Duch Pána je nado mnou
Ježiš, náš pomazaný Mesiáš
V prvom článku sme to vzali od konca celého príbehu – od Ježišovho kríža. No v tomto článku sa chceme vrátiť do ešte hlbšej minulosti – do čias pred tým, ako Ježiša ukrižovali. Chceme sa pozrieť na to, ako Boží ľud očakával Mesiáša – kráľa iného než jeho predchodcovia, ktorý mal Izrael voviesť do novej éry mieru a pokoja. A chceme si tiež priblížiť, ako sa Ježiš stal Mesiášom pre Izrael a zároveň aj pre každého z nás.
Hebrejské slovo mesiáš sa vlastne v celom Starom zákone objavuje dokopy len asi päťdesiatkrát. Židia si totiž asi len dvesto rokov pred Kristovým príchodom začali spájať jednotlivé časti svojej tradície, vďaka čomu pochopili, že Boh ich po celý ten čas pripravoval na príchod Mesiáša.
Pomazaný kráľ
Slovo mesiáš (mašiah) v Starom zákone znamená „pomazaný“. Týmto slovom sa opisoval človek, ktorého Boh vyčlenil – „pomazal“ – na nejakú zvláštnu úlohu.
V Knihe Levitikus čítame o „pomazanom kňazovi“, členovi spoločenstva, ktorý bol vyčlenený na to, aby viedol ľud pri modlitbe a prinášal zaň obety (4, 16). Samuelove knihy a Knihy kráľov opisujú, že izraelských kráľov pri ich korunovácii mazali olejom. Ich pomazanie nebolo pritom len symbolickým obradom. Ľud veril, že pri pomazaní naplní kráľa Boží Duch a dostane zvláštnu milosť viesť ľud. Tak ako „Pánov Duch zostúpil na Dávida“, keď ho pomazal prorok Samuel, tak aj Boží Duch naplnil všetkých kráľov, ktorí prišli po Dávidovi.
Preto kráľa nazývali aj Mesiášom Izraela. Bol Pánovým „pomazaným“, Božím vyvoleným, ktorý bol plný jeho ducha svätosti a spravodlivosti (2 Sam 19, 22; 1 Kr 1, 39; 2 Kr 11, 12; 23, 30). A tak možno povedať, že kráľ vďaka pomazaniu olejom a Duchom vstúpil do osobitného vzťahu s Bohom. Stačí sa len započúvať do slov, ktorými Boh cez žalmistu opisuje tento blízky a láskyplný vzťah:
„Ja mu budem otcom a on mi bude synom a svoju priazeň mu neodnímem, ako som odňal tomu, čo bol pred tebou. Ustanovím ho v svojom dome a v svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude upevnený navždy“ (1 Krn 17, 13 – 14).
Pri tvojom krste ťa kňaz alebo diakon pomazal krizmou – posväteným olejom zmiešaným s balzamom – so slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“ Od tej chvíle si aj ty „pomazaný“. To znamená, že môžeš prežívať blízky vzťah s Bohom tak ako Dávid. Si súčasťou kráľovskej Božej rodiny. Vyhraď si preto nejaký čas na modlitbu a zapíš si milosti a privilégiá, ktoré pre teba plynú z tohto pomazania.
Zdrvujúce vyhnanstvo
Dejiny sú dôkazom toho, že izraelskí králi neboli vždy otvorení milosti, ktorú im Boh udelil pri pomazaní. Skôr sa mnohí ešte väčšmi otvorili okolitým pohanským kmeňom. Pre neveru izraelských panovníkov sa tak kráľovstvo napokon rozsypalo a podľahlo útočníkom. Väčšinu z tých, ktorí inváziu prežili, odviedli do vyhnanstva do ďalekého Babylonu.
Akí zdrvení museli byť ľudia, keď videli, že ich chrám zničili nepriatelia, ktorí okrem toho zajali aj ich pomazaného kráľa! „Dych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám“ (Nár 4, 20). Ako je to možné? Nesľúbil Boh, že bude svojho kráľa chrániť a strážiť ? Nebodaj na nás zabudol? Vari nás navždy zavrhol?
Pán však aj napriek tomuto zármutku zasieval prostredníctvom svojich prorokov do ľudu semienka nádeje. Jeremiáš hovoril o „výhonku“ z domu Dávidovho, ktorý bude „múdro panovať a uskutoční právo a spravodlivosť na zemi“ (23, 5). Ezechiel sľúbil, že syn Dávidov „bude ich kráľom a všetci budú mať jedného pastiera“ (37, 24). A Zachariáš prorokoval o novom kráľovi vstupujúcom do Jeruzalema, ktorý je „chudobný a sedí na oslovi“. Tento kráľ „je spravodlivý a prináša spásu“ a „bude… ohlasovať pokoj národom“ (Zach 9, 9 – 10).
Tieto a aj ďalšie prorocké slová sa ešte väčšmi prehĺbili a zakorenili v Izraeli po tom, čo sa ľud konečne mohol opäť vrátiť do Jeruzalema. Izraeliti vtedy začali netrpezlivo očakávať tohto nového kráľa, nového Mesiáša, ktorý ich zachráni.
V čom potrebuješ záchranu a „spásu“? Bol si v niečom neverný Pánovi tak ako dávni izraelskí králi? Kedy si mal pocit, akoby si bol „vyhnaný“ z jeho prítomnosti? Pôst je ideálnym časom, aby sme tieto obavy a starosti odovzdali vo sviatosti zmierenia. Ako pomôcku môžeš použiť spytovanie svedomia na stranách 78 a 79.
Duch nado mnou
Krátko pred Ježišovým narodením sa za príchod Mesiáša modlili v Izraeli rôzne skupiny ľudí.. Očakávali nového kráľa – takého ako bol Dávid, no ešte väčšieho. Mal vládnuť sväto a spravodlivo. Mal ich vyslobodiť spod nadvlády Ríma. Mal Izraelu priniesť slávu a urobiť ho svetlom pre všetky národy.
No keď napokon prišiel Ježiš, nezapadal do týchto ich očakávaní. Bol synom tesára. Vyrastal v malom mestečku Nazaret. Bol pokorný, chudobný a skromný. No i napriek tomu začal kázať a priťahovať veľké zástupy. Jeho slová prenikali ľuďom do srdca a jeho zázraky uzdravenia a oslobodenia od zlých duchov potvrdzovali, že je s ním Boh. Keď kázal vo svojej domovskej synagóge, vysvetlil svoje poslanie slovami Knihy proroka Izaiáša:
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19).
Lebo ma pomazal. Ježiš si vybral jedno z najdojemnejších proroctiev o Mesiášovi. A potom povedal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (4, 21). Dnes – priamo pred ich očami – sa naplnili Božie prisľúbenia. Prišiel dlhoočakávaný Mesiáš a všade, kam prišiel, vyhlasoval, že sa „priblížilo… Božie kráľovstvo“ (Mk 1, 15).
„Ty si Mesiáš!“
Avšak o tom, že je Mesiášom, hovoril Ježiš o sebe len zriedkavo; zvlášť opatrný bol v Jeruzaleme, kde ľudia snívali o Mesiášovi s vojenskou silou a politickou mocou. Dokonca aj samotnému Petrovi, jeho najbližšiemu učeníkovi, istý čas trvalo, kým uznal, že Ježiš je „Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16). Ani on úplne nechápal, akým Mesiášom je Ježiš. Keď mu Ježiš povedal, že Mesiáš musí byť zajatý a ukrižovaný, Peter zvolal: „To sa ti nesmie stať!“ (16, 22).
Peter netúžil po Mesiášovi, ktorý by trpel a obetoval sa. Hľadal niekoho, kto by sa zaskvel slávou a voviedol Izrael do svetlej budúcnosti. Až keď prežil Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu, pochopil, že Ježiš musel zomrieť a vstať z mŕtvych, aby sa naplnili Božie prísľuby o Mesiášovi. Až po tom, čo ho na Turíce naplnil Duch, mohol vyhlásiť: „Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom“ (Sk 2, 36).
On nás zachránil
Dnes už pojem mesiáš nepoužívame v takom zmysle, v akom ho používali ľudia v Ježišovej dobe. Ale všetci kdesi v hĺbke srdca vieme, že Mesiáša potrebujeme. Potrebujeme Božieho pomazaného, aby nás oslobodil od hriechov a zachránil pred smrťou.
Ak sa aspoň trochu poznáme, vieme, že sami sa nevieme spasiť. Nevieme odpustiť tým, ktorí nám ublížili, ani nemilujeme všetkých tak, ako by sme mali. Sami premôcť smrť nedokážeme. A nedokážeme premôcť ani silu hriechu, ba ani zmazať vinu, ktorú cítime pre hriechy, ktoré sme spáchali v minulosti. Potrebujeme, aby nás oslobodil Ježiš, Mesiáš. Potrebujeme toho, ktorého Boh pomazal mocou svojho Ducha. Bez neho sú všetky naše snahy márne a zostávame v zajatí.
Tento týždeň vyznávaj počas modlitby spolu s Petrom, že Ježiš je tvoj Mesiáš, spravodlivý syn Dávidov, ktorý prišiel nastoliť kráľovstvo svojho Otca. Vyhlás tiež, že si synom alebo dcérou tohto Kráľa. Patrí ti osobitné miesto v Ježišovom kráľovstve. A keďže sa blíži Svätý týždeň, urob ešte jeden krok: odovzdaj Ježišovi svoj život. Odovzdaj život tomu, ktorý je nielen Mesiášom, ale aj Pánom nad všetkým!