Správcovia stvorenia
Drahí bratia a sestry,
nebolo by úžasné, keby ste v deň, keď sa postavíte pred Pána, počuli z jeho úst slová: „Správne, dobrý a verný sluha… vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 23)? Neboli by ste šťastní, keby vám Pán vtedy ukázal, čím všetkým ste si zaslúžili oslovenie „dobrý a verný sluha“? Možno by vám predostrel chvíle, keď ste odolali pokušeniu a ostali ste mu poslušní. Alebo by vám umožnil vidieť, ako ste preukazovali lásku ľuďom okolo seba, ako ste ich milovali a starali sa o nich, ako ste pomáhali trpiacim, ako ste sa delili o svoju vieru alebo obetovali svoj voľný čas, a tak slúžili jeho ľudu. Ale čo keby vám odkryl aj všetky tie chvíle, keď ste sa zachovali ako „dobrí a verní“ správcovia jeho stvorenia?
Správcovia stvorenia
Ježiš použil slovo správca na opis služobníka, ktorému bola zverená zodpovednosť. „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?“ (Lk 12, 42). Správca nevlastní majetok, ktorý spravuje. Ten patrí jeho pánovi. Úlohou správcu je starať sa oň. A nás Boh poveril, aby sme sa starali o jeho stvorenie.
To však neznamená, že Boh od nás očakáva, že budeme venovať všetok svoj čas ochrane životného prostredia. Znamená to, že máme na stvorenie hľadieť očami nášho nebeského Otca, ktorý ho stvoril. Všade vôkol nás môžeme a máme vidieť krásu a zázraky. V každom človeku, každej rastline aj v každom zvierati, vo hviezdach na oblohe, v najvyššej hore i v najhlbšom mori máme vidieť Božie stopy a odtlačky. Takto vnímal stvorenie svätý František z Assisi, a Boh chce, aby sme takto uvažovali aj my. František vedel, že všetko pochádza od Boha a že všetko patrí jemu.
Aj poslední pápeži nás povzbudzovali, aby sme toto povolanie – povolanie milovať dobré Božie stvorenie – brali vážne. Svätý Ján Pavol II. nás vyzval, aby sme „podporovali ekologické obrátenie a povzbudzovali k nemu“. Pápež Benedikt XVI. sa vyslovil, že starostlivosť o stvorenie je zakorenená v našom záväzku k životu: „Božie stvorenie je jedno a je dobré.“ Takisto povedal, že všetky naše starosti vrátane starostí o životné prostredie „nemožno pochopiť bez hlbokej úvahy nad vrodenou dôstojnosťou každého ľudského života“ (17. júl 2008). Pápež František, samozrejme, toto posolstvo prehĺbil a posilnil vo svojej prelomovej encyklike Laudato si’, v ktorej hovorí o starostlivosti o náš spoločný domov. A pápež Lev XIV. pred svojím zvolením zdôraznil, že Cirkev musí prejsť „od slov k činom“. Podľa neho sa „vláda nad prírodou“ nesmie zvrhnúť na „tyraniu“, ale máme mať s prírodou „recipročný vzťah“.
Bratia a sestry, Boh nám zveril vznešené povolanie: starať sa o všetko, o čo sa stará on – vrátane jeho krásneho a úžasného stvorenia. Usilujme sa byť hodnými tohto povolania a nachádzajme spôsoby, ako do tohto nášho spoločného domu vnášať uzdravenie a obnovu!
Jeff Smith, vydavateľ
