„Priblížilo sa Božie kráľovstvo“
Ježiš priniesol na zem Božie kráľovstvo
„Priblížilo sa Božie kráľovstvo“ (Mk 1, 15). Toto bola Ježišova zvesť, jeho prvé vyhlásenie po tom, čo začal verejne účinkovať. Ježiš, Boží Syn, poslaný Otcom, aby zachránil svet, nás vovádza do kráľovstva pokoja, radosti a odpustenia. Konečne „sa naplnil čas“ (1, 15) tak, ako to sľúbil.
Počas nasledujúcich troch rokov Ježiš často hovoril o Božom kráľovstve, či, ako ho označuje vo svojom evanjeliu Matúš, „nebeskom“ kráľovstve. Chcel, aby jeho nasledovníci vedeli, ako vyzerá toto kráľovstvo, a tak im ho rôznymi podobenstvami opísal. Tento mesiac sa chceme bližšie pozrieť na to, aké „je Božie kráľovstvo“ (Lk 13, 18). Chceme pochopiť, aké kráľovstvo prišiel Ježiš nastoliť a ako toto kráľovstvo, v plnosti prítomné v nebi, vyzerá už tu a teraz. A pretože nás Pán učil, že sa máme modliť „príď kráľovstvo tvoje“ (pozri Mt 6, 10), chceme pochopiť, ako môžeme už dnes toto kráľovstvo budovať.
No najskôr si skúsme vysvetliť kontext tohto Ježišovho vyhlásenia. Pozrime sa, ako si predstavoval Božie kráľovstvo židovský národ.
Túžba po pozemskom kráľovi
Každé kráľovstvo potrebuje kráľa. Staroveký izraelský národ považoval za svojho kráľa Boha. Žalmista tento postoj vyjadruje slovami: „Pán bude tróniť ako večný kráľ“ (Ž 29, 10). Boh prebýva v chráme a svoj trón má v nebi (pozri Ž 11, 4). On je mocný kráľ, ktorý vládne nebu i zemi, ktoré stvoril, a obzvlášť vládne nad ľudom, ktorý si vyvolil. Ako kráľ vedie svoj ľud a dáva mu súbor prikázaní, podľa ktorých má žiť. A tento ľud ho spolu s anjelmi v nebi uctieva, adoruje a chváli.
No aj keď si tento ľud uvedomoval, že nad ním kraľuje sám Boh, často uctieval falošných bohov. Izraeliti dokonca začali túžiť po takom pozemskom kráľovi, akého mali okolité národy. Keď prorok Samuel povedal Pánovi o tom, že ľudia túžia po časnom kráľovi, Boh ho upozornil na problémy, ktoré to prinesie. No Pán napokon Samuelovi povedal aj slová: „Vypočuj hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi. Podobne, ako robili odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až po tento deň, že ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe“ (1 Sam 8, 7 – 8).
Pozemskí králi mali slúžiť božskému Kráľovi. Mali vládnuť spravodlivo, starať sa o ľud, zvlášť o vdovy a siroty, a dbať na uctievanie jediného pravého Boha. No vieme, čo sa stalo: namiesto toho slúžili iným bohom. Samozrejme, boli aj dobrí králi, zvlášť Dávid, ktorý Pána miloval a ctil si ho a zjednotil izraelské kmene do jedného národa. No neskôr Dávidovo kráľovstvo premohli okolité národy; ony napokon úplne zničili Jeruzalem aj chrám a zaviedli izraelský ľud do svojich krajín.
Ježiš, Syn Dávidov a kráľovský Mesiáš
No nebolo všetko stratené. Prorok Nátan prisľúbil Dávidovi, že z jeho rodu vzíde Mesiáš, Kráľ, ktorý bude vládnuť a jeho „trón bude upevnený naveky“ (pozri 2 Sam 7, 16). Tejto nádeje sa držal izraelský ľud aj po tom, čo sa vrátil z vyhnanstva a znovu postavil Jeruzalemský chrám.
Izraelskí proroci predpovedali aj kráľovstvo, ktoré nebude z tohto sveta. Izaiáš napísal: „Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme“ (24, 23). On „pripraví všetkým národom hostinu“ a „zničí smrť navždy“ (porov. Iz 25, 6 – 8). Prorok Daniel opísal apokalyptickú víziu, v ktorej po dobe súdu „syn človeka“ dostane „vládu a kráľovstvo“ a budú mu „slúžiť všetky národy, kmene a nárečia“ (porov. Dan 7, 14). Nik nevie, kedy sa to stane a či to bude znamenať koniec sveta.
Vieme, že proroctvá o večnom kráľovstve sa raz naplnia, no vieme tiež, že ich naplnenie prekoná naše očakávania. Boh nás vykúpil tak, že nám poslal svojho Syna, ktorý sa stal človekom, a oslobodil nás od hriechov. Z milosti, ktorá pramení z Ježišovej obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania, sa rodí Božie kráľovstvo. Toto kráľovstvo na zemi spočiatku vyzerá ako malé semienko, no toto semienko postupne klíči a rastie; napokon všetky národy a všetci ľudia – nielen tí na vrchu Sion – prídu k Pánovi a budú sa mu klaňať.
Ježiš je Kráľom, po ktorom tento ľud veľmi dlho túžil, tým, ktorý vládne skutočne spravodlivo. No je viac než kráľ; on sám svojou osobou zjavuje kráľovstvo, ktoré priniesol. S týmto kráľovstvom sa tak stotožňuje, že mohol povedať: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 12) a „prišlo k vám Božie kráľovstvo“ (Mt 12, 28). Áno, Ježiš je kráľovstvom, ktoré k nám prišlo; to On nám prináša toto kráľovstvo a dáva nám ho skutočne zakúsiť.
Nechajte deti prísť ku mne
Keď Ježiš začal verejne účinkovať, k zvesti, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, pridal aj výzvu: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (pozri Mk 1, 15). Pokánie a viera sú teda očividne kľúčmi k nebeskému kráľovstvu.
Možno preto tí, ktorí boli „hriešnikmi“ – mýtnici a neviestky –, tak horlivo prijímali Ježišovo posolstvo a patrili medzi jeho prvých nasledovníkov. Vedeli, že zhrešili a potrebujú Božie milosrdenstvo a milosť. Bez ohľadu na ich minulosť, keď sa kajali a pridali sa k Ježišovým učeníkom, našli lásku a prijatie. Vtedy – možno po prvý raz vo svojom živote – prišli na to, že Boh si ich váži a miluje ich.
To zažil aj Matúš, mýtnik, ktorý sa stal jedným z Dvanástich. Stačila jediná Ježišova výzva – „Poď za mnou!“ – a tento „hriešnik“ zanechal za sebou svoju mýtnicu i minulosť a vstúpil do Božieho kráľovstva (pozri Mt 9, 9).
Ďalším človekom, ktorý pokorne priznal svoj hriech a dostal pozvanie na vstup do Božieho kráľovstva, bol „kajúci zločinec“ visiaci na kríži po Ježišovom boku. Tento muž sa obrátil k Pánovi a povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (pozri Lk 23, 42). A Pán mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43). Na kríži sa naše hriechy stretli s milosrdnou láskou. Preto prišiel Ježiš na zem – aby nám ukázal Otcovo milosrdenstvo. O tomto je nebeské kráľovstvo!
Keď Ježiš učil ľudí o blahoslavenstvách, ako prvé spomenul blahoslavenstvo o chudobe v duchu. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (pozri Mt 5, 3). Keď sme chudobní v duchu, pokorne uznávame, že veľmi potrebujeme Pána a jeho milosrdenstvo. Ježiš hovorí, že náš postoj by mal byť podobný postoju malého dieťaťa voči svojim rodičom: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ (pozri Lk 18, 16 – 17).
Bratia a sestry, pri krste nás Ježiš prijal do svojho kráľovstva. Ale aby sme mohli zakúšať milosti plynúce zo života v tomto kráľovstve, musíme každý deň dôverovať radostnej zvesti o Božej milostivej a milosrdnej láske. Keď robíme pokánie zo svojej hriešnej sebestačnosti, pýchy, ľahostajnosti a túžby byť svojimi bohmi, On nám odpúšťa a priťahuje nás k sebe. A keď sme pri ňom, vidíme, ako sa k nám blíži jeho kráľovstvo.
Dobrodružstvo, čiže život v Božom kráľovstve
Ježiš počas svojho verejného účinkovania hovoril o Božom kráľovstve ako o súčasnej skutočnosti, no aj ako o budúcom cieli, ktorý úplne zažijeme až vtedy, keď prídeme do neba. Ježišovým poslaním na zemi bolo umožniť nám vstup do Božieho kráľovstva – v nebi i v tomto živote. Ježiš ako pravý Boh a pravý človek priniesol nebo na zem. A hoci toto kráľovstvo ešte nezakusujeme v celej jeho plnosti, už teraz môžeme vstúpiť do dobrodružstva „žitia v Božom kráľovstve“. Môžeme prijať Ježišovu ponuku a žiť ako občania jeho kráľovstva a už teraz spolu s ním pracovať na jeho šírení.
Najprv sa pozrieme , ako Ježiš toto kráľovstvo opísal svojim učeníkom. A v ďalšom článku si pripomenieme, ako môžeme toto kráľovstvo rozpoznať a budovať v našich rodinách, obciach, farnostiach, no zvlášť v našich srdciach.