Čakajte v radostnej nádeji!
Očakávajte Krista, nášho Kráľa.
Slávnosť Ježiša Krista, nášho Kráľa, má aspekt konca čias, ktorý nás smeruje k „koncu čias, keď príde Božie kráľovstvo v plnosti“.
Nič nám nedáva väčšiu nádej a pokoj ako Duch, ktorý otvára naše srdcia na Boha, ktorého plány s nami sú úžasné a nepredstaviteľne dobré. Prostredníctvom Krista sú nám dostupné všetky Božie prísľuby – oslobodenie od hriechu, uzdravenie zranených vzťahov, telesné uzdravenie, radosť, pokoj a sila. Aj keď bojujeme proti hriechu, naša nádej je istá, ak sme svoj život vložili do Ježišových rúk. Ako napísal svätý Pavol: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?!“ (Rim 8, 32). V skutočnosti je druhý príchod Ježiša jediným sľubom dejín spásy, ktorý sa ešte musí naplniť. Teraz je pre nás výzvou pripraviť svoje srdcia na Ježišov návrat na konci čias.
Pri každej liturgii prosíme Boha, aby nás chránil a bdel nad nami, „keď s radostnou nádejou očakávame príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“. Bratia a sestry, Boh chce, aby sme každý deň žili v „radostnej nádeji“, že zakúsime jeho prítomnosť v našich životoch a túžime po plnosti, ktorá sa zjaví, keď Ježiš opäť príde. Preto z našich sŕdc vyviera modlitba: „Príď, Pane Ježišu!“
Príď ku mne! Keď prehlbujeme náš vzťah s Pánom, zistíme, že náš strach z trestu pri jeho príchode začína ustupovať dychtivému očakávaniu, že ho uvidíme tvárou v tvár. Začíname rozumieť, že Ježiš sa chce vrátiť a zhromaždiť nás k sebe. Túži po dni, keď sa zjednotí so svojou nevestou, Cirkvou. V dôsledku toho, aj keď Cirkev modlí: „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22,20), Ježiš sám volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate, … a ja vás posilním!“ (Mt 11,28).
Ježiš vie, ako ľahko sa môžeme ponoriť do požiadaviek každodenného života a tak stratiť zo zreteľa naše nebeské dedičstvo. Preto nás každý deň pozýva: „Poďte ku mne!“ Keď trávime čas s ním v modlitbe, pozývame jeho Ducha, aby naplnil naše srdcia svojou dokonalosťou a slávou. Ježiš tiež vie, ako môže zaneprázdnenosť nášho každodenného života zatieniť očakávanie, ktoré chce v našich srdciach pestovať. Keď bol na zemi, často hovoril svojim učeníkom, aby bdeli a čakali, aby sa horlivo pripravovali na deň, keď budú stáť pred ním a prijmú jeho kráľovstvo.
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, nikdy nebudeme poznať deň ani hodinu Ježišovho návratu – dokonca aj Ježiš povedal, že to nevie (Mt 24,36). V skutočnosti nemusí byť načasovanie pre Boha také dôležité, ako sa nám zdá. Pre neho je tisíc rokov ako jeden deň a jeden deň ako tisíc rokov (2 Pt 3, 8). Viac sa zaujíma o stav našich sŕdc ako o to, či poznáme podrobnosti o konci čias. Či sa Ježiš vráti zajtra alebo o tristo rokov, kľúčová otázka zostáva rovnaká: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18,8) Nájde vieru, ak sa jeho ľud bude pripravovať a bude pripravený zodpovedať sa pred Pánom, ktorého láska spáli všetky hriechy (Rim 14,12).
„Znamenia čias“. Ježiš povzbudzoval svojich učeníkov, aby interpretovali znamenia čias, aby boli pripravení privítať Pána, kedykoľvek sa vráti (Mt 24, 32-33). Rozumieť je preto mimoriadne dôležité. Boli ste niekedy v cudzej krajine, kde ste sa cítili úplne stratení? Možno ste mali okolo seba znamenia, ktoré vám hovorili, kam máte ísť, čo máte robiť alebo pred akými nebezpečenstvami sa máte chrániť – ale všetky znamenia boli v jazyku, ktorému ste nerozumeli. Keby ste vedeli čítať znamenia, cítili by ste sa bezpečnejšie! Podobne aj my musíme rozumieť jazyku Ducha Svätého, aby sme vedeli čítať znamenia čias a vedeli, ako reagovať na Boha, keď nás pripravuje na koniec.
Zvyčajne si veľmi uvedomujeme fyzické skutočnosti okolo nás – ročné obdobia, počasie, politické okolnosti, naše vzťahy, naše fyzické zdravie. To, čo platí pre náš fyzický život, platí rovnako aj pre náš duchovný život. Veriaci, ktorí sú v kontakte s Ježišom v modlitbe, môžu byť naladení na „znamenia čias“ okolo seba. Ako rastú v pochopení toho, ako Boh pôsobí na zemi, stávajú sa viac pripravenými na Ježišov návrat. Svojimi modlitbami, poslušnosťou a láskou v skutočnosti „urýchľujú ten deň“ (2 Pt 3,12).
Božie posolstvo je veľmi jednoduché. Keď sa jeden zákonník spýtal Ježiša, aby zhrnul celý židovský zákon, Ježiš odpovedal dvoma základnými požiadavkami: Miluj Boha celým svojím srdcom a miluj svojho blížneho ako seba samého. Všetko ostatné, povedal, z toho vyplýva (Mt 22, 36-39). Ak sa chceme pripraviť na Ježišov návrat, najlepšie je požiadať Ducha Svätého, aby nám dal silu poslúchať tieto dve základné prikázania. Pozrime sa na dve Ježišove podobenstvá o konci čias, aby sme videli, aké dôležité sú tieto prikázania v Božích očiach.
Ako sa môžeme pripraviť? Podobenstvo o desiatich pannách (Mt 25, 1-13) nám dáva vzor, ako milovať Boha tým, že dovolíme, aby jeho prítomnosť jasne žiarila v nás. Rozdiel medzi „múdrymi“ a „nerozumnými“ pannami bol v množstve oleja, ktoré si pripravili do svojich lámp – oleja, ktorý udržal plameň a obklopoval ich svetlom. Ako dôležité je, aby sme si zachovali Božiu prítomnosť v našich srdciach! Prostredníctvom Ducha Svätého – ohňa Božej lásky – môžeme vidieť, ako sa staré vzory hriechu a rozdelenia vytrácajú. Rany z minulosti a obavy o prítomnosť môžu byť uzdravené; môžeme hlbšie spoznať lásku nášho Otca. „Olej“, ktorý potrebujeme, je pozorné srdce, ktoré túži po väčšom množstve Ducha Svätého.
Je pravda, že Duch Svätý je vždy prítomný v nás, ale je rovnako jasné, že v našom živote môžu existovať prekážky, ktoré obmedzujú činnosť Ducha. Preto mnohí veriaci prosia o viac Ducha, alebo jednoducho: „Viac, Pane!“ Rovnako ako múdre panny nemohli dať olej hlúpym, nemôžeme očakávať, že nám iní ľudia dajú to, čo môže dať len Boh – väčšiu túžbu po Božom živote a väčší podiel na jeho Duchu.
Podobenstvo o ovciach a capoch (Mt 25, 31-46) nás nabáda, aby sme v našich srdciach udržiavali lásku k blížnym. Štedrosť, s akou pomáhame druhým, je platným ukazovateľom toho, do akej miery túžime vidieť Ježišovo kráľovstvo na zemi. Podstatou podobenstva nie je to, že nasýtením hladných, poskytnutím odevu nahým alebo navštívením chorých a väznených, zbierame body do neba. Tieto skutky lásky sú skôr ako barometer, ktorý ukazuje, ako hlboko nás premenil náš vzťah s Bohom. Čím viac zažívame Božiu lásku v modlitbe a zvelebení, tým viac budeme motivovaní obetovať svoj život za druhých. Podobenstvo naznačuje, že Ježiš – sediaci na súdnej stolici – určí, ako veľmi milujeme Boha, podľa toho, ako sme milovali druhých.
Dve veľké prikázania lásky, ktoré dal Ježiš, nemožno od seba oddeliť. Keď stretneme iného človeka, stretávame niekoho, koho Ježiš miluje – niekoho, za koho zomrel. Kedykoľvek milujeme, kŕmime alebo dávame nádej iným, Duch v nás sa snaží zdieľať s nimi dobrú zvesť o spasení. Najlepší dar, ktorý môžeme dať komukoľvek, je predstaviť im Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorí im môžu poskytnúť všetko, čo potrebujú… a ešte viac. Preto sa modlíme: „ Pane, daj nám viac svojho Ducha. Daj nám silu milovať tvoj ľud. Nauč nás, ako priniesť tvoju nádej a tvoju lásku tým, ktorí ťa ešte nepoznajú. Ježišu, urob nás svojimi učeníkmi.“
„Teraz je deň spásy.“ Ježišovo učenie o svojom druhom príchode nás vyzýva, aby sme sa sústredili na dnešok. Včerajšok nemôžeme prežiť znovu a zajtrajšok nemusí nikdy prísť. Ale dnes môžeme celým srdcom hľadať Boha. Dnes môžeme žiť pre Ježiša. Dnes môžeme slúžiť druhým malými alebo veľkými spôsobmi. Dnes môžeme prosíkať o mocné vylievanie Ducha Svätého, aby pripravil svet na Ježišov návrat. Dnes, ak počujeme jeho hlas, nezatvrdzujme svoje srdcia (Hbr 3, 7-8). Namiesto toho všetci spoločne volajme: „Amen. Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22, 20).