Zbav nás Zlého!
Túžba, pokušenie a zlý duch
Vždy keď sa modlíme Modlitbu Pána, obraciame sa na nášho nebeského Otca aj s prosbou: „Neuveď nás do pokušenia.“ Áno, vieme, že Boh nás zámerne nenabáda na hriech. No my sa tu modlíme za niečo iné. Prosíme Otca, aby nás ochránil a „zbavil Zlého“, ako aj všetkého, na čo by nás zlý duch mohol navádzať.
No stačí urobiť len toto? Stačí jedna jednoduchá prosba a Boh nás ochráni? Keby to bolo také jednoduché, na svete by bolo oveľa menej hriechu! Lebo všetci dobre vieme, aké silné môže byť pokušenie. Vieme, že môžeme upadnúť do hriechu, a až následne si uvedomiť, že sme boli pokúšaní.
V článkoch tohto čísla Slova medzi nami chceme čiastočne odkryť tajomstvo pokušenia. Najprv sa pozrieme na to, ako zlý duch pokúšal našich prvých rodičov a naviedol ich na hriech. Potom preskúmame, ako pokúšal Ježiša na púšti – a ako nad ním Ježiš zvíťazil. A napokon si priblížime, ako zlý duch pokúšal svätého Petra počas Pánovho umučenia. V každom článku sa okrem toho budeme venovať aj tomu, ako sa pred úskokmi Zlého môžeme chrániť aj my sami.
Moc žiadostivosti
Spomínate si, ako sme povedali, že Boh nás do pokušenia nevovádza? To isté potvrdzuje aj Jakubov list:
„Nech nik v pokušení nehovorí: ,Boh ma pokúša.‘ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“ (Jak 1, 13).
Odkiaľ teda pochádza pokušenie? Môže pochádzať od zlého ducha. Písmo ho predsa nazýva „pokušiteľom“ (pozri Mt 4, 3; 1 Sol 3, 5). Možno padáme pre svoju túžbu po bohatstve, moci či sláve (pozri 1 Jn 2, 16). Alebo sa za pokušením skrýva naše „telo“ (porov. Gal 5, 13). Áno, rolu tu zohrávajú všetky tieto faktory, no zároveň majú jedného spoločného menovateľa. Jakub to vysvetľuje takto:
„Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť“ (Jak 1, 14 – 15; kurzíva pridaná).
Do hriechu nás v konečnom dôsledku vovádzajú naše vlastné nezriadené túžby – naša žiadostivosť, prahnutie po veciach, ktoré nás oddeľujú od Boha. Nemôžeme z toho viniť jedlo, peniaze alebo zlého ducha. Tieto veci by nad nami nemali žiadnu moc, keby sme im ju sami nedali. Práve preto sa o kúsok ďalej Jakub pýta:
„Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?“ (4, 1; kurzíva pridaná).
Jakub tu znovu poukazuje na to, že koreňom našich hriechov je naša „žiadostivosť“.
Mimetické čiže „prebraté“ túžby
Nato však Jakub hovorí jednu prekvapivú vec: našu žiadostivosť sprevádza ešte niečo ďalšie:
„Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť“ (4, 2; kurzíva pridaná).
Svoju žiadostivosť ani svoje vášne sme si nevymysleli; vyplývajú z našej závisti a túžby vlastniť to, čo majú iní. Keď napríklad vidíme, že má niekto nové hodinky alebo novú kabelku, či nové auto, začneme po týchto veciach túžiť aj my – najmä ak sa z tej veci človek veľmi teší. Alebo keď niekto dostane uznanie za dobre vykonanú prácu, zatúžime po tom, aby sa podobnej chvály dostalo aj nám. Chceme byť ako ten človek, alebo sa aspoň chceme podobať predstave, ktorú sme si o ňom vytvorili. Takto vlastne „preberáme“ od druhých túžby, ktoré ich viedli ku kúpe auta, výberu hodiniek či k žatiu chvály.
Samozrejme, nie vždy je to zlé. Je dobré túžiť po svätosti, akú mal nejaký veľký svätec, alebo chcieť byť taký láskavý ako môj brat či moja sestra z farnosti. No niektoré „prebraté“ túžby nás môžu priviesť k závisti alebo nežičlivosti. Chceme niečo, čo má niekto iný, a chceme to len a len pre seba. Ako hovorí Jakub, takéto túžby v nás môžu splodiť rôzne hriechy. A ak sa neobrátime k Pánovi s prosbou o pomoc, tieto hriechy nám môžu spôsobiť – takú či onakú – smrť.
„Budete ako Boh“
To, ako túžba môže viesť k hriechu, jasne vidno v prvých kapitolách Svätého písma. Máme pred sebou muža a ženu, ktorí boli stvorení ako čistí a spravodliví. Lenže oni neuposlúchli Boha, a tak, žiaľ, upadli do hriechu. Stalo sa to aj preto, že ich na sebecké a hriešne túžby naviedol had, teda diabol.
Keď stretáme hada po prvý raz, vidíme, ako siaha po lži, ktorou sa v mysli ženy snaží prebudiť hriešne túžby. Tvrdí jej, že ak bude jesť zo zakázaného ovocia, nezomrie. Ba práve naopak! „Bude ako Boh, bude poznať dobro a zlo“ (porov. Gn 3, 5).
Byť taký ako Boh je samo osebe dobré. Ale na rozdiel od ostatných stromov v záhrade tento strom, ktorý bol „na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý“ (Gn 3, 6), bol – z dôvodu, ktorý Písmo bližšie nevysvetľuje – Adamovi a Eve zakázaný. Had teda napokon túto vznešenú túžbu podobať sa Bohu prekrútil na túžbu stať sa bohmi sebe samým – ľuďmi, ktorí si budú vládnuť nezávisle od Boha. Vnukol im túžbu „poznať dobro a zlo“. Akoby im hovoril: Nemusíte sa riadiť tým, čo hovorí Boh. Môžete si stanoviť vlastné pravidlá. Môžete si robiť, čo chcete.
Nadobudnú múdrosť?
Žena, zaslepená touto novou sebeckou túžbou, začne na toto ovocie hľadieť inak. Odrazu ho už nevníma ako bránu k hriechu; teraz je pre ňu „na poznanie vábivé“ (Gn 3, 6; kurzíva pridaná).
To mohla byť ďalšia dobrá a vznešená túžba. Áno, Boh chce, aby sme boli múdri. No túto múdrosť získavame, keď dostávame podiel na jeho múdrosti – na múdrosti založenej na dobre a sebadarujúcej láske. Had však žene nahovoril, že sa sama môže rozhodnúť, čo je dobré a čo zlé. Keď teda prijala prekrútenú logiku hada, povedala si, že najlepším spôsobom, ako sa stať podobnou Bohu… bude neuposlúchnuť Boha. Preto „vzala z jeho ovocia a jedla“ (Gn 3, 6).
A čo sa v tej chvíli udialo? Presne to, čo opisuje Jakub: žena zatúžila po niečom hriešnom, pretože jej to diabol vychválil. Táto túžba v nej prebudila „žiadostivosť“ mať niečo, čo „nemala“: nezávislosť, o ktorej si myslela, že ju má had (porov. Jak 4, 1 – 2). A tak začala hadovi závidieť jeho slobodu a možnosť „poznať dobro i zlo“ (Gn 3, 5). Preto sa rozhodla „bojovať a viesť vojnu“ proti Bohu a jeho príkazom. Jej túžba splodila hriech a tento hriech zrodil smrť – presne tak, ako to opisuje apoštol Jakub.
Túžba plniť Božiu vôľu
Neznie vám to povedome? Každý z nás by vedel vymenovať situácie, v ktorých nás naše nezriadené túžby zviedli na scestie. Dokázali by sme identifikovať, v akých situáciách zvykneme preberať túžby druhých, a tiež opísať, ako to plodí závisť a aké škriepky a zvady to so sebou prináša. Ak sa na svoj život pozrieme dosť pozorne, pravdepodobne v ňom nebudeme mať problém nájsť momenty, keď sme sa dostali do začarovaného kruhu žiadostivosti a zatrpknutosti.
Ale hoci nás naše túžby môžu uvádzať do pokušenia a privádzať k hriechu, môžu nás z nich aj vyviesť. Lebo aj keď túžime po veciach tohto sveta, vieme, že v hĺbke svojho srdca sa tiež túžime páčiť Pánovi. Keď sa do tejto túžby ponoríme prostredníctvom modlitby a keď dovolíme Duchu Svätému, aby v nás túto túžbu posilnil, táto dobrá túžba v nás bude postupne rásť, až napokon prekoná a vylieči všetky naše nezriadené túžby. Potom sa budeme môcť spolu so žalmistom modliť: „Mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj“ (Ž 40, 9).
V našom ďalšom článku sa pozrieme na Ježišovo pokúšanie na púšti (pozri Mt 4, 1 – 11). Dozvieme sa, ako môžeme pokušenie prekonať, a tak zakúsiť pravdu, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20).