Najušľachtilejšia vlastnosť
Drahí bratia a sestry!
možno je to jednoducho tým, že starnem (mám už šesťdesiatšesť rokov a rok čo rok to číslo rastie!), no prichádzam na to, že jednou z najpodstatnejších vlastností kresťanského života je práve pokora. Uznanie, že nad všetkým má vládu Boh a že moje vlastné sily a schopnosti sú veľmi obmedzené, je pre mňa osobne nesmierne oslobodzujúce. A vedomie, že môj život trvá len pár desaťročí, mi pomáha udržiavať si srdce pri zemi a vnáša doň pokoj. Svet na nás časom zabudne, ale Boh na nás nikdy nezabudne!
Takže som si zamiloval pokoru – teda prinajmenšom teoreticky. (Nie som si totiž istý, či by s tvrdením, že som vždy pokorný, súhlasila aj moja manželka Jeannie!) A mám úprimný obdiv k ľuďom, ktorí žijú v pokore a starajú sa viac o druhých než o seba samých. Upútala ma pokora pápeža Leva v čase, keď ho Pán postavil do centra pozornosti. Takisto si spomínam na rôznych svätých, napríklad na Matku Teréziu z Kalkaty, ktorá slúžila tým najmenším a najposlednejším na tomto svete. Každý pokorný učeník ma učí, že čokoľvek urobím pre to najmenšie Božie dieťa, robím to pre samotného Ježiša.
Ježiš miloval pokoru
Ježiš miloval pokoru. Žasol nad chudobnou vdovou, ktorá v chráme darovala Bohu i poslednú mincu. Pobádal učeníkov, aby zaujali posledné miesto a stali sa služobníkmi druhých. A to, čo kázal, aj sám konal. Nemusel prijať také nízke postavenie, a predsa sa na to podujal. Nemusel sa zriecť seba samého a vziať na seba našu biednu ľudskú prirodzenosť, aby kráčal medzi nami, no on to urobil. A takto nám ukazuje, ako máme každý deň žiť aj my.
Ježišova cesta nie je cestou hľadania uznania, ale cestou služby. Ježišov učeník nepresadzuje seba samého, ale prijíma skrytosť i jej opak podľa toho, ako si to praje Otec. Nie je to cesta pýchy, ale pokory. A v istom zmysle Ježišova pokora odráža pokoru Otcovho srdca. Aj keď je Otec zvrchovaný, svätý a všemohúci, jeho srdce stále ostáva otcovským srdcom. Čaká, kedy sa vrátime domov. Donekonečna nás nekarhá. Namiesto toho nám odpúšťa. Neposlal svojho Syna preto, aby nás odsúdil, ale aby nás spasil. Akého dokonalého, láskavého a pokorného Otca to máme!
Vyskúšajte tento mesiac niečo nové
Pozývam vás pouvažovať nad článkami tohto čísla Slova medzi nami v modlitbe. Nestačí si ich len prečítať, skúste nad nimi porozjímať. Zároveň počas tejto modlitby Pána Ježiša poproste, aby vám dal svoje pokorné srdce. Požiadajte ho, aby vám pomohol vykoreniť zo života zárodky pýchy. Tie sa prejavujú vždy, keď nevieme prijať kritiku, keď sa hneváme alebo chválime. Zverte svoj život úplne Pánovi – odovzdajte mu aj tie oblasti, v ktorých ste najzraniteľnejší a najnáchylnejší na hriech, a dovoľte mu, aby vás premenil na svoj obraz, na obraz toho, ktorý sa pre vás zriekol seba samého. A pamätajte: keď ste slabí, vtedy je on silný; keď ste pokorní, podobáte sa Ježišovi.
Jeff Smith, vydavateľ