Pán môj a Boh môj!
Hľaďme na Ježišovu slávu
Ľudia celé stáročia diskutovali o tom, kto je Ježiš Nazaretský. A táto otázka bola predmetom rozsiahlych debát aj v samotnej Cirkvi. Vznikali rôzne herézy, ba aj schizmy, ktoré napokon viedli k formulácii dôležitých vyznaní viery (Apoštolského a Nicejsko-carihradského vyznania viery). V istom zmysle sa táto diskusia doposiaľ neskončila. Tak ako boli voči Ježišovi niektorí ľudia ľahostajní, pohŕdaví či nevraživí pred dvetisíc rokmi, tak sa aj dnes nájdu ľudia, ktorí sú voči nemu ľahostajní alebo majú k nemu nepriateľský postoj. Tí však, ktorí Ježiša nasledovali počas jeho pozemského pôsobenia a boli svedkami jeho zmŕtvychvstania, vedeli, kým bol a kým je.
Syn živého Boha
Apoštoli a prví vodcovia Cirkvi mali len málo pozemskej moci a ešte menej bohatstva. Hoci Peter vedel, že Ježiš ho ustanovil za hlavu „Cirkvi“, pravdepodobne nikdy nepoužil slovo „pápež“ (pozri Mt 16, 18). A ani ostatní apoštoli určite seba samých neoznačovali za „kardinálov“.
No Peter si bol vedomý ešte niečoho oveľa dôležitejšieho. Vedel, že ten, ktorého vyhlásil za „Syna živého Boha“, porazil smrť (16, 16). Že ten, ktorého ukrižovali na Veľký piatok, po troch dňoch vstal z mŕtvych a potom štyridsať dní učil jeho aj ostatných učeníkov. Že ten, ktorého videl vystupovať do neba, bol jednorodený Syn Boha, jeho nebeského Otca!
No nielen Peter bol presvedčený, že Ježiš je zmŕtvychvstalý Pán. Tú istú istotu mali aj ostatní učeníci, pretože aj oni videli Ježiša na Veľkú noc a v nasledujúce dni. Mária Magdaléna a pár ďalších žien (pozri Mt 28, 1 – 10), apoštoli (pozri Jn 20, 19 – 23), ba aj päťsto ďalších učeníkov (pozri 1 Kor 15, 3 – 6) – títo všetci videli zmŕtvychvstalého Pána!
Ježiš Kristus je Kyrios
Aké pevné len muselo byť presvedčenie týchto prvých svedkov! Aj napriek väzeniu, bitiu a mučeniu boli tí, ktorí videli vzkrieseného Pána – spolu s veriacimi, ktorí prišli po nich –, ochotní staviť celý svoj život na Ježiša. Podľa nich Ježiš nebol len dobrý človek alebo múdry učiteľ. Pre nich nebol len nadaným zázračným liečiteľom alebo prorockým hlasom chudobných. Nie, oni verili, že Ježiš bol okrem tohto všetkého aj čímsi viac. Bol ich Pánom.
Kyrios je grécke slovo, ktoré prekladáme ako Pán. Toto slovo používali grécki hovoriaci Židia aj pri čítaní hebrejského mena YHWH, teda mena, ktoré Boh zjavil Mojžišovi (pozri Ex 3, 13 – 15). Keďže toto slovo označuje meno všemohúceho Boha, považovalo sa za také sväté, až sa Židia vyhýbali jeho vyslovovaniu. Namiesto toho používali výraz Adonai, hebrejské slovo, ktoré znamenalo „pán“ alebo „majster“. Pri preklade hebrejskej Biblie do gréčtiny sa slovo Adonai, ktoré označovalo Boha, následne preložilo ako Kyrios.
Od Veľkonočnej nedele, odo dňa zmŕtvychvstania, začali učeníci volať slovom Kyrios samotného Ježiša. Mária Magdaléna ako prvá vyhlásila: „Videla som Pána [Kyrios]“ (Jn 20, 18). Večer, ešte v ten istý deň po tom, čo sa Ježiš zjavil apoštolom, aj oni vyhlásili: „Videli sme Pána [Kyrios]“ (20, 25). Tomáš, ktorý vtedy nebol s ostatnými, a uvidel Ježiša až o týždeň neskôr, oslovil ho ako svojho „Pána [Kyrios] a Boha“ (porov. Jn 20, 28).
Svedkami Pánovho zmŕtvychvstania však nebol len tento malý okruh ľudí. Ako spomína svätý Pavol, Ježiš „sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz… Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne“ (1 Kor 15, 5 – 8). Predstav si, aký účinok muselo mať svedectvo všetkých týchto veriacich, keď každý svojim priateľom, rodinám, ba dokonca cudzím ľuďom hlásal: „Videli sme Pána!“
Možno práve svedectvo týchto prvých veriacich podnietilo vznik hymnu, ktorý svätý Pavol cituje vo svojom Liste Filipanom (2, 6 – 11). Pohrúž sa preto do modlitby a predstav si, že aj ty patríš medzi prvých kresťanov. Pripájaš sa k svojim bratom a sestrám a sláviš spolu s nimi Eucharistiu. Niektorí spomedzi nich skutočne videli vzkrieseného Pána. Vybav si v mysli ich výraz tváre, keď ste spoločne spievali tento hymnus o Božom Synovi, ktorý „sa zriekol seba samého“, „vzal si prirodzenosť sluhu“ a prijal „smrť… smrť na kríži“. A skús si predstaviť aj to, akou radosťou, nadšením a odvahou oplývali títo kresťania, keď vyhlasovali: „Ježiš Kristus je Pán [Kyrios] na slávu Boha Otca!“
Hľaďme na Pánovu slávu
Od tých čias videl zmŕtvychvstalého Ježiša tak, ako ho videli Peter a ostatní, len málokto. Možno by sme si priali patriť medzi tých, ktorí dostali takú úžasnú výsadu. Ba možno máme pocit, že sme azda premeškali príležitosť, keď sme mohli získať milosť, ktorá by bola posilnila našu vieru. To však nie je pravda! Ježiš sľúbil: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14, 23). Svojim učeníkom dokonca povedal: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám… On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám“ (16, 7. 14).
Tešiteľ či Obhajca – to je Duch Svätý, ktorý pri krste prišiel prebývať do tvojho vnútra. On je Bohom, ktorý je v tvojom srdci. Chce ti otvoriť „duchovný zrak“, aby si mohol osobne zakúsiť Ježiša. Tým, ktorí nikdy nevideli Ježiša na vlastné oči, dáva Sväté písmo tento prísľub: „A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (2 Kor 3, 18).
Každý z nás môže zažiť Ježišovu prítomnosť tak intenzívne, že budeme mať pocit, akoby stál priamo pred nami. Môžeme zakúsiť pôsobenie Ducha Svätého, ktorý v nás odkrýva Pánovu slávu, keď sa modlíme a čítame Písmo, keď sa pri ňom schádzame na svätej omši a adorácii a keď každý deň načúvame vedeniu Ducha.
To mal na mysli aj Pavol, keď sa modlil: „Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých“ (Ef 1, 18). To sa môže stať aj každému z nás. Stačí poprosiť Ducha Svätého, aby nám otvoril oči, aby sme videli duchovné veci. Duch je prameňom našej nádeje vo vzkriesenie, lebo to on nás „osvecuje“. On nám dáva zakúšať, „aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily“ (1, 19). Vďaka moci Ducha dokážeme „vidieť“ slávu nášho vzkrieseného Pána a nadobudnúť pevné presvedčenie, že je s nami dnes a bude s nami i vo večnosti.
Pán môj a Boh môj!
Blíži sa Svätý týždeň. Počas neho budeme kráčať s Ježišom na Kalváriu. Staneme sa svedkami jeho zajatia, odsúdenia, mučenia a ukrižovania. Presvedčíme sa, ako to všetko podstúpil kvôli nám.
A o tri dni nato uvidíme vzkriesného Pána. Napriek tomu, že sme neraz pochybovali o jeho prítomnosti či láske, napriek tomu, že sme mnohokrát neverili, že má moc zachrániť nás, ho ešte vždy môžeme uvidieť. Ešte stále môžeme uvidieť toho, ktorý porazil hriech a smrť. Toho, ktorý porazil náš hriech a našu smrť.
Dnes sa skloň pred Pánom a vyhlás mu najskôr slovami pochybujúceho, no potom veriaceho Tomáša: „Pán môj a Boh môj!“ Povedz mu: „Ježišu, ty si môj Pán, môj Kyrios! Ty si jednej podstaty s Otcom. Ty si zrodený z Otca pred všetkými vekmi. Ty si Boh. Klaniam sa ti a velebím ťa!“