Božie kráľovstvo je ako…
Ako rozpoznať, že Božie kráľovstvo je medzi nami
Ježiš neohlasoval len príchod Božieho kráľovstva. Taktiež chcel, aby jeho učeníci – všetci ľudia, ktorí si ho prišli vypočuť – pochopili, aké toto kráľovstvo je a prečo je dôležité. A tak im to vysvetlil. No nepoužil pritom nejaké hmlisté alebo vznešené pojmy. Radšej ho prirovnal ku konkrétnym veciam, ktoré jeho poslucháči dobre poznali – napríklad ku kvasu v ceste, horčičnému zrnku alebo pokladu ukrytému na poli.
Tieto Ježišove pamätné opisy Božieho kráľovstva majú rovnakú silu aj dnes. No pretože ich počúvame veľmi často, hrozí nám, že na nás nezapôsobia tak, ako by mali. V tomto článku sa preto chceme na chvíľu zamyslieť, uvažovať nad niekoľkými podobenstvami, aby sme lepšie pochopili, aké je Božie kráľovstvo a ako môžeme rozpoznať, že je medzi nami.
Rozmáhajúce sa kráľovstvo
Trinásta kapitola Matúšovho evanjelia sa začína Ježišovým podobenstvom o rozsievačovi a zrne. Matúš zdôrazňuje, že Ježiša prišiel počúvať veľký zástup ľudí – ba bol taký veľký, že Ježiš musel kázať z lode na Galilejskom mori (13, 1 – 2). Neskôr, keď sú sami, učeníci sa Ježiša pýtajú: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On odpovedá: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva“ (13, 10 –11). Keďže aj my sme Pánovi učeníci, môžeme veriť, že toto „poznanie“ je dané aj nám.
Po tomto rozhovore Ježiš rozpovie niekoľko ďalších podobenstiev o Božom kráľovstve: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom“ (Mt 13, 31 – 32). Tento strom je taký veľký, že „prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch“ (13, 32). Obraz rozkvetu a rastu rastliny, ktorá bola kedysi malým semienkom, dokresľuje obraz, ktorý Ježiš použil aj v predchádzajúcom podobenstve: semienko zasiate do úrodnej pôdy prináša úrodu „stonásobnú, šesťdesiatnásobnú alebo tridsaťnásobnú“ (13, 23).
Ježiš používa obraz rastu aj v podobenstve o kvásku: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí“ (Mt 13, 33). Tri miery pšeničnej múky by nakŕmili asi sto ľudí – a na prekvasenie cesta z toľkej múky by stačil jediný kvások!
Horčičné zrno a kvas pripomínajú malé „zrnko pšenice“, ktorým Ježiš označil seba samého a svoju obeť na kríži: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24). Z toho zrnka pšenice vzniklo Božie kráľovstvo. Potom, čo zmŕtvychvstalý Kristus zoslal svojim učeníkom Ducha Svätého, oni začali hlásať jeho posolstvo a utvárať spoločenstvá Cirkvi, ktoré sa rozšírili do celého sveta. A v súčasnosti je na svete približne dva a pol miliardy kresťanov! A to ešte nepočítame nespočetné množstvo ľudí, ktorí boli Kristovými učeníkmi počas posledných dvetisíc rokov. Ešte pozoruhodnejšie je, že Cirkev stále rastie. Ľudia stále počúvajú radostnú zvesť, odpovedajú na ňu a vstupujú do Božieho kráľovstva.
Tieto podobenstvá nám tiež ukazujú, že Ježiš založil kráľovstvo, ktoré ďalej rastie a rozmáha sa. Je to jedna z jeho základných charakteristík, pretože odráža to, aký je aj Boh. Veď on sa neustále snaží osloviť ďalších ľudí, ktorých miluje – a tí zase v jeho mene oslovujú ďalších. Keď sme príliš zahľadení do seba a nevnímame, ako mocne v priebehu dejín i v dnešnom svete pôsobí evanjelium, môžeme to poľahky prehliadnuť. Ale malo by nám to dodať veľkú nádej. Boh totiž nikdy nedopustí, aby jeho kráľovstvo padlo!
Kráľovstvo nekonečnej hodnoty
Ježiš tiež chce, aby sme pochopili, akú veľkú hodnotu má toto kráľovstvo. Veď ono má väčšiu hodnotu než akýkoľvek pozemský poklad:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju“ (Mt 13, 44 – 46).
Áno, človek, ktorý nájde poklad na poli, alebo obchodník, ktorý objaví drahocennú perlu, „predá všetko, čo má“, aby získal túto vzácnosť – Božie kráľovstvo. Nech by šlo o akúkoľvek veľkú sumu, jej hodnota sa nedá porovnať s hodnotou Božieho kráľovstva, pretože tá je nekonečná. Ježiš nepreháňa; len nám otvorene hovorí, že nič z toho, čo máme vo svojom živote, nemá väčšiu hodnotu ako život v jeho kráľovstve.
Je ťažké predstaviť si, že by sme sa vzdali „všetkého, čo máme“. Ale keď začneme ponúkať Pánovi svoj čas, talent a poklady – akýmkoľvek spôsobom, akým nás k tomu volá – začneme zakúšať ovocie života v Božom kráľovstve. Uvidíme, že začíname budovať spoločenstvo veriacich, ktoré zasa prinesie požehnanie mnohým iným ľuďom. A to nás bude podnecovať, aby sme dávali ešte viac. Požehnanie a milosti, ktoré to prinesie, majú väčšiu hodnotu než akýkoľvek možný hmotný poklad, a nie sú prechodné – zostanú naveky. Často si preto pripomínajme Ježišov opis hodnoty Božieho kráľovstva – môže nám totiž pomôcť odpútať sa od nášho majetku alebo iných vecí či ľudí, ktorých sa príliš pevne držíme.
Kráľovstvo milosrdenstva
Aké je ešte Božie kráľovstvo? V podobenstve o nemilosrdnom sluhovi Ježiš hovorí: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami“ (pozri Mt 18, 23). Dlžník kráľovi dlhuje obrovskú sumu – desaťtisíc talentov (18, 24). Na splatenie takej dlžoby by tomuto mužovi nestačil ani celý jeho život. No keď prosí o zľutovanie a milosrdenstvo, kráľ sa nad ním „zľutuje“ a celý dlh mu odpustí (18, 27). Tento muž však potom odmieta odpustiť svojmu spolusluhovi oveľa menší dlh. To kráľa rozhnevá; a Ježiš nás pritom upozorňuje, že i my musíme odpúšťať svojim bratom a sestrám.
Toto podobenstvo nám hovorí o Božom kráľovstve dve veci. Po prvé, milosrdenstvo nášho Kráľa presahuje naše chápanie. On nám odpúšťa obrovský dlh našich hriechov. Po druhé, v Božom kráľovstve vládne milosrdenstvo a my ako občania tohto kráľovstva musíme byť k svojim bratom a sestrám takí milosrdní, aký milosrdný je Boh k nám.
Ježiš sa stal človekom a zomrel za nás, aby nám vydobyl odpustenie a aby sme s ním mohli žiť naveky v jeho kráľovstve. A my nemôžeme toto kráľovstvo budovať na zemi bez toho, aby sme prejavovali rovnaké milosrdenstvo druhým ľuďom. Všimni si, že Ježiš povedal podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi potom, čo sa ho Peter opýtal: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?“ (Mt 18, 21). Ježišova odpoveď nás pobáda k zamysleniu: „Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (18, 22). Ak chceme vidieť rast Božieho kráľovstva na zemi, musíme byť ochotní nielen prijať Božie odpustenie, ale aj odpustiť tým, ktorí nám ublížili.
Nikdy nie je neskoro
Pozrime sa ešte na jedno podobenstvo. Ježiš povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice“ (pozri Mt 20, 1). Niektorí začínajú pracovať veľmi skoro ráno. Počas dňa sa k nim pridávajú ďalší robotníci; a iní prídu ešte aj podvečer. Tí, čo prišli neskôr, dostanú zaplatenú celodennú mzdu, takže tí, čo prišli skôr, očakávajú, že dostanú viac, ale aj oni dostanú rovnakú sumu. A tak repcú a sťažujú sa. Vtedy im majiteľ vinice povie: „Závidíte, pretože som štedrý?“ A Ježiš na záver hovorí: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“ (20, 15 – 16).
Z Božieho kráľovstva a jeho milostí nie je vylúčený nik – ani ten, kto doň vstupuje neskoro. Taký milosrdný je náš Boh! Jeho milosrdenstvo je také veľké, že sa nedá zmerať; a majú ho na dosah všetci, ktorí sa k nemu obrátia. Akú veľkú nádej nám to môže priniesť! Veď mnohí sa modlíme za svojich blízkych aj iných ľudí, ktorí ešte nepoznajú Pána, a vyprosujeme im milosť, aby k nemu raz prišli!
Dúfame, že v nebi zažijeme Božie kráľovstvo v celej jeho plnosti. Pokloníme sa pred Pánom na tróne a budeme ho chváliť a uctievať so všetkými anjelmi a svätými. No kým príde ten deň, Boh nás žiada, aby sme budovali jeho kráľovstvo na zemi. Hoci v tomto živote nikdy nezažijeme dokonalú plnosť Božieho kráľovstva, všetci sme povolaní, aby sme ho prinášali už tu a teraz. V ďalšom článku sa pozrieme na to, ako to môžeme robiť.