Niekto neviditeľný
Cirkev vo Veľkou pôste praktizuje tri základné činnosti, ktoré privádzajú k obráteniu – pôst, almužnu a modlitbu. O prvých dvoch som už hovoril a verím, že pokladnička sa už napĺňa tým, čo sme vďaka posteniu sa získali. Nadišiel teda čas venovať pozornosť modlitbe.
Určite má každý z nás pri modlitbe úmysly, ktoré by sme mohli nazvať „samozrejmými“. Ide o tie záležitosti, na ktoré takmer každý deň myslíme, o ľudí, ktorí sú nám blízki alebo o ktorých vieme, že sú v ťažkej situácii a potrebujú takúto pomoc. Možnože máme v rodine niekoho chorého alebo žijeme v náročných vzťahoch, ktoré potrebujú zásah z Božej strany. Predpokladám, že takýchto úmyslov má každý z nás mnoho. A hoci je modlitba za seba navzájom, za záležitosti súvisiace s našou každodennosťou, pekná a potrebná činnosť, chcel by som upriamiť pozornosť na iný typ modlitby. Kedysi dávno mi ho pripomenul biskup Grzegorz Ryś. V tom čase som ešte býval v Krakove. Po tom, ako skončili rekolekcie, ktoré mal pre študentov v bazilike, ma poprosil, aby som sa zaňho pomodlil. Keď som to počul, tak, ako sa patrí na katolíckeho kňaza, som odrazu vyhŕkol: „Pán biskup, ja na vás myslím celý čas,“ a on na to: „Adam, neklam. Určite na mňa stále nemyslíš. Nachádzam sa teraz v istej situácii, v ktorej potrebujem duchovnú podporu, a tak ťa prosím o tú jednu modlitbu.“ Táto veta biskupa Ryśa mnou veľmi otriasla, pretože som si uvedomil, ako často hovoríme: „Budem na teba myslieť v modlitbe“ a potom zabúdame.
Aká je úloha na zajtra?
Pomodli sa za niekoho neviditeľného, čiže nie za toho, za koho sa modlíš pravidelne, ale za toho, na koho si ledva spomenieš. Odlož na chvíľu všetky svoje každodenné, stále úmysly a popros Ducha Svätého, aby ti pripomenul ľudí, ktorým si sľuboval modlitbu, a sľub si nedodržal, alebo ktorí potrebujú takúto pomoc, a nikdy ti nenapadlo, aby si sa v modlitbe za nich prihováral, alebo tých, za ktorých sa ti ťažko modlí, lebo sa medzi vami niečo pokazilo.
Dovoľ Duchu Svätému, aby ťa v tom viedol, popros ho, aby ti ukázal, kto potrebuje modlitbu, a na toho človeka potom mysli celý deň pri rôznych stretnutiach s Bohom, či už počas omše, adorácie, pri modlitbe nad Svätým písmom či dokonca pri krátkych povzdychoch uprostred rôznych povinností. Daj bokom ostatné úmysly a venuj sa modlitbe za tých, ktorých Ti ukáže Boží Duch. Stráv dnes trochu času v modlitbe a pýtaj sa, za koho sa máš modliť.
Duch Svätý nám rád poradí v rôznych záležitostiach, len ho málo počúvame. Tak veľmi sa sústreďujeme na náš život, že si neuvedomujeme, čo je skutočne potrebné. Mne samému sa často stáva, že keď len poprosím Ducha, a na chvíľu sa zamyslím, hneď mi napadne niekto, komu som prisľúbil modlitbu, lebo je v ťažkej situácii, a kvôli vlastným starostiam som naňho zabudol. Môžeme sa pomodliť slovami: „Duchu Svätý, ukáž mi, či je nejaký človek, na ktorého by som mal myslieť. Možno je to dokonca niekto blízky, na koho si sotva spomeniem, alebo niekto, koho sa mi stále snažíš pripomenúť rôznymi situáciami a ja to ignorujem. Duchu Svätý, ukáž mi človeka, ktorý v tejto chvíli potrebuje modlitbu.“ Potom počúvajme naše myšlienky a sledujme, koho nám Duch pripomenie.
Úryvok z knihy Adama Szustaka Omrvinky. Viac o knihe nájdete na našej stránke – Omrvinky.