Misionár
Sen Svätého Otca: Premeňme svet
Greg Kandra
„Stále sa považujem za misionára. Mojím povolaním, tak ako povolaním každého kresťana, je byť misionárom, ohlasovať evanjelium tam, kde som.“
– arcibiskup Robert Prevost, interview pre Vatican News, 2023
Robert Prevost vždy vnímal, že má isté poslanie. Väčšinu svojho života prežil mimo domova – bol mimo domu počas strednej aj vysokej školy a aj neskôr, keď odišiel zo Spojených štátov amerických a stal sa misionárom v Peru, aby zaniesol evanjelium do inej krajiny a pomohol priniesť živú radostnú zvesť do sŕdc tamojších ľudí.
A teraz dostal poslanie evanjelizovať celý svet.
Mnohorako teda napĺňa poverenie Jána Pavla II., ktorý encyklikou Redemptoris Missio v roku 1990 členov Cirkvi na celom svete vyzval, aby šli a „zasievali evanjelium“. V 3. bode tejto encykliky píše:
„Boh otvára Cirkvi horizonty ľudstva, ktoré je pre semeno evanjelia pripravenejšie. Myslím, že prišiel čas nasadiť všetky cirkevné sily za novú evanjelizáciu a za misie ad gentes. Nikto, kto verí v Krista, žiadna cirkevná inštitúcia sa nemôže vyhnúť tejto najvyššej povinnosti: Krista treba zvestovať všetkým národom.“
Táto výzva vzala Roberta Prevosta za srdce – a tak ju urobil ústredným bodom svojho povolania.
V roku 2023 v jednom interview, ktoré bolo zverejnené na stránke Rádu augustiniánov, biskup Robert Prevost uvažoval nad poslaním Cirkvi v 21. storočí:
„Musíme zvestovať radostnú zvesť o Božom kráľovstve a zároveň chápať, čo je Cirkev vo svojej univerzálnosti. To je jedna z vecí, ktorú som sa naučil, keď som bol generálnym predstaveným augustiniánov, a určite to je skvelý základ pre úlohu, ktorú zastávam teraz. Na svete existuje mnoho rôznych kultúr, mnoho rôznych jazykov, mnoho rôznych okolností, na ktoré Cirkev reaguje.
Keď teda vymenúvame naše priority a zvažujeme výzvy, ktoré pred nami stoja, musíme si uvedomiť, že napríklad naliehavé potreby Talianska, Španielska, Spojených štátov, Peru alebo Číny nie sú takmer určite rovnaké. S výnimkou jednej veci: základnej výzvy, ktorú nám Kristus zanechal, aby sme hlásali evanjelium. Táto výzva a potreba je všade rovnaká. Priority pastorálnej práce sa budú vždy od miesta k miestu líšiť, no uvedomovanie si veľkého bohatstva rozmanitosti v rámci Božieho ľudu je nesmierne užitočné, pretože nás robí citlivejšími, keď príde čas lepšie osloviť ľudí a odpovedať na to, čo od nás očakávajú.“
Aj dnes, keď je už pápežom, sa v jeho homíliách a príhovoroch často objavujú slová „misia“, „poslanie“ a „misionár“. Tak tomu bolo už pri jeho prvom príhovore, ktorý predniesol po svojom zvolení na Námestí svätého Petra 8. mája 2025, pri svojom prvom požehnaní Urbi et orbi:
„Spoločne musíme hľadať spôsoby, ako byť misijnou Cirkvou, Cirkvou, ktorá buduje mosty a podporuje dialóg, Cirkvou, ktorá je vždy otvorená prijímaniu, ako toto námestie s otvorenou náručou, všetkých, ktorí potrebujú našu lásku, našu prítomnosť, našu ochotu viesť dialóg .“
Potom pokračoval týmito slovami, ktoré povedal v španielčine ľuďom, ktorým slúžil v Peru:
„Ak dovolíte, rád by som povedal ešte pár slov. Chcel by som všetkých pozdraviť; najmä moju milovanú diecézu Chiclayo v Peru, kde veriaci sprevádzali svojho biskupa, zdieľali svoju vieru a vynaložili veľmi veľa na to, aby naďalej zostali vernou Cirkvou Ježiša Krista.“
Ako každý skúsený misionár, Svätý Otec využil túto chvíľu, aby sa stretol s ľuďmi v situácii, v ktorej boli – aby sa im prihovoril ich jazykom a priniesol im posolstvo úprimnej lásky, vďačnosti a nádeje. O niekoľko dní neskôr, 18. mája 2025, sa vrátil k téme misie na konci homílie počas svojej inauguračnej svätej omše:
„Toto je misijný duch, ktorý nás musí oživovať; nesmieme sa uzatvárať do našich malých skupín ani sa cítiť nadradení voči svetu. Sme povolaní ponúkať Božiu lásku všetkým, aby sme dosiahli jednotu, ktorá neruší rozmanitosť, ale oceňuje osobnú históriu každého človeka a spoločenskú a náboženskú kultúru každého národa.
Bratia a sestry, toto je hodina lásky! Srdcom evanjelia je Božia láska, ktorá nás robí bratmi a sestrami. S mojím predchodcom Levom XIII. si dnes môžeme položiť otázku: Ak by toto kritérium ,prevládlo vo svete, neprestali by všetky konflikty a nenastal by mier?‘“ (Rerum novarum 21).
Solidárna Cirkev
Práve táto obava z „uzatvárania sa“ a jeho oznámenie o „hodine lásky“ inšpirovali Levov prvý oficiálny pápežský dokument. Preto 4. októbra 2025 vydal apoštolskú exhortáciu Dilexi te (Miloval som ťa). Svätý Otec chcel, aby nadväzovala na poslednú encykliku pápeža Františka Dilexit nos (Miloval nás) a zameral sa v nej na Božiu lásku k chudobným – a na naše povolanie preukazovať osobitnú lásku tým, ktorí trpia akoukoľvek formou chudoby.
Svätý Otec v nej píše, že sa nemáme uzatvárať pred chudobnými:
„Cirkev je zo svojej podstaty solidárna s chudobnými, vylúčenými, marginalizovanými a všetkými, ktorí sú považovaní za vyvrheľov spoločnosti. Chudobní sú v centre pozornosti Cirkvi, pretože ,naša viera v Krista, ktorý sa stal chudobným a bol vždy blízko chudobným a vyvrheľom, je základom nášho záujmu o integrálny rozvoj najzanedbávanejších členov spoločnosti‘. V našich srdciach cítime ,potrebu vypočuť túto prosbu, ktorá vychádza z oslobodzujúceho pôsobenia milosti v každom z nás, a preto nejde o poslanie vyhradené len pre niekoľkých‘“ (111).
Potom varoval pred pokušením považovať náš duchovný život len za súkromnú, osobnú záležitosť:
„Niekedy vznikajú kresťanské hnutia alebo skupiny, ktoré prejavujú malý alebo žiadny záujem o spoločné dobro spoločnosti a najmä o ochranu a podporu jej najzraniteľnejších a najviac znevýhodnených členov. Nesmieme však nikdy zabúdať, že náboženstvo, najmä kresťanské náboženstvo, sa nemôže obmedzovať na súkromnú sféru, ako keby veriaci nemali právo vyjadrovať sa k problémom, ktoré ovplyvňujú občiansku spoločnosť, a k otázkam, ktoré sa týkajú jej členov “(112).
Na záver citoval varovanie pápeža Františka na tú istú tému:
„Každá cirkevná komunita, ktorá si myslí, že môže pohodlne kráčať svojou vlastnou cestou bez tvorivej starostlivosti a účinnej spolupráce pri pomoci chudobným žiť dôstojne a oslovovať všetkých, riskuje rozpad, bez ohľadu na to, koľko hovorí o sociálnych otázkach alebo kritizuje vlády. Ľahko sa dostane do duchovnej svetskosti zamaskovanej náboženskými praktikami, neproduktívnymi stretnutiami a prázdnymi rečami“ (113).
Je zrejmé, že roky, ktoré Svätý Otec strávil v Peru, kde prevažne slúžil obyvateľom žijúcim na okraji spoločnosti, mu vypestovali misijné srdce a vycibrili prorocký hlas.
Náruč otvorená svetu
Jeden z prvých veľkých príhovorov Svätého Otca prišiel na konci mája 2025. Lev sa vtedy prihovoril misionárom, zamestnancom a spolupracovníkom Pápežských misijných diel. Keď sa Svätý Otec prihováral misionárom, bol zjavne vo svojom živle. Hovoril o pestovaní „ducha misijného učeníctva vo všetkých pokrstených“:
„Náš svet, zranený vojnou, násilím a nespravodlivosťou, potrebuje počuť evanjeliové posolstvo o Božej láske a zažiť zmierujúcu moc Kristovej milosti. V tomto zmysle samotná Cirkev vo všetkých svojich členoch je čoraz väčšmi volaná k tomu, aby bola ,misijnou Cirkvou, ktorá otvára svetu náruč, ohlasuje slovo… a stáva sa v ľudstve kvasom harmónie…‘
Vnímame dôležitosť pestovania ducha misijného učeníctva vo všetkých pokrstených a zmysel pre naliehavosť prinášania Krista všetkým ľuďom…
Vy, Pápežské misijné diela, ste sa zaviazali podieľať sa na misijnom poslaní pápeža a kolégia biskupov. Ste teda povolaní pestovať a ďalej podporovať vo svojich členoch víziu Cirkvi ako spoločenstva veriacich, oživeného Duchom Svätým, ktorý nám umožňuje vstúpiť do dokonalého spoločenstva a harmónie s Najsvätejšou Trojicou.
V skutočnosti práve v Najsvätejšej Trojici nachádzajú všetky veci zjednotenie. Tento rozmer nášho kresťanského života a misie je mi veľmi blízky a odzrkadľuje sa v slovách svätého Augustína, ktoré som si zvolil pre svoju biskupskú službu a teraz aj pre svoj pápežský úrad: In Illo uno unum. Kristus je náš Spasiteľ a v ňom sme jedno, sme jedna Božia rodina, ktorá presahuje rámec bohatej rozmanitosti našich jazykov, kultúr a skúseností.“
Tento misijný pápež nám ešte počas svojho pontifikátu povie nepochybne oveľa viac o našej „misijnej Cirkvi“ a novej generácii nanovo zadefinuje naše povolanie evanjelizovať a premieňať svet.