Teraz je čas naplnenia
Máme novú zmluvu založenú na lepších prisľúbeniach
Prorok Jeremiáš viac než päťsto rokov pred Ježišovým narodením prisľúbil, že Boh uzavrie so svojím ľudom „novú zmluvu“ (Jer 31, 31). Táto nová zmluva bude mať oveľa väčší rozsah a hĺbku než tá predchádzajúca. Bola taká odlišná, že Jeremiáš zvolal: „Lebo Pán stvorí čosi nové na zemi“ (Jer 31, 22). Akoby Boh opäť stvoril svoj ľud.
V predchádzajúcom článku sme videli, že Boh v tejto novej zmluve sľúbil, že do našich sŕdc vloží svoj zákon. Videli sme, že sľúbil dať nám nové srdce a nového ducha. Napokon sme videli, že táto zmluva dosiahne svoje najvyššie naplnenie v Ježišovi.
V tomto článku chceme hlbšie preskúmať novú zmluvu. Chceme pochopiť, že Ježiš je najväčšou Božou pomocou pre jeho ľud. Chceme spoznať, že je lepšou zmluvou než tá, ktorú Boh uzavrel s Izraelom. A chceme prijať, že táto zmluva nás zjednocuje s Bohom.
Jeden božský prostredník
Prostredník zmieruje, zjednocuje odcudzené strany. Písmo používa obraz prostredníka na Ježiša a jeho dielo zmierenia s Bohom. Vidíme tiež, že pred Ježišom sa toto dielo zmierenia vykonávalo prostredníctvom krvi obetných zvierat.
Napríklad keď Mojžiš uviedol zmluvu medzi Bohom a jeho ľudom, konal ako prostredník, lebo vzal krv mladých teliat a polovicu vylial na oltár a druhú polovicu na ľud. Táto obeta bola znamením, že Boh a jeho ľud sa spájajú skrze „krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Pán“ (Ex 24, 8).
Podobne v Deň zmierenia konal veľkňaz ako prostredník, keď obetnou krvou pokropil oltár. Táto krv sa obetovala na zmierenie za hriechy, ktoré v tom roku ľud spáchal; a bez krvi by sa ich hriechy nemohli odpustiť (Lv 17, 11).
Hoci tieto obety boli dobré, mali svoje obmedzenia. Zvieracie obety prikrývali hriechy ľudí, ale ako Písmo hovorí, nebolo možné, aby hriechy odstránili (Hebr 10, 4). Bolo potrebné niečo viac. Ľudia potrebovali iného prostredníka a inú obetu.
Boh preto inicioval novú zmluvu. Aj ona bola spečatená krvou, ale tentokrát bola obetovaná Ježišova krv. A namiesto hriešneho ľudského veľkňaza sa stal naším prostredníkom sám Ježiš, večný a bezhriešny Boží Syn. Keďže obetoval svoju krv, naše hriechy neboli len prikryté, ale odstránené. Jeho krv má moc dostať sa do zákutí nášho srdca a očistiť nám svedomie. Má moc zjednotiť nás s Bohom vo vzťahu, čo nedokáže urobiť nijaká iná obeta.
Zmluva naplnená milosťou
Je jasné, že táto zmluva sa netýka len odpustenia hriechov. Ježiš ako prostredník zmluvy nám nielen odpustil hriechy a spasil nás, ale prišiel nás aj zjednotiť s Bohom. Prišiel odstrániť každú prekážku, ktorá nás oddeľuje od Pána: nielen náš hriech, ale aj našu zmätenosť a bezmocnosť. Prišiel nás učiť byť svätými, láskavými a štedrými ako on a starať sa o iných. Ježiš od chvíle svojej smrti, keď inicioval novú zmluvu, dáva nám nekonečnú milosť – milosť, ktorá nám pomáha žiť túto zmluvu vernejšie.
Ak sa pozrieme na starozákonné dejiny, vidíme, že Izraeliti boli v začarovanom kruhu. Najprv pokorne a vďačne poslúchali Boha, ale po čase podľahli pokušeniam a upadli do neposlušnosti. Napokon zabudli na svoju zmluvu s Bohom, čo malo tragické následky. V nešťastí si uvedomili, že hlboko padli, kajali sa za svoje hriechy a vrátili sa k poslušnosti – ale potom sa cyklus opäť opakoval (Sdc 2, 7 – 23).
Nová zmluva je iná. Obsahuje oveľa hlbšie vykúpenie, ktoré nič nedokáže prekonať. Jej dary a milosti platia v každej dobe a sú dnes také nové, aké boli na prvú veľkonočnú nedeľu. Ako napísal svätý Pavol, milosť pre nás sa teraz „rozhojňuje“ každý deň (Rim 5, 20).
Plán sa rozvíja
List Hebrejom hovorí o milosti, ktorá je podstatou novej zmluvy. Zhŕňa rozdiely medzi tými dvomi zmluvami. Ježiš je podľa Listu Hebrejom prostredník „lepšej zmluvy založenej na lepších prisľúbeniach“. Pokračuje: „Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú.“ Ale Boh našiel chybu, a tak povedal: „Uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu“ (Hebr 8, 6 – 8).
Niečo nebolo v poriadku s tým, ako ľudia prijali a žili prvú zmluvu. Samozrejme, tá zmluva nebola chybná. Boh nerobí chyby! Ale problém je v tom, že bola obmedzená. Prvá zmluva nemala moc a milosť, ktorú Izraeliti potrebovali na dodržiavanie Božích zákonov. Boh im dával svoju milosť, ale tá sa priamo netýkala ich hriešnej prirodzenosti.
Ako svätý Pavol napísal Rimanom, ľudia, ktorí žili podľa prvej zmluvy, chceli konať podľa Božích prikázaní, ale napokon robili pravý opak, pretože hriech bol v nich stále živý a činný. Pavol hovoril v mene svojich spolubratov Židov: „Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!… Veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil (ma) od zákona hriechu a smrti“ (Rim 7, 24 — 8, 2).
Lepšie prisľúbenia
Aké sú teda tie „lepšie prisľúbenia“? Sústreďujú sa na tri Božie diela v našom srdci a mysli. Po prvé, skrze novú zmluvu Božie zákony budú jeho rukou vpísané do našich sŕdc. Po druhé, pre túto zmluvu sa každý z nás môže osobne stretnúť s Bohom. Po tretie, keďže Ježiš prelial svoju krv, všetky naše hriechy sú odpustené a naveky zabudnuté.
Samozrejme, pri každej dohode sú dve strany a každá strana má svoje úlohy. Keď sme hovorili o Božích prisľúbeniach, sústredili sme sa hlavne na Božie úlohy. Ale musíme to povedať jasne: Boh od nás očakáva, že splníme svoju časť zmluvy. Očakáva od nás, že budeme dodržiavať jeho prikázania a správať sa jeden k druhému s láskou a spravodlivosťou. Očakáva od nás, že sa budeme starať o tých, ktorí sa nedokážu o seba postarať. Chce, aby sme ho milovali a milovali sa navzájom.
Keď dnes máme splniť svoju časť zmluvy, a tú úlohu Izraeliti nedokázali splniť, vidíme, že v nás pôsobia všetky tieto lepšie prisľúbenia. Božia milosť nám dáva silu, aby sme boli blízko pri ňom, odolávali pokušeniu a milovali sa navzájom.
Prečo je to tak? Ako predpovedal Jeremiáš, Boh nám vpísal svoje zákony do srdca. Votkal svoju milosť do každej nitky našej bytosti a urobil z nás nové stvorenie. Teraz máme silu prekonať obmedzenia našej hriešnej prirodzenosti – ak sa rozhodneme obrátiť sa k Pánovi. Máme silu, aby v nás hriech nepanoval, pretože náš starý život bol ukrižovaný s Ježišom (Rim 6, 11 – 12; Gal 2, 19 – 20). Niet divu, že Písmo ich nazýva „lepšími“ prisľúbeniami!
Slávte svoju novú zmluvu!
Tak ako výročný sviatok Veľkej noci dal Izraelitom príležitosť spomenúť si a obnoviť svoju zmluvu s Pánom, my máme každodenné slávenie svätej omše. Podľa otcov II. vatikánskeho koncilu sa pri svätej omši obnovuje „zmluva medzi Pánom a človekom“. Na oltári obetujeme Kristovo telo a krv, a tak oslavujeme to, čo Ježiš pre nás vykonal na kríži. A pri tomto slávení nás priťahuje „pôsobivá Kristova láska“ a napĺňa nás dôvera v Pána (O liturgii 10).
Bratia a sestry, toto je sláva novej zmluvy. Boh nám v Ježišovi umožnil mať účasť na svojom božskom živote. Táto nová zmluva vytvorená Ježišovou krvou nám ukazuje hĺbku a šírku Božej lásky k nám. Toto oslavujeme a opätovne prežívame, keď sa schádzame na svätú omšu. Nech nikdy nezabudneme, aký dobrý je náš Otec, a nech sa všetci radujeme z veľkosti našej zmluvy s ním!