Nasledovať svetlo
Svetlo vo tmách svieti!
Národy prichádzajú k tvojmu svetlu a králi k žiare, čo ti vzišla. (Izaiáš 60, 3)
Predstavte si jablkové semienko zasadené do temnej, studenej pôdy – zdanlivo mŕtve. V správnom okamihu však, vyživované slnkom a dažďom, vypučí na denné svetlo. Ako semienko rastie a dozrieva do stromu, poteší naše zmysly krásou svojich vetiev, vôňou svojich kvetov, chuťou svojich plodov, tieňom svojich listov.
Tak to bolo aj s Jeruzalemom v čase tohto proroctva. Sväte mesto bolo zničené Nabuchonodozorovou armádou; počas dlhých rokov babylonského exilu ležalo v troskách. Napriek tomu uprostred tejto temnoty Pán cez prorokov hovoril o tom, čo urobí: urobí z Jeruzalema svetlo, ktoré pritiahne všetky národy k Bohu.
Podobne aj narodenie Ježiša bolo úsvitom slávneho svetla, hoci ako dieťa nevyzeral nijako mocný ani žiarivý. Narodil sa v temnote maštale bez akéhokoľvek slávnostného privítania. Len málokto ho spoznal. Medzi týmito „máloktorými“ boli mudrci, ktorých k Ježišovi priviedlo Božie zjavenie. Títo vyslanci z Východu sú v Písme predstaviteľmi „národov“, ktoré nakoniec prídu k Božiemu svetlu.
„Epiphania“ je grécke slovo, ktoré znamená „zjavenie/odkrytie“. Čo sa zjavilo alebo objasnilo mudrcom, ktorí prišli z Východu, aby uctili židovského Mesiáša? Vedeli, že sú nejakým spôsobom zahrnutí do prísľubu toho, kto sa „narodil ako kráľ Židov“ (Matúš 2, 2). Títo mudrci boli pohania, nie Židia. Boli prvým naplnením toho, čo bolo vyhlásené v liste Efezanom: S príchodom Ježiša, židovského Mesiáša, Boh pozýval pohanov, aby sa stali súčasťou jeho ľudu (Efezanom 3, 5-6).
Dnes sa toto proroctvo z Knihy Izaiáša naďalej napĺňa, keďže Cirkev je povolaná „vstať“ a „zažiariť“ (Izaiáš 60, 1) a pritiahnuť všetkých ľudí zo všetkých národov ku Kristovi. Avšak aj vo svojom súčasnom stave je Cirkev len tieňom toho, čo má Boh pre ňu pripravené! Dokonca aj tie najslávnejšie aspekty Cirkvi sú temné v porovnaní so svetlom, ktoré na ňu zasvieti, keď sa Ježiš vráti, aby vzal svoju Cirkev – celý svoj ľud – do svojho kráľovstva.
Boh chce zachrániť celý svoj ľud a priviesť ho do svojho tela, do Cirkvi. Modlite sa za predstaviteľov Cirkvi a za všetkých členov Cirkvi, aby boli inšpirovaní k tomu, aby sa venovali budovaniu kráľovstva. Za svoju farnosť sa modlite, aby semienko Božej milosti, zasadené do každého z nás, rozkvitlo do jeho dokonalého plánu pre Cirkev, aby sme každý deň plnšie odrážali tento plán a jeho sláva žiari na všetky národy.
Modlite sa tiež za Cirkev a prosíte Ducha, aby svetlo Božej slávy žiarilo cez Boží ľud a odrážalo Krista na celú zem. Modlime sa, aby sme každý deň prijímali Krista do svojich sŕdc, aby jeho svetlo preniklo do nás a premohlo akúkoľvek temnotu v nás. Ako jednotlivci aj ako členovia Cirkvi môžeme odrážať Božiu slávu vo svojom živote.
Venujte tieto týždne trochu času zamysleniu sa nad tým, že tak ako Boh pritiahol mudrcov k svojmu Synovi prostredníctvom presvedčivého znamenia, žiarivej novej hviezdy na nočnej oblohe, tak to robí aj v našich životoch. Aké presvedčivé znamenia použil Boh, aby vás priblížil k sebe? Nakoniec mudrci spoznali Ježiša, Božieho Syna, ako malé dieťa v skromnom prostredí. Skúste si spomenúť na konkrétnu situáciu, v ktorej ste spoznali prítomnosť Ježiša, a čo vás viedlo k tomu, že ste „uvideli“ Krista. Premýšľanie o takýchto udalostiach a znameniach nás povzbudzuje, aby sme viac videli, očakávali a odrážali Ježiša v svete okolo nás.