Vstúp do príbehu
Prijmi, daj Bohu prístup a konaj
Mike Schmitz
Páter Walter Ciszek hovorí, že v detstve počúval kázne o Kristovom umučení a zdali sa mu také živé a pritom také zbytočné. „Zdalo sa mi to všetko nezmyselné.“
My kresťania veríme, že Ježišovo utrpenie nebolo nezmyselné – veríme, že bolo plné moci a prinieslo veľa ovocia. No často si myslíme, že ten príbeh sa už skončil. Pripomíname si, čo pre nás Ježiš urobil pri svojom umučení, čo pre nás vykonal svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. No tento príbeh sa neskončil. Všetci kresťania však nie sú pozvaní len k tomu, aby verili tomuto príbehu a prijali dar milosti plynúcej z neho. My sme pozvaní do tohto príbehu vstúpiť.
Keď je bolesť mocná
Otec nás poslal na svet tak, ako naň poslal svojho Syna. Ten, „kto je poslaný“, sa volá apoštol a jeho poslanie sa nazýva apoštolát. Ježiš bol v istom zmysle Otcovým apoštolom. Bol vyslaný na misiu – mal konať apoštolát. A Ježiš svojim apoštolom povedal: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 21). Nazval ich apoštolmi, lebo boli poslaní. A ako taký apoštolát vyzerá? Ježišov apoštolát tvorilo jeho vyučovanie, uzdravovanie a konanie zázrakov. Apoštolát jeho apoštolov tvorilo ich vyučovanie, uzdravovanie a konanie zázrakov.
No čo spasilo svet? Ježišovo uzdravovanie alebo vyučovanie? V čom spočívala moc apoštolátu jeho apoštolov? V ich uzdravovaní alebo kázaní? Nie; moc apoštolátu spočívala v Ježišovom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní. Ako Cirkev priniesla svetu požehnanie? Možno viac než inými vecami mu priniesla požehnanie tým, že apoštoli vstúpili do tohto príbehu – tým, že sa ich utrpenie stalo posväcujúcim, že sa ich bolesť stala mocnou a tým, že aj ich nezdary priniesli ovocie.
Páter Walter Ciszek veril, že Boh ho poslal do Ruska – to bol jeho apoštolát. Myslel si, že jeho apoštolátom bolo priniesť Boha týmto ľuďom a priniesť im spásu. No ukázalo sa, že Boh chcel, aby to páter Ciszak urobil inak – nie pomocou úžasných úspechov ani prostredníctvom kázania alebo služby uzdravovania, ale tým, že vstúpi do utrpenia, tým, že spojí svoju bolesť s Kristovým krížom. Kládol si otázku: „Ale prečo tu má byť bolesť a utrpenie? Či je Boh taký pomstychtivý, že musí trápiť tých, čo ho nasledujú?“ A túto otázku si možno kladieme aj my sami.
Mať účasť na jeho poslušnosti
Páter Walter ďalej píše:
„Odpoveď nespočíva v Božej vôli, ale vo svete, v ktorom žijeme a v ktorom sa snažíme nasledovať jeho vôľu. Kristov život a utrpenie boli vykupiteľské; jeho ,apoštolát‘ v pláne spásy spočíval v obnovení pôvodného poriadku a harmónie v celom stvorení, ktoré bolo zničené hriechom. Jeho dokonalá poslušnosť Otcovej vôli napravila prvú a pretrvávajúcu neposlušnosť človeka tejto vôli.“
Poznáme príbeh o páde: Adam a Eva, prarodičia ľudstva, žili v láskyplnom vzťahu s Bohom Otcom. A čo zničilo svet? Ich neposlušnosť. Tak ako máme všetci účasť na Adamovom hriechu neposlušnosti, tak sme všetci povolaní mať účasť aj na Kristovej poslušnosti a jeho spáse.
Čo teda uzdravuje svet? Nie je to bolesť. A ani utrpenie. Svet uzdravuje, keď povieme: „Dobre, toto je pre mňa Božia vôľa.“ A to, keď tejto Božej vôli povieme áno. Páter Walter ďalej píše: „Ale Kristov vykupiteľský čin ešte neobnovil poriadok a súlad v stvorenstve, ešte nenastolil náležitý pomer medzi Stvoriteľom a stvorením. Kristus len začal naše vykúpenie. Ako všetci ľudia mali účasť na Adamovej neposlušnosti, takisto musia mať účasť na Kristovej poslušnosti Otcovi. Keď sa to uskutoční, vykúpenie bude dokonané.“
Niekedy môžeme uvažovať: Čo mi chýba v kresťanskom živote? Čítam Sväté písmo, študujem, modlím sa… Čo mi chýba v živote? Chýba toto poznanie: tvoje utrpenie je posväcujúce. Tvoja bolesť, spojená s Kristom, má silu.
Tri kroky
Utrpeniu sa vyhýbame, ako len môžeme. Páter Walter bolesť neznášal; neznášal utrpenie. Nik z nás ho nemá rád. No svätý Pavol hovorí: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Ak ste apoštolom, máte apoštolát a časť tohto apoštolátu – spôsob, akým vstúpite do tohto príbehu – tvorí to, že dovolíte, aby vaše utrpenie bolo spásonosné, tým, že dovolíte, aby ovocie priniesli aj vaše nezdary.
Na to potrebujeme urobiť tri kroky: Prvým je prijatie. Veľmi často si v živote prajeme, aby boli veci inak. No ak máme byť skutočnými kresťanmi, ak máme nejako rásť v duchovnom živote, nevyhnutne potrebujeme radikálne prijať realitu – prijať, že tento okamih a tieto okolnosti sú pre mňa Božou vôľou. Prijímať každý deň a každý okamih ako taký, ktorý prichádza z Božích rúk.
Páter Walter hovorí:
„Neustále som sa musel učiť prijímať Božiu vôľu – nie takú, akú by som si prial, nie takú, aká by ,mala‘ byť, ale takú, aká v tomto okamihu je. Práve tým, že som sa to usiloval robiť, začal som duchovne rásť a viac si vážiť Božiu vôľu.“
Druhým krokom je odovzdanosť. Odovzdať sa neznamená vzdať sa. Odovzdať sa Bohu znamená dať mu prístup. Keď sa odovzdávame Bohu, hovoríme: Dobre, Bože, dávam ti prístup. Ak je toto tvoja vôľa pre mňa v tomto okamihu – tento človek, ktorý je predo mnou, táto bolesť v mojom srdci, táto realita, ktorej čelím, tento smútok v mojej duši – ak je to tvoja vôľa pre mňa, odovzdávam sa. Dávam ti prístup k celému môjmu srdcu. Dovoľujem ti do hĺbky preskúmať moje srdce.
Páter Walter ďalej píše:
„Ak hľadíte na obetu a utrpenie len očami rozumu, budete sa im vyhýbať, ako sa len bude dať, pretože bolesť sama osebe nie je nikdy príjemná. Ale ak sa naučíte vnímať úlohu bolesti a utrpenia vo vzťahu k Božiemu plánu vykúpenia vesmíru a každej jednotlivej duše, váš postoj sa musí zmeniť. Keď k vám zavíta utrpenie, nevyhýbajte sa mu, ale znášajte ho podľa miery milosti, ktorá vám je daná. Vnímajte to ako opravdivé obliekanie si Krista.“
Tretím krokom je konanie. Na to, aby sme prijali Božiu vôľu a dali Bohu prístup do svojho života, musíme konať. Lebo, ako hovorí páter Walter:
„…žiadne konanie, akokoľvek bezvýznamné, ak je prijaté a vykonané ako také, ktoré nám prichádza z Božej ruky a v súlade s jeho vôľou, nie je ničím iným ako účasťou na vykúpení a podielom na veľkom diele spásy, ktoré začal Kristus svojím utrpením.“
Ste teraz trochu hladní? Spojte sa s Ježišom a obetujte mu to. Ste teraz osamelí? Spojte sa s Ježišom a obetujte mu svoju samotu. Zažívate teraz neúspech? Spojte sa s Ježišom a obetujte mu to. Preto svätý Pavol Kolosanom napísal: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás“ (Kol 1, 24). Nie preto, že by ho bolesť robila šťastným, ale preto, že vedel, že toto utrpenie nie je nezmyselné. Vedel, že ovocie prinášajú aj nezdary a protivenstvá, ktoré zažíva.
Utrpenie samotné len bolí. Kríž samotný len drví. Bez Ježiša je bolesť len obyčajnou bolesťou. Ale v spojení s Ježišom Kristom má váš kríž novú silu. V spojení s Kristom má bolesť silu premeniť svet.
Spojený s krížom
Nastal čas, aby sme všetci prišli na to, na čo prišiel páter Walter:
„Premýšľanie o všetkých týchto pravdách bolo utešujúce, no bolo to viac než len to. Otvorilo mi to úplne nový pohľad na Sibír i na bolesť a utrpenie, ktoré bolo vôkol mňa.“
To platí aj o vašej situácii. Možno jedného dňa zistíte, že nedokáže vstať z postele. To, že spojíte toto utrpenie s utrpením Ježiša Krista, môže niekomu zachrániť život. Možno v tejto chvíli pociťujete veľkú osamelosť. Keď spojíte svoju osamelosť s osamelosťou Ježiša Krista, môžete premeniť svet. Možno pociťujete veľkú telesnú bolesť alebo zápasíte s duševnou chorobou, a predsa dokážete povedať: „Prijímam to. Toto je tvoja vôľa pre môj život. Som ochotný ti to odovzdať a dať ti k tomu prístup. A budem konať. Každú bolesť, ktorú prežívam, spájam s tvojím krížom.“
Takto vstupujeme do príbehu. Takto my kresťania prežívame plnohodnotný kresťanský život. To neznamená, že všetko ide a pôjde podľa našich predstáv. Znamená to však, že sa môžeme podieľať na samotnej spáse sveta. Nemusíme na nič čakať, pretože sme už boli poslaní. Vy už ste apoštolom a máte už apoštolát. A dôležitou časťou vášho apoštolátu je brať svoje utrpenie a prinášať ho ku krížu. Prijímať každý okamih ako dar od Boha. Odovzdať sa Bohu a dať mu prístup ku každej oblasti svojho života. A konať s vedomím, že vaše utrpenie je spásonosné, že vaša bolesť má silu, že aj vaše nezdary prinesú ovocie. A súčasťou tohto ovocia je spása sveta.