Zaži Ježiša. Naozaj.
Nová kniha Johna Eldredgea.
Johna Eldredgea už našim čitateľom netreba predstavovať. Keď pred dvadsiatimi rokmi prišla na trh jeho kniha Divoký v srdci, svojim sviežim pohľadom na mužskú identitu a duchovnosť John rýchlo upútal pozornosť mnohých kresťanov – a nielen ich. Po tomto bestselleri prišli ďalšie knihy: okrem iných to bola Očarujúca, v ktorej sa zasa spolu so svojou manželkou pozrel na ženskú identitu a spiritualitu, Láska a vojna, v ktorej opäť so svojou manželkou Stasi rozobrali krásu manželstva, no i nebezpečenstvá, ktoré naň v tomto padlom svete striehnu. K mužskej identite sa vrátil aj v knihe Z chlapca kráľom. No jednou z Johnových najobľúbenejších tém je náš vzťah s Bohom: o ňom napísal napríklad knihy Posvätná romanca, Kráčanie s Bohom i Vezmi si svoj život späť.
Vo svojej najnovšej knihe s názvom Zaži Ježiša. Naozaj sa ponára do nášho vzťahu s Bohom ešte hlbšie, pričom nám ukazuje, že vo vzťahu s Bohom môžeme nájsť nielen radosť a pokoj, ale aj hlboké a trvalé vnútorné uzdravenie. John sa pritom nebojí načierať do prameňov, z ktorých pili tí najväčší mystici. Prinášame vám z nej krátky úryvok.
V rámci kresťanstva existuje tradícia, ktorá nám môže pomôcť dostať sa z tejto hroznej situácie, v ktorej sme sa ako učeníci internetu ocitli (nehovoriac o iných oslabujúcich a vyčerpávajúcich veciach, ktoré nám priniesla táto doba). Ide o krásne spoločenstvo v dejinách kresťanstva; spoločenstvo tvorené mužmi a ženami, ktorým iní dali meno mystici. Myslím, že sú ti známe mená ako Augustín, František z Assisi, Tomáš Akvinský, brat Vavrinec, Juliana z Norwichu, Martin Luther, Terézia Avilská či Ján od Kríža.
Mystikmi by sme mohli nazvať aj mnohých púštnych otcov a púštne matky. A aj väčšinu írskych mníchov a mníšok, ktorí sa rozšírili po celom – vtedy ešte divokom – ostrove a zakladali si pustovne v divokej prírode. Z nich sa potom stali malé mníšske komunity, ktoré neskôr prekročili more a zevanjelizovali Európu.
Kedysi sa pojem mystik používal na vyjadrenie úcty a rešpektu. Chápalo sa pod ním čosi podobné ako svätec alebo, ešte lepšie, čosi ako pravý Ježišov nasledovník, ktorý pravidelne zakúša Boha.
No my žijeme v dobe po dobe osvietenstva a odvtedy mnohé veci ľahli popolom. Vzali nám aj slovo mystik, takže dnes znamená buď čosi ako „niekto mierne trafený a mimo reality“, alebo niekto, kto praktizuje nejaký druh pohanskej spirituality. Samozrejme, výstrední ľudia sa nájdu v každom hnutí. No len čo sa začítame do spisov kresťanských mystikov a dozvieme sa niečo o ich živote, zisťujeme, že to boli vlastne obyčajní muži a ženy, ktorí boli v tom najužšom kontakte s realitou; zakúšali Ježiša a krásu jeho kráľovstva.
Za pokorným karmelitánskym bratom Vavrincom si prichádzali po radu a duchovné vedenie samotní biskupi a kardináli, pretože tento jednoduchý muž žil s Ježišom v láskyplnom a vrúcnom spoločenstve. Veď napísal:
Na svete niet sladšieho a príjemnejšieho života než neustále kráčanie s Bohom. To môžu pochopiť len tí, ktorí to praktizujú a zakúšajú.
Na tom nebolo nič zvláštne ani heretické; brat Vavrinec bol úplne normálny kresťan. Chesterton to vysvetľuje takto:
Mystika udržuje ľudí pri zdravom rozume. Dokiaľ máte nejaké tajomstvo, máte i zdravie; ak tajomstvo zničíte, vytvoríte čosi chorobné. Obyčajný človek bol vždy zdravý, pretože bol vždy mystik. Pripúšťa pološero. Je vždy jednou nohou na zemi a druhou v rozprávkovej krajine.
Nábožný kresťan Chesterton mal pod pojmom rozprávková krajina na mysli svet úžasu a tajomstva, ktorý deti prijímajú ako čosi úplne reálne a ktorý kresťania chápu ako krásnu neviditeľnú ríšu či dimenziu – ako zvyšok Božieho kráľovstva. Sú pritom jednou nohou na zemi a druhou v tejto ríši, ktorú Písmo nazýva „nebom“ a ktorá nie je o nič menej skutočná ako zem.
Potrebujeme sa každý deň stretať s Ježišom.
Potrebujeme sa každý deň stretať s Ježišom. O tom je aj celá táto kniha. Nič iné totiž nevyrieši situáciu, v ktorej sa ocitol človek ako jednotlivec i ľudstvo ako celok.
Áno, uvedomujem si, že hovoriť o mystikoch predstavuje veľké riziko. No sú chvíle, keď treba podstúpiť veľké riziká, a kríza, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame, určite spĺňa kritériá pre takéto chvíle. Na nasledujúcich stránkach si postupne rozoberieme, čo znamená slovo mystik a ako taký mystik vyzerá. Ak by sa človek chcel stretať len s tým, čomu rozumie a čo už zažíva, nemal by dôvod na to, aby si prečítal nejakú knihu, cestoval, čítal správy, alebo si zašiel do lesa, či áno? Našťastie, títo pokorní a svätí muži a ženy veľkoryso písali o svojich skúsenostiach a aj iných pozývali k tomu, aby zakúšali Ježiša a jeho kráľovstvo a vnímali to ako bežnú súčasť kresťanského života. Mystický prvok u našich duchovných predchodcov je v skutočnosti oveľa, oveľa širší, než si myslíme.
Rozprával som sa s tisíckami mužov a žien po celom svete, ktorých by som nazval obyčajnými mystikmi. Sú to bežní ľudia, ktorí sa venujú bežným činnostiam, no ich život je pritom prestúpený hlbokým vnímaním Božej prítomnosti a každodennými stretnutiami s Ježišom. Mnohí z nich sa stali mojimi blízkymi priateľmi. Chcem ťa teda pozvať, aby si takýto život opätovne objavil aj ty. Ako nám hovorí apoštol Ján, Boh chcel, aby si ho mal už od začiatku.
Uvidíš, že si vďaka tomu zachrániš aj svoju vieru.
Uvedomujem si, že slová mystik a mystika nesú so sebou istú ideovú záťaž, no naozaj sa ich nemusíme báť. Sú to dobré slová, ktoré si zaslúžia, aby si ich kresťanské spoločenstvo opäť osvojilo a privlastnilo. Existuje totiž svätá mystika i nesvätá mystika, tak ako existuje svätý i nesvätý sex, umenie, veda a čokoľvek iné. Iste – v priebehu celých dejín sa objavovali aj heretickí mystici. Aj v súčasnosti mnohí ľudia vyhľadávajú „transcendentné zážitky“ prostredníctvom rôznych obradov, meditačných duchovných cvičení či ceremónií s ayahuascou. Iste, tieto praktiky človeku síce otvárajú dvere do duchovnej sféry, no zároveň sa nimi vpúšťa kráľovstvo temnoty. My sa však budeme držať svätej tradície biblickej, kresťanskej mystiky, ktorá – opakujem – je jednoducho častým zakúšaním jediného pravého Boha tak, ako sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi, a jeho nesmierneho a nádherného kráľovstva.
Keď si človek prejde biblické príbehy zachytené v Písme a prečíta si diela svätcov, ktorí žili v priebehu dejín, nemôže si nevšimnúť jasné pozvanie – my všetci máme hlbokým spôsobom zakúšať Boha a krásu jeho kráľovstva. Žiadna iná cesta domov nevedie. Niet iného života než život sám. Ako som to už vysvetlil vyššie, z tohto pohľadu môžeme povedať, že mystikom bol aj apoštol Ján a aj svätý Pavol. Dávid bol tiež mystik a určite nimi boli aj Adam s Evou.
Najväčším mystikom zo všetkých je však sám Ježiš Nazaretský, pretože jeho život bol jedným nepretržitým spoločenstvom s Bohom Otcom, a jeho skúsenosti a zážitky sú oknami do toho, ako vyzerá život v plnosti Božieho kráľovstva.
Keď chápeme mystiku ako každodenné zakúšanie Boha a jeho kráľovstva, môžeme povedať, že mystikou je vlastne bežný kresťanský život. Takpovediac ide teda o vrátenie ľudskej existencie do správnych koľají. Toto s radosťou zažívali Adam s Evou a táto skutočnosť má ústredné miesto v Božom pláne obnovy ľudstva.
Kniha Zaži Ježiša. Naozaj, vychádza v našom vydavateľstve 15.10.2025.