Milosť na púšti
Ako Ježiš zmaril diablove skutky?
Ty prichádzaš ku mne? (Mt 3, 14; kurzíva pridaná).
Ján bol zmätený. Prečo by Ježiš, nepoškvrnený Boží Baránok, žiadal od neho krst pokánia? Z čoho by chcel robiť pokánie?
Ježiš však trval na svojom. Chcel „splniť všetko, čo je spravodlivé“. A aby to mohol vykonať, musel byť pokrstený (Mt 3, 15). Musel na seba vziať všetky hriechy, ktoré boli zmyté v rieke Jordán – vrátane tých našich –, aby ich napokon mohol vyniesť na kríž.
Nový Adam
Ak bolo mätúce už len Ježišovo rozhodnutie dať sa pokrstiť, predstavte si, ako asi ľudia reagovali na jeho ďalšie rozhodnutie: utiahnuť sa na štyridsať dní na púšť, aby sa postil a postavil zoči-voči diablovi. Prečo radšej rovno nezačal účinkovať – ohlasovať príchod Božieho kráľovstva a slúžiť ľuďom?
Odpoveď je podobná ako pri otázke o Ježišovom krste: Musí to urobiť, ak má naplniť svoje poslanie. Sväté písmo hovorí, že „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3, 8). A presne to začal Ježiš robiť na púšti.
Ježiš však nezmaril diablove skutky zdrvujúcou silou. Nie, on to urobil ako hladný, unavený a krehký človek. Štyridsať dní strávil na púšti tým, že odkrýval úskoky zlého ducha a naprával hriech prvých rodičov. A keď z tohto boja vyšiel ako víťaz, stal sa novým Adamom, ktorý priniesol prísľub nového stvorenia.
Porovnajme si túto prvú kapitolu Ježišovho verejného účinkovania s pokúšaním prvých rodičov, aby sme videli, ako môžeme zvíťaziť nad pokušením tak ako Ježiš.
O kameňoch a chleboch
„Povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby“ (Mt 4, 3).
„Naozaj povedal Boh: ,Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!‘?“ (Gn 3, 1).
V rajskej záhrade i na púšti vidíme diabla, ako človeka pobáda, aby sa zmocnil niečoho, čo mu Boh ešte nedal. V prípade Adama a Evy to bolo ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Had ich presvedčil, že môžu sami a bez Pána rozhodovať o tom, čo je správne a čo zlé.
Na púšti sa diabol pýtal Ježiša: Prečo by Boh dopustil, aby jeho Syn hladoval? Máš predsa moc stvoriť si chlieb, tak prečo to neurobiť? Na samotnom Ježišovom zázraku by nebolo bývalo nič zlé. Lenže on bol na púšť poslaný postiť sa, nie konať zázraky. Keby bol premenil kamene na chleby, bol by tým odmietol Otcov plán a sám by rozhodol, kedy sa má jeho sebazapieranie skončiť.
Ježiš toto pokušenie prekonal tým, že sa pevne držal Božieho slova: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4; Dt 8, 3). Vedel, že svoj život žijeme v plnosti vtedy, keď sme „naplnení“ Pánom – nie nevyhnutne jedlom – a keď mu dôverujeme, že sa postará o naše najhlbšie potreby.
Poslušnosť alebo útlak?
„Vrhni sa dolu“ (Mt 4, 6).
„Nie, nezomriete“ (Gn 3, 4).
Nebolo by skvelé, keby sme si mohli robiť, čo chceme, a nemuseli by sme sa trápiť nad dôsledkami? Žiť naplno danú chvíľu a nemusieť sa zamýšľať nad tým, ako naše činy ovplyvnia druhých? To je ďalšia lož, ktorú had použil, aby zviedol prvých rodičov.
Eve tvrdil, že Božie varovanie a príkaz nejesť zo stromu poznania dobra a zla, lebo „zomrú“, sa nezakladajú na pravde (porov. Gn 2, 17). Presviedčal ju, že ak urobí, čo chce, nestane sa žiadna tragédia. Nahovoril jej, že Boh jej zakázal jesť z tohto ovocia len preto, aby ju mal pod kontrolou. Sľuboval jej, že ona ani Adam nezomrú, ale že budú „ako Boh“ (3, 5).
Podobne diabol pokúšal aj Ježiša: nabádal ho, aby skočil z priečelia chrámu v nádeji, že Boh sa mu postará o mäkké pristátie. Snažil sa ho presvedčiť, že hoci jasný prejav božskej moci nemá nič spoločné s jeho poslaním, nie je na ňom nič zlé. Nezáleží na tom, že by tým namiesto toho, aby plnil Otcovu vôľu, vlastne nútil Otca konať podľa jeho vôle. Len skoč a uži si to!
Diabol v podstate Ježišovi aj prvým rodičom hovoril, že poslúchať Boha znamená byť pod jeho útlakom. No nestáli sme niekedy všetci pred podobným pokušením? Len to tomu kolegovi poriadne vytmav. Čo tam po tom, ako sa cíti. Ba čo tam po tom, čo si myslí Boh. Alebo: Prečo by si si trochu nezaflirtoval so susedkou? No a čo, že je vydatá? Zlý sa nám snaží nahovoriť, že môžeme robiť, čo chceme, a že na dôsledkoch nezáleží.
Ale Ježiš bol múdrejší a prekukol ho. A tak mu odpovedal: „Je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha‘“ (Mt 4, 7). Vedel, že Boh chce mať s nami vzťah založený na láske a úcte; že poslušnosť Božiemu slovu prináša radosť, slobodu a naplnenie, nie útlak. Preto chce, aby sme to vedeli aj my!
Čie kráľovstvo?
„Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať“ (Mt 4, 9).
„Budete ako Boh“ (Gn 3, 5).
Známe príslovie hovorí: „Cesta k cieľu je dôležitejšia než samotný cieľ.“ To platí aj o duchovnom živote. Skúsenosti, ktoré získavame na ceste učeníctva, formujú náš charakter a privádzajú nás bližšie k Pánovi. Túto cestu nemôžeme skrátiť; každá skúsenosť, dobrá aj zlá, je novou príležitosťou na rast v svätosti.
Had však Eve povedal, že ak s Adamom zjedia zakázané ovocie, hneď budú ako Boh (pozri Gn 3, 5). Nebudú si teda musieť robiť žiadne starosti s rastom či učením. Viete si predstaviť, akú vládu nad stvorením by boli mali, majúc všetku túto moc, no nemajúc pritom žiadnu múdrosť? Akí tyranskí „bohovia“ by sa z nich stali, keby nerástli v svätosti a čnosti podľa Božieho plánu? Všetko a všetci by sa stali ich otrokmi!
Podobnú ponuku dal diabol aj Ježišovi. Sľúbil mu, že ak sa mu Ježiš pokloní a bude ho uctievať, dá mu „všetky kráľovstvá sveta“ (Mt 4, 8). Ježiš vedel, že je predurčený stať sa Pánom celého stvorenia – ale že sa to zároveň stane skrze jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. A tu prichádza diabol a ponúka mu, že sa tam dostane bez kríža. Tak ako Adama a Evu, aj Ježiša sa snažil diabol nahovoriť, aby obišiel Boží plán. Stačilo si pred ním len pokľaknúť.
Ježiš to však odmietol. Vedel, že ak by bol uctieval satana, bol by nás predal za otrokov Zlému a neboli by sa z nás stali Boží synovia a Božie dcéry. Podobne ako jeho Otec, aj on mal v pláne vybudovať kráľovstvo postavené na láske, a nie na nadvláde; kráľovstvo ľudí, ktorí mu slobodne odovzdajú svoje srdce.
To isté platí aj pre nás. Boh nás stvoril, aby sme „panovali“ nad stvorením (Gn 1, 28). Chce nás však naučiť, aby sme túto vládu vykonávali ako správcovia stvorenia, nie ako jeho tyranskí vládcovia. Zakaždým keď sa snažíme presadzovať svoju moc na úkor nášho vzťahu s Bohom alebo ľuďmi vôkol nás, podliehame rovnakému pokušeniu, ktoré premohlo aj Adama s Evou. Zakaždým keď siahame radšej po okamžitom uspokojení – vo forme jedla, sexu, peňazí či slávy – než aby sme s pokorou poslúchali Boha, budujeme si vlastné „kráľovstvo“, v ktorom niet miesta pre Božiu múdrosť ani autoritu.
Nové kráľovstvo
Svätý Marek nám hovorí, že po tom, čo diabol od Ježiša odišiel, Boží Syn začal hlásať: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Tým, že Ježiš odmietol diablove pokušenia a poslušne sa podriadil Otcovi, začal prevracať naruby všetko, čo svojou neposlušnosťou uviedli do pohybu Adam s Evou. Umožnil nám žiť ako nové stvorenia. Preto sa teraz pozrime na to, čo o tomto novovznikajúcom kráľovstve i stvorení, ktoré nám všetkým ponúka, učil svojich prvých učeníkov – zvlášť Petra.