Budovanie Božieho kráľovstva na zemi
Ako môžeme byť odrazom Božieho srdca?
Kto z nás by si nepamätal tie chvíle, keď v máji tohto roku z komína Sixtínskej kaplnky vyšiel biely dym dávajúci na známosť, že kardináli v konkláve zvolili nového pápeža? Desaťtisíce pútnikov, ktorí zapĺňali Námestie svätého Petra, prepukli v jasot. A počas toho, ako čakali na ohlásenie mena zvolenej viditeľnej hlavy Cirkvi, ich nadšenie rástlo. A keď sa potom na balkóne Baziliky svätého Petra objavil pápež Lev XIV., ľudia v zástupe sa usmievali, plakali a v modlitbe ďakovali Bohu. Mali totiž veľký dôvod na radosť!
Ako vyzerá Božie kráľovstvo? V našom predchádzajúcom článku sme uvažovali nad Ježišovými podobenstvami, v ktorých Pán prirovnal svoje kráľovstvo k horčičnému zrnku, kvasu a drahocennej perle. Iný pohľad na Božie kráľovstvo sa nám naskytol v ten deň na Námestí svätého Petra. Veriaci kresťania sa zjednotili vo vďake a radosti z voľby nástupcu svätého Petra. Božie kráľovstvo bolo blízko! V tomto článku sa zamyslíme nad vlastnosťami, ktoré má Božie kráľovstvo tu na zemi, a na niekoľkých príkladoch si ukážeme, ako aj my sami môžeme prispieť k jeho rozširovaniu a rozvoju na miestach, na ktorých žijeme a pracujeme.
Odraz Božieho srdca
Ako Kristovi učeníci vo svojom živote môžeme vnímať rôzne znamenia, že je medzi nami prítomné Božie kráľovstvo. Môžeme ho rozpoznať vďaka tomu, že je odrazom srdca nášho nebeského Otca. Je to miesto, na ktorom vládne láska, milosrdenstvo a pokoj. Je to miesto, na ktorom ľudia žijú v jednote. Je to miesto, na ktorom sme svedkami Božieho pôsobenia. Vidíme, ako Boh telesne i duševne uzdravuje ľudí a priťahuje k sebe ich srdcia. A aj my sami – ak nemáme tvrdé srdce a vyžarujeme Božiu lásku a milosrdenstvo – prinášame Božie kráľovstvo ľuďom, s ktorými sa stretáme, a prinášame ho všade, kam ideme – dokonca aj na také miesta, kde by možno Božie kráľovstvo nik nečakal.
Vezmime si napríklad Martu. Mnoho rokov pracovala ako zdravotná sestra na jednej klinike. Po nástupe do práce ju prekvapilo a zarmútilo, aká atmosféra tam vládne. Medzi zamestnancami bola nezdravá súťaživosť, ktorá sa často prejavovala intrigami a klebetami. Mnohí jej kolegovia a kolegyne nechodili do kostola alebo sa voči náboženstvu stavali otvorene nepriateľsky, takže niekedy musela znášať ich jemné urážky alebo dokonca negatívne komentáre o kresťanoch vo všeobecnosti.
Marta na ne mohla reagovať podráždene, no vedela, že ako Kristova učeníčka a obyvateľka jeho kráľovstva má reagovať lepšie. Rozhodla sa preto, že sa zdrží klebetenia a k svojim kolegom sa bude správať láskavo a ohľaduplne. Darovala im svoj čas, venovala pozornosť problémom, s ktorými sa borili, a žene, ktorá prechádzala ťažkým rozvodom, povedala, že sa za ňu i jej rodinu modlí.
Postupom času si Marta uvedomila, že získala rešpekt svojich kolegov. Ale nielen to. Cítila tiež, že medzi jej kolegami je oveľa menej nepriateľstva a negativity. Keď odišla do dôchodku, na klinike panovala príjemnejšia atmosféra. Svojím skromným správaním a milosrdným srdcom sa Marte podarilo priniesť na svoje pracovisko kúsok Božieho kráľovstva.
Odpustenie buduje Božie kráľovstvo
Všetci chceme, aby naše domy a rodiny boli miestami, na ktorých vládne Boh, no našu jednotu často ničia naštrbené vzťahy. Sme ľudia, a tak si občas spôsobíme bolesť. Celkom sa tomu nedá vyhnúť ani vtedy, keď majú obe stránky dobré úmysly. No kľúčom k budovaniu Božieho kráľovstva v našich rodinách je neutápať sa v neodpustení a hneve, ale vždy si navzájom, zo srdca a pohotovo odpustiť.
Keď Jozefov otec opustil svoju rodinu, Jozef bol ešte malý chlapec. Jozefa potom zo svojho biedneho platu živili jeho mama a súrodenci. No často treli núdzu. Jozef však napokon vyrástol, našiel si dobrú prácu a založil si vlastnú rodinu. Netušil, čo sa stalo s jeho otcom a ani nečakal, že ho ešte niekedy uvidí.
Jedného dňa mu ale zavolala jeho sestra. Povedala mu, že v neďalekej nemocnici umiera ich otec a chce Jozefa vidieť. Jozef s tým vnútorne zápasil – vlastne nikdy úplne neodpustil otcovi, že ich opustil, a bolo mu jedno, že umiera. No jeho manželka ho povzbudila, aby tam šiel, a tak sa raz večer naozaj ocitol pri otcovej posteli. A hoci to nečakal, jeho otec ho žiadal o odpustenie.
Jozef sa musel rozhodnúť v danej chvíli. Pár minút váhal. Ako by mohol odpustiť otcovi to, čo urobil jemu a jeho mame? No potom chytil ruku svojho chorého otca a povedal: „Odpúšťam ti.“ Hoci z Jozefovej duše vtedy úplne nezmizla bolesť ani zranenie, ktoré mu otec spôsobil, predsa sa však z jeho srdca vytratil aj hnev, aj zatrpknutosť. Predtým než Jozefov otec zomrel, Jozef sa postaral o to, aby za ním prišiel kňaz a vyslúžil mu sviatosti. V ten deň v nemocnici, ako aj v nasledujúce dni na pohrebe, panoval okolo jeho otca hlboký, ba priam Boží pokoj, ktorý je znamením nebeského kráľovstva.
Ježiš nastolil Božie kráľovstvo na zemi tým, že zomrel na kríži. Jeho milosrdenstvo je darom, ktorý sme dostali, no zároveň i darom, ktorý máme dávať druhým. Keď sme milosrdní k členom našej rodiny, zjavujeme, že na zemi je už prítomné Božie kráľovstvo.
Cirkev a Božie kráľovstvo
Najviac viditeľné na zemi je Božie kráľovstvo v Cirkvi. Budujeme ho obzvlášť v našich farnostiach. A to najmä vtedy, keď oslovujeme tých, ktorí už ani nechodia do kostola.
Jedna farnosť napríklad buduje Božie kráľovstvo tým, že ľudí na uliciach pozýva vstúpiť do kostola a jednoducho tam zapáliť sviečku. Istá skupina z inej farnosti si zasa neďaleko nákupného centra rozloží stôl s ružencami a obrázkami svätých a s ľuďmi, ktorí k nim pristúpia, sa rozpráva o Božej láske a milosrdenstve. A iná farnosť zasa v miestnej reštaurácii robieva „kurz vovedenia do kresťanstva“.
Vždy, keď sa zhromažďujeme, aby sme nakŕmili chudobných, zaodiali nahých alebo sa postarali o chorých, je medzi nami Božie kráľovstvo. Jedna farnosť ponúkala zdravotnú prehliadku ľuďom z okolia, ktorí nemali prístup k zdravotnému poisteniu. Iná farnosť zasa zorganizovala zbierku plienok pre miestne centrum pre tehotné ženy. Existuje mnoho kreatívnych spôsobov, ktorými môžeme spolu s ostatnými farníkmi budovať Božie kráľovstvo!
Snáď najhmatateľnejším spôsobom zažívame Božie kráľovstvo vtedy, keď sa schádzame pri slávení Eucharistie. Keď velebíme Boha a spievame mu chvály v prítomnosti svätých a anjelov, nebo sa dotýka zeme. V tichu adorácie, v radosti rodiny čerstvo pokrsteného dieťaťa a v slzách, ktoré niekedy nasledujú po úprimnej spovedi, je Božie kráľovstvo medzi nami – lebo v tých okamihoch je zvláštnym spôsobom prítomný Ježiš.
Nebeské kráľovstvo
Kde vidíš Božie kráľovstvo ty? Možno si spomenieš na nejakú zvláštnu chvíľu… napríklad na svätú omšu v krásnej katedrále, ktorú napĺňali priam nebeské hlasy spevákov. Alebo si spomenieš aj na nejaký silný okamih, ktorý si prežil v modlitbe so svojimi bratmi alebo sestrami. Ale spomeň si aj na bežnejšie okamihy: na rodinu, ktorá spolu sedí pri večeri a modlí sa pred jedlom; skupinu dôchodcov modliacu sa ruženec; susedov zbierajúcich oblečenie a nábytok pre rodinu, ktorá prišla o dom pri požiari. Každý deň môžeme rozpoznať, že je medzi nami Božie kráľovstvo a môžeme pracovať na jeho rozširovaní.
Pri šírení Božieho kráľovstva však môžeme naraziť na rôzne prekážky. V podobenstve o pšenici a kúkoli Ježiš povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel“ (Mt 13, 24 – 25). Hoci Ježiš prišiel nastoliť Božie kráľovstvo na zemi, diabol sa snaží naše úsilie zmariť. No jedného dňa, „v čase žatvy“, Ježiš opäť príde a zničí všetky stopy zla na zemi (13, 30). No do tej doby musíme vytrvalo milovať Pána, starať sa o jeho ľud a nenechať sa odradiť prekážkami.
V podobenstve o ovciach a capoch nám Ježiš hovorí, že keď Syn človeka príde vo svojej sláve, tým, ktorí sa starali o jeho bratov a sestry, povie: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25, 34). Tento prísľub platí pre všetkých Ježišových učeníkov. Nech nás tieto Ježišove slová povzbudia a podnietia k tomu, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, a aby sme aj dnes budovali jeho kráľovstvo tam, kde sa práve nachádzame!