Z hĺbky Pôstu
Milí naši čitatelia,
opäť vstupujeme do Pôstneho obdobia. Viem, že mnohí z vás Pôst vnímajú najmä ako pochmúrne a smutné obdobie. A právom – predsa len v ňom rozjímame aj o tom, koľko toho pre nás Boží Syn vytrpel, koľko bolesti mu spôsobili naše hriechy a ako veľmi sme sa všetci vzdialili od Boha. Áno, „my všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou“ (Iz 53, 6).
No z hĺbky Pôstu vyžaruje aj čosi slávne a krásne: to, že toto všetko Boh spravil a vytrpel pre nás… lebo nás miluje. Boh, ktorý je večný a nemenný, pre nás obetoval všetko, a dal aj svoju poslednú kvapku krvi preto, aby sme nezomreli vo svojich hriechoch, ale aby sme mali večný život a mohli sme spolu s ním po nekonečné veky kraľovať a radovať sa v nebi.
Na Pôstne obdobie sa niektorí netešia aj preto, že sa počas neho treba niečoho vzdať. Jesť len trikrát za deň, nejesť sladkosti alebo nepiť kávu, zriecť sa sociálnych sietí a neprestajného klikania na najnovšie správy… Na dobrom jedle či sociálnych sieťach pritom nie je nič zlé. Problémom sa však stávajú vtedy, keď už od nich nedokážeme byť celkom slobodní a stávame sa ich otrokmi.
No aj z tohto dôvodu je príchod Pôstu radostnou správou: Boh nám opäť ponúka slobodu Božích detí! A tak sa počas tohto obdobia môžeme znovu o čosi viac odpútať od stvorených vecí, z ktorých sme si spravili svojich malých bôžikov, a väčšmi sa privinúť k jedinému a pravému Bohu, ktorý nás tak miloval, že za nás dal seba samého.
Sebe i vám, našim čitateľom, prajem, aby bol tento Pôst špeciálny – aby bol pre nás radostným obdobím naplneným Božou láskou, ako aj chvíľou rozhodného vykročenia k slobode Božích detí!
Lukáš Vaník,
editor slovenského vydania