Pútnik
Levova cesta na katedru svätého Petra
diakon Greg Kandra
„Je veľmi dôležité počúvať Pánov hlas, načúvať mu a pri tomto dialógu uzrieť, kam nás Pán pozýva.“
– Svätý Otec Lev XIV., homília v krypte Baziliky svätého Petra
Nový Svätý Otec začal svoje účinkovanie uprostred Jubilejného roka, ktorého tému zvestoval jeho predchodca: „Pútnici nádeje.“ Svätý Otec Lev je, podobne ako my všetci, jedným z mnohých pútnikov na ceste života. No môže nám vyrozprávať pozoruhodný príbeh a povedať nám o miestach, na ktorých sa táto jeho zvláštna cesta začala.
Syn Chicaga
Keď sa Svätý Otec Lev XIV. krátko po svojom zvolení predstavil, povedal jednoducho: „Som augustinián, syn svätého Augustína.“ Ale už dávno predtým bol synom Chicaga, mesta, ktoré kedysi novinár Henry Louis Mencken opísal ako „americké od podlahy až po strop“.
Nový pápež má jedinečný životopis a zázemie. Nielenže vyrastal uprostred Spojených štátov, ale jeho rodokmeň má hlboké a zložité vetvy siahajúce do Talianska, na Haiti a aj na iné karibské ostrovy. Má dokonca aj černošských predkov pochádzajúcich z mesta New Orleans. Vodca univerzálnej Cirkvi má teda po všetkých stránkach univerzálne rodinné väzby.
Vatican Media podáva jeho oficiálny životopis veľmi jednoducho:
Nový rímsky biskup sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu v štáte Illinois; je synom Louisa Mariusa Prevosta, ktorý má francúzske a talianske korene, a Mildred Martínezovej, ktorá má španielske korene. Má dvoch bratov, Louisa Martína a Johna Josepha.
No je toho oveľa viac.
Tichá cesta ku kňazstvu
Robert Prevost a jeho bratia vyrastali v malom tehlovom dome na predmestí, v mestečku Dolton v štáte Illinois, asi tridsať kilometrov od Chicaga. Jeho otec pracoval ako riaditeľ v škole a školský inšpektor; jeho mama bola knihovníčkou v miestnej katolíckej škole. Jeho mama bola mimoriadne nábožná; bola členkou chrámového zboru vo farnosti pri Kostole nanebovzatia Panny Márie a často vo farnosti pomáhala ako dobrovoľníčka.
Jeho príbuzní si pamätajú, že malý Robert bol bezpochyby predurčený na zasvätený život.
Časopis Time v profile rodiny Prevostovcov uviedol:
„Robert bol bežné dieťa; počas dňa jazdieval na bicykli po uliciach Doltonu, robotníckeho predmestia južného Chicaga, a v noci sa hrával na schovávačku s baterkou… Nezdalo sa zvláštne, že si občas na žehliacej doske pripravil oltár a hral sa, že svojej rodine udeľuje sviatosti. John potvrdzuje, že už ako veľmi malý mal Robert medzi susedmi dobrú povesť a že keď sa raz hrali na dvore, jedna staršia pani mu povedala, že sa stane pápežom“ (Belinda Luscombe, The Making of an American Pope, časopis Time, 2. júla 2025).
Jeho záujem o duchovný život ho priviedol na cirkevnú strednú školu. Konkrétne sa zapísal na strednú školu s názvom St. Augustine Seminary High School v michiganskom meste Holland.
„Bolo to ťažké, bolo to náročné,“ hovorí otec Becket Franks pre časopis Time. Otec Franks bol v škole o ročník vyššie než Robert Prevost. Študenti vstávali o šiestej ráno. Denne chodievali na svätú omšu a dve ďalšie modlitby a veľa času trávili v úzkom spoločenstve.
V roku 1973 po skončení tejto školy nastúpil Robert na Villanovu, augustiniánsku univerzitu v Pensylvánii. Tam študoval matematiku a filozofiu. Počas vysokoškolských štúdií jeho povolanie zostávalo pevné a odolné. Potom, na jeseň 1977, niekoľko mesiacov po získaní titulu, zložil svoje prvé sľuby ako augustiniánsky rehoľník.
Nasledovné tri roky strávil vo formácii, potom sa vrátil do Chicaga, aby pokračoval v štúdiu na Katolíckej teologickej únii. Vtedajšia Prevostova duchovná sprievodkyňa, sestra Lyn Osieková, si svojho mladého zverenca pamätá ako „pokojného a vyrovnaného… Tieto dve slová by som o ňom povedala. Akoby ho nič nemohlo vyviesť z miery. Bol to naozaj človek, ktorý bol vyrovnaný a prežíval vo svojom vnútri pokoj.“
Komunita a poslanie
Augustiniáni sú známi svojou misijnou činnosťou. Priatelia Roberta Prevosta, ktorí dnešného Svätého Otca poznali a žili s ním, hovoria, že ho vždy fascinovala myšlienka, že by mohol slúžiť ľuďom v nejakej cudzej krajine.
„Veľmi ho zaujímalo, čo robím v Peru,“ povedal biskup Daniel Turley pre časopis Time. „A jemu najviac zo všetkých záležalo na budovaní spoločenstva.“
Slávnostné sľuby zložil v roku 1981 a v roku 1982 získal titul magistra teológie. Vtedy ho rehoľa poslala do Ríma, aby pokračoval v štúdiách. Mal študovať kánonické právo na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského, teda na tej istej škole, na ktorej študoval aj Ján Pavol II. O rok neskôr bol vysvätený za kňaza.
Aj tieto skúsenosti z Ríma mali veľmi silný vplyv na jeho formáciu. „Keď študujete v Ríme, uvedomíte si, že Cirkev je naozaj univerzálna,“ hovorí otec Paul Galetto, ktorý sa s aktuálnym pápežom poznal v čase, keď spolu bývali v augustiniánskom dome v Ríme.
Prvým pôsobiskom, kam predstavení poslali mladého Roberta Prevosta, bolo Peru. Tam sa stal osobným sekretárom biskupa v severnom Peru, v Chulucanaskej diecéze. „Keď ste misionár, naučíte sa robiť všetko, od opravy elektroniky až po servis áut,“ povedal Prevost o niekoľko rokov neskôr. Peru na neho urobilo naozaj silný dojem.
Biskup Turley vysvetlil: „Bol tam ako mladý kňaz… a mohol vidieť, aké je to krásne… Akí chudobní sú niekedy ľudia a pritom z nich sála taká dobrota a sila, keď sa zídu… A videl aj úžasné veci, ktoré títo ľudia dokážu urobiť, ak začnete búrať predsudky a rozdelenia.“ Samotný Svätý Otec to zhrnul slovami: „Peru tvorí veľkú časť mojej služby, takú, ktorá najväčšmi ovplyvnila môj život.“
Život v službe Cirkvi
Po desaťročí strávenom v Peru sa v roku 1999 vrátil do Spojených štátov amerických, kde bol zvolený za provinciála chicagskej provincie augustiniánov. Už o dva a pol roka ho zvolili za generálneho predstaveného celej rehole a v roku 2007 ho bratia opätovne zvolili aj na druhé funkčné obdobie. Po skončení druhého obdobia sa vrátil do Spojených štátov a vyučoval a formoval mladých augustiniánov.
V roku 2014 ho pápež František povolal späť do Peru – ako biskupa diecézy Chiclayo.
Medzitým sa ďalej šírila jeho dobrá povesť: ľudia ho vnímali ako vľúdneho pastiera, ktorý má súcit a záujem o chudobných. V roku 2023 ho pápež František povolal do Vatikánu: vymenoval ho za prefekta Dikastéria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. S týmto menovaním dostal aj titul arcibiskupa. Len o pár mesiacov neskôr, v septembri 2023, ho pápež kreoval za kardinála.
Ani nie o dva roky nato, 7. mája 2025, arcibiskup Robert Prevost – z Chicaga a Chiclaya, chlapec, ktorý sa počas dňa doma hral na kňaza a večer sa s baterkami hrával so svojimi priateľmi na schovávačku – vstúpil do Sixtínskej kaplnky, aby sa zúčastnil na konkláve. O deň neskôr z neho vyšiel ako pápež Lev XIV.
Čas, pozornosť a vrúcnosť
Počas prvých týždňov po zvolení priatelia a príbuzní Svätého Otca Leva – muža, ktorého poznali ako „Roba“ či „Boba“ – opísali ako nesmierne láskavého a vrúcneho človeka, pričom hovorili, že bol takým už v mladosti. John Donaghy, jeho kamarát z detstva, pre časopis People povedal:
„Bol stále rovnaký – rovnako sa správal už ako trinásťročný, čo je, myslím, jedinečné, pretože trinásťroční ľudia sa ešte vyvíjajú, ich hormóny sa búria, sú vzdorovití, náladoví a posúvajú hranice. No on bol takmer ako stelesnený pokoj aj uprostred pubertálnej búrky“ (Jordana Comiter, Meet Pope Leo XIV’s Family [Zoznámte sa s rodinou pápeža Leva XIV.], People, 9. mája 2025).
Brendan Towell, pedagóg pracujúci pre Camdenskú diecézu, spoznal otca Prevosta už pred mnohými rokmi. Pár dní pred začiatkom konkláve mu napadlo napísať o ňom túto prorockú poznámku do časopisu The Augustinian:
„[Keď som prvýkrát stretol otca Prevosta], vážne som zvažoval vstup do Rádu svätého Augustína. A hoci som sa nakoniec rozhodol pre inú cestu, tento rozhovor mi na dlhé roky utkvel v pamäti. Zaujalo ma nielen to, že ma počúval, ale aj to, ako ma počúval. Napriek náročnému týždňu, veľkej zodpovednosti a symbolickému významu jeho prítomnosti na historickom stretnutí, na ktorom práve bol, mi otec Prevost venoval svoj čas a pozornosť. Vo svete, ktorý často prehliada srdce jednotlivca, mi dal pocítiť, že ma vníma.
Keď na to spätne hľadím a sledujem jeho nepretržité pôsobenie v Cirkvi, nemôžem si pomôcť a nepovedať, že tento augustinián by bol vynikajúcim pápežom. Ako Američan prináša hlboké poznanie rôznych kultúr, ktoré je kľúčové pre akúkoľvek celosvetovú vodcovskú úlohu. Ale okrem toho je to človek, ktorý počúva. Venuje čas mladým a hľadajúcim a skôr, než si prečíta niečí životopis, vidí v danej osobe človeka. Napodobňuje Ježiša, ktorý sa v noci rozprával s Nikodémom, alebo zavolal na Zacheja, aby zliezol zo stromu, a vždy videl najskôr srdce, nie titul, najskôr človeka, nie jeho pozíciu.
Čo viac by sme mohli žiadať od pastiera Cirkvi, ktorá sa usiluje o obnovu i jednotu?“ (An Augustinian for These Times/Augustinián pre túto dobu in The Augustinian).