Radikálna odpoveď na evanjelium na akademickej pôde
Bratstvo nádeje získava študentov cez priateľské vzťahy
diakon Greg Kandra
„Nádej je tá vec s krídlami,
čo usadí sa v duši
a bez slov pieseň spieva,
čo nikdy nedoznieva.“
— Emily Dickinson
Rastúci počet katolíckych vysokoškolákov si nádej predstavuje trochu inak: ako mladého muža v sivej rímskej košeli. Možno organizuje večery, na ktorých si ľudia navzájom odovzdávajú vieru. Alebo usporadúva stretnutia, kde odpovedá na otázky o náboženstve. Vedie duchovné cvičenia a pozýva ľudí na adoráciu. Hrá basketbal, vtipkuje, stretáva sa so študentmi na káve a nezáväzne sa s nimi zhovára. No nech už sa nachádza kdekoľvek, postupne na danej univerzite vytvára spoločenstvo horlivých mladých veriacich.
Nová kapitola v novej evanjelizácii
Títo muži sú rehoľníci a ich rád Bratstvo nádeje má hlavné sídlo v Bostone. V súčasnosti ho tvorí asi tridsať bratov s večnými sľubmi. Títo bratia pôsobia na piatich vysokých školách, prevažne na východe Spojených štátov amerických. Hoci nájsť rehoľníkov pracujúcich v oblasti vzdelávania nie je nezvyčajné – určite vám zídu na um buď školskí bratia, alebo saleziáni –, muži z Bratstva nádeje sú iní.
Po prvé, pôsobia výlučne na svetských školách. A okrem toho nie sú na školách preto, aby na nich učili – aspoň nie v tradičnom zmysle. Ich triedou je svet a ich učebný plán je postavený na vzťahoch. Ako to vyzerá? Až prekvapivo spoločensky.
„Organizujeme večery pre mužov a večery pre ženy,“ hovorí 30-ročný brat Brennan Robinson, ktorý pôsobí na Rutgersovej univerzite v New Jersey a pripravuje sa na zloženie večných sľubov. „Pripravíme veľký priestor, kam študenti pozvú svojich priateľov. Zvyčajne sa rozprávame, hovoríme o evanjeliu a máme čas na vytváranie kontaktov a budovanie vzťahov.“
„Naše posolstvo je veľmi jednoduché,“ vysvetľuje. „Je to o tom, že jediné, čo potrebujeme, je Kristus. Chceme ľuďom povedať, že stačí sám Ježiš. Život odovzdaný Ježišovi totiž prekypuje hojnosťou a človek v ňom nachádza naplnenie.“
Nadväzovanie priateľstiev a budovanie komunity
Bratia organizujú evanjelizačné podujatia, formačné programy, stretnutia v malých skupinách a eucharistické duchovné cvičenia – a to vždy s cieľom rozvíjať priateľstvá a vzťahy, ktoré do ľudí vlievajú pocit spolupatričnosti a, samozrejme, aj nádej.
„Používajú špeciálnu formu evanjelizácie – evanjelizáciu založenú na vzťahoch,“ hovorí Brandon Vogt, ktorý sa s bratmi stretol po prvýkrát pred takmer dvadsiatimi rokmi, keď bol študentom na Floridskej štátnej univerzite. „Vynakladajú veľké úsilie, aby s týmito mladými mužmi a ženami nadviazali skutočné priateľstvá. Hovoria: ‚Chceme kráčať spolu s vami a prežívať to, čím prechádzate.‘ Keď človeka pritiahnu priateľstvá, je ľahšie priniesť mu evanjelium.“
Brandon to vie. Keď bol na vysokej škole, bol oddaným metodistom a o katolíckej viere vedel len málo. Bol však zvedavý a chcel sa dozvedieť viac, a tak požiadal svojho pastora o radu. „Musíš sa porozprávať s bratom Jasonom,“ povedal mu, pričom mal na mysli brata Jasona Zinka z Bratstva nádeje, ktorý pôsobil na jeho univerzite.
Ukázalo sa, že aj brat Jason bol kedysi metodistom, no našiel cestu do Katolíckej cirkvi. S Brandonom si hneď padli do oka. „Prešiel presne tou istou cestou ako ja,“ vysvetľuje Brandon. „Nechal ma vyrozprávať svoje sťažnosti a obavy. A potom sa stal mojím učiteľom a mentorom.“
Keď sa dnes brat Jason pozerá spätne na tie roky, vidí v nich jednu tiahnucu sa niť. „Sadli sme si, lebo sme mali veľa spoločného. Bol som pre neho ako starší brat, na ktorého sa mohol spoľahnúť. Dal som mu slobodu kráčať vpred a ukázal som mu niektoré veci, aby mohol v slobode kráčať tak, ako ho vedie Pán.“ A už zakrátko sa Brandon prihlásil na prijatie iniciačných sviatostí. Katolíkom sa stal na Veľkú noc 2008.
A tieto semienka zasadené pred rokmi naďalej prinášajú ovocie. Brandon je teraz vedúcim vydavateľstva Word on Fire, ktoré založil biskup Robert Barron, a zároveň pokračuje v evanjelizačnej práci, ktorú pred rokmi začal brat Jason.
Tri základné princípy
Brat Jason verí, že prístup bratov pomáha k takejto premene všetkým mladým ľuďom, ktorým slúžia. „Zámerne sa snažíme, aby mali mladí pri rozlišovaní slobodu,“ hovorí. „Či už ide o manželstvo, prácu, alebo akékoľvek povolanie, ktorému sa venujú… Ja som ich duchovný otec, nie ich biologický otec. Náš prístup je: ‚Tieto veci treba zvážiť. Ale to ty žiješ svoj život.‘“
Bratstvo vzniklo v roku 1980 na podnet otca Philipa Merdingera, kňaza z Arcidiecézy Newark, ktorý aktívne pôsobil v Katolíckej charizmatickej obnove. Otec Philip pocítil povolanie zriadiť nový rehoľný rád, založený na troch základných princípoch:
- osobný vzťah s Ježišom;
- silné svedectvo radostného bratstva;
- dary a vnuknutia Ducha Svätého.
Otec Philip pôsobil ako univerzitný kaplán a bol presvedčený, že akademická pôda je úrodnou pôdou pre evanjelizáciu. Prvé apoštolské dielo tohto druhu založil na Rutgersovej univerzite. „Myslím si, že je celkom jasné, že najväčším problémom Cirkvi je úbytok veriacich,“ vysvetľuje Brandon. „Na každého nového člena pripadá osem ľudí, ktorí odídu. Tento úpadok sa výrazne prejavuje pri prechode zo strednej na vysokú školu. Pre mňa je to najväčší problém dnešnej Cirkvi. A toto bratstvo sa venuje priamo jadru tohto problému. Naozaj si myslím, že ich poslanie je ústredným poslaním dnešnej Cirkvi.“
Vplyv na život vďaka svedectvu
Brat Brennan s tým súhlasí. „Snažíme sa vychovávať misionárskych učeníkov,“ hovorí. „Sme odhodlaní ísť tam, kam Boha ešte nepozvali. Ide naozaj o obnovenie misijného impulzu Cirkvi.“
Tento impulz zmenil Brennanovi život. Hoci niektorí jeho príbuzní boli katolíkmi, on vyrastal ako baptista. Bratstvo prvý raz stretol počas štúdia na Floridskej štátnej univerzite. „Zaujalo ma na nich čosi, čo by som nazval presvedčivým katolicizmom. Bolo to niečo misijné, zamerané navonok. Bola v tom oddanosť počúvaniu Boha a odpovedaniu na jeho hlas. Bolo to tiež spoločenské. A zároveň budujúce. V skutočnosti ma veľmi oslovili aj samotní bratia. Videl som, že svojím životom radikálne odpovedali na evanjelium. Predo mňa to stavalo jasnú otázku. Niečo ako: Bože, ty robíš s ľuďmi aj toto? A ja som to jednoducho nemohol ignorovať. Ich svedectvo malo na mňa veľký vplyv.“
Brat Jason to vyjadruje jednoducho: „Ide o to stretávať sa s ľuďmi v tej situácii, v akej sú. Sme tu, aby sme s nimi išli na kávu či na obed, aby sme spolu s nimi prežívali život, aby sme sa spolu rozprávali o rôznych veciach. Pomáhame ľuďom, aby sa nebáli klásť otázky, a vytvárame priestor, v ktorom je v poriadku premýšľať nahlas.“
A funguje to: ukazujú mladým cestu ku Kristovi a prehlbujú ich spojenie s Cirkvou. Nie je v tom žiadny tajný recept. Zároveň dodáva, že podstata rádu je práve v jeho názve.
„Sme bandou bratov,“ hovorí. „A našou úlohou je vlievať do ľudí nádej. Sme duchovná špeciálna zásahová jednotka. Hovoríme ľuďom: Toto pre mňa urobil Ježiš. A urobí to aj pre teba.“ A ja pritom myslím na poetku Emily Dickinsonovú a hovorím si, že ich vízia nádeje síce nemá krídla, ale rozhodne vzlietla k výšinám.