Kazateľ
Srdce Svätého Otca horí pre pokoj, jednotu a nádej
Greg Kandra
„Potrebujeme obnovenú horlivosť pri ohlasovaní a odovzdávaní viery… pomáhať ľuďom žiť ich osobný vzťah s [Kristom], objavovať radosť evanjelia.“
– Svätý Otec Lev XIV., príhovor Talianskej biskupskej konferencii
O čom by ste kázali, keby ste mali k dispozícii najsledovanejšiu kazateľnicu na svete? Svätý Otec Lev na začiatku svojho pontifikátu ukázal, že je kazateľom, ktorý používa kazateľnicu na to, aby hovoril o veciach, ktoré mu ležia na srdci – a ktoré sa tým alebo iným spôsobom dotýkajú aj nás všetkých. Obzvlášť mu ležia na srdci tri veci: Pokoj. Jednota. Nádej.
Pokoj
Americká webová stránka Aleteia uvádza, že Svätý Otec počas prvých sto dní svojho pontifikátu spomenul slovo pokoj stokrát: „[Pokoj] bol predsa len prvým slovom a želaním, ktoré vyjadril ako Peter. Pokoj je poslaním Cirkvi – Cirkev musí hlásať tento pokoj, tak ako ho hlásal zmŕtvychvstalý Kristus.“
Svätý Otec sa zamýšľal nad tým, že na to, aby sme boli nositeľmi tohto pokoja, musíme sami žiť v pokoji. „Iba pokojné srdce môže šíriť pokoj v rodine, spoločnosti i medzinárodných vzťahoch,“ povedal na konci svätej omše 8. júna 2025 na sviatok Zoslania Ducha Svätého.
„Byť tvorcami pokoja“ – to bola aj prvá výzva, ktorú adresoval novinárom. Len štyri dni po svojom zvolení im povedal:
„Pokoj začína s každým z nás: v spôsobe, akým hľadíme na druhých, akým druhých počúvame a hovoríme o nich. V tomto zmysle má spôsob, akým komunikujeme, zásadný význam: Musíme povedať ,nie‘ vojne slov a obrazov, musíme odmietnuť paradigmu vojny“ (Aleteia, 9. augusta 2025).
Možno sa vôbec čudovať, že vo svete plnom konfliktov, rozdelenia, polarizácie a vojen neustále káže o pokoji a mieri?
Už v prvých mesiacoch svojho pontifikátu sa Lev snažil aj podporovať dialóg a počúvanie – dva nástroje, ktoré môžu pomôcť sprostredkovať mier. V krypte Baziliky svätého Petra 11. mája 2025 povedal:
„Myslím si, že je dôležité, aby sme sa všetci naučili viac počúvať a vstupovať do dialógu. V prvom rade s Pánom: vždy počúvajte Božie slovo. Potom počúvajte aj ostatných, aby ste vedeli, ako budovať mosty, ako počúvať bez súdenia, nezatvárať dvere s myšlienkou, že máme všetku pravdu a nikto iný nám nemôže nič povedať.“
V júni 2025 talianskym biskupom povedal, že toto praje aj ich miestnej cirkvi:
„Nech sa každá komunita stane ,domom pokoja‘, kde sa ľudia naučia zmierňovať nepriateľstvo prostredníctvom dialógu, kde sa bude uplatňovať spravodlivosť a ceniť odpustenie. Pokoj nie je duchovná utópia: je to pokorná cesta, zložená z každodenných gest, ktoré preplieta trpezlivosť a odvaha, počúvanie a konanie, a ktorá dnes viac než kedykoľvek predtým vyžaduje našu bdelú a tvorivú prítomnosť…
Osobitne odporúčam pestovať kultúru dialógu. Lebo len tam, kde sa počúva, môže vzniknúť spoločenstvo, a len tam, kde je spoločenstvo, sa pravda stáva dôveryhodnou“ (Príhovor Talianskej biskupskej konferencii, 17. júna 2025).
Jednota
Samotný titul pápeža, pontifex maximus, znamená „najvyšší staviteľ mostov“. Svätý Otec Lev XIV. začal svoje pôsobenie snahou preklenúť rozdiely. Preto často a horlivo hovorí aj o jednote.
Jednota je v ráde augustiniánov mimoriadne dôležitou témou. Obľúbený komentár k Regule svätého Augustína, ktorý je pripisovaný Hugovi od Svätého Viktora, ponúka túto myšlienku:
„S týmto cieľom sme sa zišli v jednote: aby sme mali jedného ducha a jednu dušu v službe Bohu. A preto je nám dané ako prikázanie, aby sme spolu bývali v jednom dome a mali jednu dušu a jedno srdce v Bohu…
Sme skupinou jednotlivcov žijúcou pod jednou strechou, s rôznymi spôsobmi konania, rôznymi srdcami, rôznymi vôľami: a toto všetko musí zjednotiť jeden zámer a jedna láska k Bohu“(Vysvetlenie Regule svätého Augustína, 1. kapitola).
V kázni počas svojej inauguračnej svätej omše Svätý Otec Lev vyjadril túto myšlienku takto:
„Chceme byť malým kvasom jednoty, spoločenstva a bratstva vo svete. Chceme svetu s pokorou a radosťou povedať: Pozrite sa na Krista! Priblížte sa k nemu! Prijmite jeho slovo, ktoré osvecuje a utešuje! Vypočujte si jeho ponuku lásky a staňte sa jeho jedinou rodinou: v jednom Kristovi sme jedno. Toto je cesta, ktorou máme kráčať spoločne, medzi sebou, ale aj s našimi sesterskými kresťanskými cirkvami, s tými, ktorí nasledujú iné náboženské cesty, s tými, ktorí hľadajú Boha, so všetkými ženami a mužmi dobrej vôle, aby sme vybudovali nový svet, v ktorom vládne pokoj!“
Jednotu opäť zdôraznil aj o niekoľko týždňov neskôr na stretnutí laikov, cirkevných hnutí a nových spoločenstiev:
„Vy všetci neustále prežívate duchovné spoločenstvo, ktoré vás spája. Je to spoločenstvo, ktoré Duch Svätý utvára v Cirkvi. Je to jednota, ktorá má svoj základ v Kristovi, ktorý nás priťahuje k sebe, a tak nás spája medzi sebou. Svätý Paulín z Noly v liste svätému Augustínovi napísal: ,Máme jednu Hlavu, jednu milosť, ktorá nás napĺňa, žijeme z jedného Chleba, kráčame po jednej ceste… Sme jedno, v Pánovom duchu i v tele. Ak sa oddelíme od toho Jediného, staneme sa ničím‘“ (List 30, 2) (Príhovor k moderátorom laických združení, cirkevných hnutí a nových spoločenstiev, 6. júna 2025).
Nádej
Svätý Otec Lev XIV. sa na začiatku svojho pontifikátu rozhodol pokračovať v téme, ktorú pre Jubileum vyhlásil už jeho predchodca, pápež František. Znovu upriamil srdcia a mysle ľudí k jednému jasnému posolstvu: k nádeji. Odvtedy sa snaží svojim veriacim neustále pripomínať, aké dôležité je jednoducho dúfať.
Pár týždňov po nástupe do úradu predniesol svoj prvý priamy prejav pred publikom v Spojených štátoch: nahral video pre mladých ľudí, ktorí sa zišli na štadióne jeho obľúbeného tímu Chicago White Sox:
„Chcel by som povedať, že ste pre mnohých z nás prísľubom nádeje. Svet sa na vás, ktorí sa teraz rozhliadate okolo seba, pozerá a hovorí: potrebujeme vás, chceme, aby ste sa – ako Cirkev a v spoločnosti – spojili a podelili o spoločnú misiu ohlasovania posolstva skutočnej nádeje, presadzovania mieru a podporovania harmónie medzi všetkými národmi…
,Nádej nezahanbuje,‘ hovorí nám svätý Pavol v Liste Rimanom (5, 5). Pri pohľade na každého jedného z vás, pri pohľade na to, ako sa ľudia zhromažďujú, aby oslavovali svoju vieru, prichádzam na to, koľko nádeje je vo svete“ (Príhovor mladým, 14. jún 2025).
Potom, čo odovzdal toto posolstvo mladým, podelil sa oň aj so starými ľuďmi. V Posolstve k Svetovému dňu starých rodičov a seniorov 27. júla 2025 napísal tieto slová:
„Nádej je neustálym prameňom radosti, bez ohľadu na náš vek. A keď táto nádej prešla v priebehu dlhého života ohňom, stáva sa žriedlom hlbokého šťastia… Kiež vždy chválime Boha za jeho dobrotu, utvárame jednotu s našimi blízkymi, otvárame svoje srdcia tým, ktorí sú ďaleko, najmä všetkým tým, ktorí sú v núdzi. Takýmto spôsobom budeme znamením nádeje, bez ohľadu na náš vek.“
O niekoľko mesiacov neskôr sa k podobnej téme vrátil aj vo svojej exhortácii Dilexi te. V nej nás vyzval k „zmene mentality, ktorá môže mať vplyv na kultúrnej úrovni“ (11). Svätý Otec verí, že práve táto „zmena mentality“ z nás urobí znamenie nádeje pre všetkých vôkol nás. Odkrýva svetu novú víziu života, víziu, ktorá spochybňuje náš prirodzený sklon hľadať pohodlie a naplnenie tu a teraz: „Ilúzia šťastia vyplývajúca z pohodlného života,“ napísal, „tlačí mnohých ľudí k vízii života zameraného na hromadenie bohatstva a spoločenského úspechu za každú cenu, aj na úkor druhých.“
Naopak, nádej – skutočná, nemenná nádej – nás vedie k tomu, aby sme odložili túžby po svetskom bohatstve v prospech Božieho kráľovstva, toho „kráľovstva spravodlivosti, bratstva a solidarity“, kde je o všetkých, bohatých aj chudobných, postarané rovnako. Táto nádej nám hovorí, že „Boh má vo svojom srdci osobitné miesto pre tých, ktorí sú diskriminovaní a utláčaní, a žiada nás, svoju Cirkev, aby sme sa radikálne a jasne rozhodli v prospech najslabších“ (16). Zakaždým, keď sa tak rozhodneme, aj keď len v najmenšom, naša nádej rastie a prehlbuje sa. Napĺňa nás čoraz väčšou dôverou v Ježiša a v moc jeho Ducha, ktorý môže zmeniť náš život i život všetkých ľudí, ktorí sú vôkol nás.
Čo z toho všetkého vyplýva? To, že Svätý Otec Lev je človekom vyznačujúcim sa tichou vyrovnanosťou a optimizmom: ohlasuje pokoj, jednotu a nádej v čase poznačenom vojnou, konfliktmi a beznádejou. Hlása teda posolstvo, ktoré možno považovať za úplne radikálne.