcéra Katarína (neskôr svätorečená Katarína Švédska) a syn Birger prišli, hoci neochotne. Karol, jej obľúbenec, prišiel s nadšením – ale svoju manželku a dieťa nechal vo Švédsku. Spolu s Brigitou putoval do Neapola, ale keď tam prišiel, začal si milostný románik s kráľovnou Janou.
Brigita sa modlila, preliala „more sĺz“ a konala skutky milosrdenstva, aby sa mu zmenilo srdce. Boh jej dal videnie, že jej syn sa nakoniec dostane do neba. Toto videnie však nebolo len na jej útechu. Boh jej povedal, že cieľom tohto videnia je aj to, „aby Boží priatelia pochopili, čo urobí pre modlitby, plač a námahy svojich priateľov, ktorí sa s láskou modlia za druhých a vytrvalo pracujú“.
Nádej pre neviditeľných
Brigitin príbeh hovorí o pokoji, ktorý prichádza, keď veríme, že Boh má plán šitý na mieru našej konkrétnej situácii bez ohľadu na to, či sme mladí, alebo starí. Brigita prišla do Ríma ako vdova po štyridsiatke – nebol to priaznivý začiatok. Nič, do čoho sa pustila, neprinieslo ovocie počas jej života: pápeži ostali v Avignone, medzi Anglickom a Francúzskom zúrila vojna a zomrela bez toho, aby videla rozkvet svojho rehoľného rádu brigitiek.
Môžeme však povedať, že Brigita svoje posledné roky prežila dobre – táto pokorná a odhodlaná žena zasiala semená zmierenia, pokoja a obnovy. Jej vplyv bolo cítiť až po jej smrti v roku 1373. Začalo sa hovoriť o jej Knihe zjavení, ktorá sa stala hlavnou témou katolicizmu v 15. storočí. V roku 1391 ju pápež Bonifác IX. svätorečil. Natrvalo už žil v Ríme.
Brigita bola taká vplyvná, že pápež Ján Pavol II. ju v roku 1999 vyhlásil za jednu z troch spolupatrónok Európy spolu so svätou Katarínou Sienskou a svätou Editou Steinovou. Ján Pavol II. ju považoval za „most“ pre súčasnú Európu – medzi severnou a južnou časťou kontinentu, medzi protestantským Švédskom a katolíckym Rímom a medzi povolaním k manželstvu a rehoľnému životu.
Avšak Brigitin najväčší úspech je v tom, že ostala verná Bohu. Keď ju ľudia nepodporovali, útechu nachádzala v Božej láske. Aj v ťažkých časoch ostala verná.