Živé slovo
Okúsiť radosť Vianoc
December je zvláštny mesiac. Od prvého dňa sa v našich domácnostiach i obchodných centrách (tam je to už pár týždňov alebo aj mesiacov vopred) začína objavovať osobitné osvetlenie a výzdoby. V rodinách i v kanceláriách sa objavujú vyzdobené stromčeky. Pošta doručuje vianočné pohľadnice. A ľudia kupujú darčeky pre svojich milovaných a balia ich do ozdobného papiera.
Zmeny vidíme aj v našich kostoloch. Pri oltári sa objaví veniec s jednou ružovou a troma fialovými sviecami. Kňaz si oblieka fialové rúcho. A dobre známy hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ stíchne.
Takto sa začína Advent, ale keď sa blížia Vianoce, zameriame sa na niečo iné. Pozornosť už nevenujeme obdobiu, ktoré bolo prípravou na deň, na ktorý sme čakali. Možno myslíme skôr na rodinné stretnutie a na spoločnú večeru. Nájdeme si čas, aby sme zosumarizovali milosti, ktorých sa nám dostalo, a tešíme sa na vianočnú večeru ako na príležitosť, aby sme oslavovali a ďakovali.
Keď sa pripravujeme na Vianoce a keď ich slávime, je tu ešte jedna milosť, ktorú môžeme zažiť. Okrem všetkých ostatných radostí sviatkov môžeme zakúsiť radosť z poznania, že Boh vstúpil na tento svet, aby nás pozdvihol do neba.
Aby sme si pomohli zažiť túto vianočnú radosť, chceme sa zamerať na podstatný zázrak tohto obdobia: „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu“ (Jn 1, 14). Pozrieme sa na to, kým je Ježiš ako večné „Božie Slovo“. Preskúmame úžasnú pravdu, že sa „stal telom a prebýval medzi nami“. A budeme premýšľať o tom, že Ježiš sa nám chce zjaviť a my môžeme povedať: „Uvideli sme jeho slávu.“
Logos, Slovo
Možno si myslíme, že je zvláštne, keď svätý Ján nazýva Ježiša „Božím Slovom“ – Logos v gréčtine –, ale pre prvých Jánových čitateľov, či už Židov alebo pohanov, to bol bohatý výraz plný významov. Mnohí rabíni Jánovej doby používali slovo logos, keď hovorili o múdrosti a zjavení Boha jeho ľudu. Podľa nich logos Boha, slovo, ktoré prišlo z neba, bolo Desatoro a celý Mojžišov zákon. Bola to Božia múdrosť, ktorá v kocke zhŕňala Boží plán. Boh chcel požehnať Izrael nad všetky ostatné národy a svoj národ si vyvolil ako svetlo pre pohanov, ktorí boli okolo nich.
V mnohých pohanských náboženstvách bolo logos ako poloboh, most medzi najvyšším, kozmickým bohom a svetom so všetkými jeho obyvateľmi. Podľa týchto náboženstiev Boh bol príliš vzdialený od sveta, aby ho niekto mohol poznať. Úloha polobohov spočívala v tom, že pomáhali obyčajným ľuďom priblížiť sa k Božiemu nebu a zakúsiť dotyk Božej moci.
Ján použil výraz, ktorý Židia i pohania veľmi dobre poznali, ale dal tomuto slovu oveľa väčší význam. Ježiš je viac než Božia múdrosť, ukrytá v ľudskej podobe. Je viac než most medzi Bohom a ľuďmi. Je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. Je Bohočlovek, v plnej miere Boh a v plnej miere človek. Je Božia múdrosť, pretože je jediným Božím Synom. A je prostredníkom medzi nebom a zemou, pretože v ňom samo nebo zostúpilo na zem.
Tak ako Ján chcel svojich čitateľov povzbudiť pravdou o tom, kým je Ježiš, tak nás chce povzbudiť aj Boh. Jánovo učenie o Božom Slove nám hovorí, že čistota, úžas a dokonalosť neba, všetko, čo Boží Syn poznal skôr, než sa stal človekom, je teraz dostupné pre každého, kto verí. Keďže Ježiš, plný milosti a pravdy, prišiel k nám, nebo máme na dosah. Môžeme sa dotknúť neba tak, že sa vo viere a dôvere dotkneme Ježiša.
Príliš často si necháme svoj zrak obmedziť tým, čo vidíme v tomto svete. Svoj život definujeme podľa každodenných povinností, ťažkostí a problémov namiesto toho, aby sme svoj zrak upreli na nebo. Samozrejme, musíme venovať pozornosť svojim povinnostiam a riešiť ťažkosti. Ale ak sa obmedzíme len na pozemskú stránku života, je tu riziko, že sa uspokojíme alebo rozčúlime tým, ako to vo svete chodí. Ján nás však pozýva, aby sme sa pozerali za hranice tohto sveta a mohli tak nájsť v Ježišovi pravý a trvalý základ svojho života; základ, ktorý nám dá stabilitu v každej situácii.
Pozdvihnite oči!
Nemali by sme si myslieť, že také pojmy ako nebo, večnosť a Božia múdrosť sú príliš hlboké pre naše uvažovanie. Obdobie Adventu i Vianoc nám hovorí, že Ježiš Kristus, Božie Slovo, sa stal telom, aby nám dal odpovede, po ktorých túžime. Prvoradé poslanie Ducha Svätého spočíva v tom, že nám odhaľuje všetko, čo nás Ježiš učil, keď chodil po tejto zemi (Jn 14, 26). Jeho poslanie spočíva v tom, aby nám pomohol vidieť náš život, tento svet a samo nebo nanovo a napínavo.
Ježiš je živé Božie Slovo. Toto v tomto období oslavujeme. Celé obdobie Adventu je výnimočnou príležitosťou pre nás, aby sme pozdvihli oči k nebu, aby nám Duch mohol dať nové videnie pre náš život. Je to čas, aby nám Duch ukázal nebeský Jeruzalem, náš pravý domov, aby nám ukázal, že máme v nebi Otca, ktorý nám chce dať nový život. Je to čas, keď nás Duch chce zaplaviť nebeskými darmi lásky, milosrdenstva a milosti, aby sme nový život, ktorý nám ponúka, mohli žiť.
Ako pozdvihneme oči k nebu? Zdá sa to zložité a máme z toho strach, ale nemusí to tak byť. Vyžaduje si to len modlitbu. Svätá Terézia z Lisieux nazvala modlitbu „jednoduchým pohľadom do neba“ a „volaním po uznaní a láske“. Takáto modlitba nie je veľmi náročná. Nevyžaduje si hory viery. Nie je určená len pre najsvätejších svätcov.
Prijmi moje srdce, Pane!
Môžeme jednoducho začať takto: „Ježiš, dávam ti lásku svojho srdca.“ Na začiatku dňa povedzte Ježišovi: „Dávam ti lásku svojho srdca.“ Keď v nedeľu prídete na svätú omšu, povedzte mu: „Dávam ti lásku svojho srdca.“ Hovorte to, keď sa pozdvihuje hostia a keď prijmete Eucharistiu. Keď si počas dňa nájdete čas, aby ste si utíšili myseľ, môžete povedať: „Ježiš, dávam ti lásku svojho srdca.“ A pred spánkom ešte raz môžete povedať: „Ježiš, dávam ti lásku svojho srdca.“
Nič viac nedojme Pána viac než tieto jednoduché slová modlitby. Vždy, keď ich vyslovíte, on sa vám odmení a vleje vám do srdca svoju milosť. Dá vám ešte viac svojho pokoja. Keď sa takto budete odovzdávať Pánovi, zakúsite hlbší pocit jeho prítomnosti a budete si istejší jeho láskou.
Vyslanci pre tento svet
Evanjelista Ján napísal, že v Ježišovi „bol život a tento život bol svetlom ľudí“. Ten istý Ján nám povedal, že toto svetlo „svieti v temnotách“ (Jn 1, 4. 5). Toto svetlo má moc posvätiť nás a zmeniť nás na Boží obraz. Vo svete, ktorý túži po láske a milosrdenstve, sa môžeme stať Ježišovými vyslancami. Môžeme žiariť jeho svetlom do temnôt. Prostredníctvom svojich modlitieb, svedectva a lásky môžeme pomáhať iným ľudom, aby našli cestu k Pánovi. Môžeme im pomôcť, aby našli Kristov pokoj, pokoj, ktorý ostáva stály aj napriek životným vzostupom a pádom.
V tomto mesiaci budú tisíce ľudí čítať toto číslo Slova medzi nami. Predstavte si, čo by sa stalo, keby všetci, čo čítajú tieto slová, upriamili svoj zrak na Ježiša pri modlitbe. Predstavte si požehnania a milosti, ktoré by na svet prúdili, keby sme sa všetci modlili: „Ježiš, dávam ti lásku svojho srdca.“ Duch Svätý by rozmnožil našu modlitbu tridsať, šesťdesiat, ba aj stokrát. Jeho milosť by prúdila na nás a na ľudí, za ktorých sa modlíme a o ktorých sa staráme. Predstavte si všetkých ľudí, ktorých by sa dotklo Božie Slovo, ktoré sa pre nás stalo telom – a to všetko preto, lebo sme k nemu pozdvihli svoj zrak a odovzdali mu svoje srdce!