Modlím sa s Božím slovom
Stretnúť sa s Dobrým pastierom
Kelly M. Wahlquistová
Ako malá som sa naučila maľovať pri babičkinom kuchynskom stole. Stránky, na ktoré som si kreslila, boli pre mňa také dôležité, že som si každú jednu dokončenú stranu podpísala: hrubou pastelkou som na ňu napísala svoje meno, vek a dátum. Keď si dnes prezerám stránky svojich omaľovánok, podpisy pod mojimi majstrovskými dielami mi pripomínajú moje detstvo.
Pestrofarebné slová a obrázky na stránkach zaznamenávajú môj rast aj dnes. No tieto pomaľované stránky sa už nenachádzajú v omaľovánkach. Sú v mojom Svätom písme a farebné značky v nich sú znameniami môjho prehlbujúceho sa vzťahu s Bohom.
Hlbšie chápanie a spojenie
Až po tridsiatke som spoznala starobylé umenie rozjímavého čítania Písma, ktoré nesie názov lectio divina. Keď som sa začala modliť s dennými omšovými čítaniami, začala som sa stretať s Pánom takým hlbokým spôsobom, že som postupne zatúžila tráviť s ním viac času. Zároveň ma napĺňala túžba plniť jeho vôľu. Takéto rozjímanie nad Písmom prehĺbilo nielen môj vzťah s Pánom, ale mi prinieslo aj pocit prepojenia s mojimi katolíckymi sestrami a bratmi po celom svete.
Lectio Divina (čo po latinsky doslova znamená „božské čítanie“) je starobylá forma pomalého a rozjímavého čítania Písma. V 12. storočí kartuzián Guigo prirovnal tento proces ku krokom na rebríku, ktorým sa po štyroch priečkach dvíhame zo zeme k nebu. Tými štyrmi krokmi sú: 1. lectio (čítanie), 2. meditatio (meditácia), 3. oratio (modlitba) a 4. contemplatio (kontemplácia).
Touto metódou som sa začala modliť aj s čítaniami z lekcionára. Tieto úryvky Cirkev starostlivo povyberala zo Svätého písma na to, aby sa počas konkrétnych dní roka čítali pri svätej omši. Ak budete čítať lekcionár, za tri roky si vypočujete viac než 70 percent Nového zákona, ako aj veľkú časť Starého zákona. No či už sa rozhodnete použiť lectio divina alebo inú metódu rozjímania, určite nájdete dôležité prepojenie medzi týmto svojím čítaním a svojou duchovnou cestou.
Prekvapený Božím slovom
Nedávno som čítala úryvok z Jánovho evanjelia 20, 19 – 23: o tom, ako sa Ježiš v deň svojho zmŕtvychvstania zjavil učeníkom a vstúpil k nim cez zavreté dvere. Tento príbeh som čítala už desiatky ráz, ale tentoraz ma pri zamyslení nad týmto úryvkom zaujalo jedno slovo. Čítala som tento verš: A Ježiš „im znova povedal: ,Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás‘“ (20, 21). Zaujalo ma slovo „ako“. Najprv ma zmiatlo. Nejde o nejaký dôležitý teologický termín ani o plnovýznamové slovo. Spýtala som sa teda Pána, prečo ma upútalo práve slovo „ako“.
Premýšľala som nad významom tohto slova a uvažovala nad tým, čo mi Pán hovorí, keď som odrazu pocítila, že sa môjmu srdcu prihovára. Mala som pocit, že sa mám snažiť byť dokonale poslušná vo svojom poslaní, ktorým je získavanie učeníkov tak, „ako“ bol dokonale poslušný Otcovi Ježiš. V podstate mám plniť vôľu Otca, ktorý mi dal dokonalý príklad vo svojom Synovi! Trvalo to len pár minút, no Pán mi za ten čas povedal hlboké slová a ja som mala poslanie na daný deň.
Možno ste už uhádli: slovo „ako“ som si zvýraznila jasnou žltou farbou a na okraj som si napísala farebnú poznámku „dokonalá poslušnosť“, aby mi pripomínala, že prvým krokom k plneniu Božej vôle je tráviť každý deň čas s ním – s jeho slovom.
Pápež Benedikt XVI. v homílii počas svojej inauguračnej svätej omše povedal: „Nie je nič krajšie, ako nechať sa prekvapiť evanjeliom, stretnutím s Kristom. Nie je nič krajšie, ako ho poznať a hovoriť ostatným o našom priateľstve s ním.“ S tým absolútne súhlasím; nie je nič krajšie, ako sa nechať prekvapiť radostnou zvesťou a stretnutím s Kristom. Každé ráno sa teším, keď si sadnem do svojho obľúbeného kresla s blikajúcou sviečkou a šálkou kávy, otvorím si Sväté písmo na omšovom čítaní na daný deň, vstúpim do Pánovej prítomnosti a započúvam sa do Pánovho hlasu.
Tento ranný rituál mi za posledné dve desaťročia priniesol mnoho transformujúcich stretnutí, prehĺbil môj vzťah s Pánom a formoval moje dni – a v konečnom dôsledku výrazne ovplyvnil celý môj život.
Užitočný nástroj
Dnes je moje Sväté písmo knihou, ktorá rozpráva môj príbeh – okraje sú zaplnené farebnými poznámkami, mnohé slová sú zvýraznené a mnohé verše sú podčiarknuté farbami podľa ich významu (používam pritom rozdelenie farieb, ktoré vytvoril Jeff Cavins). Zlatú farbu používam pre kráľovskú múdrosť, modrú pre uctievanie a zvelebovanie Boha, zelenú pre čnosť (ako pripomienku, aby som „šla“ touto cestou), červenú pre hriech (ako pripomienku, že mám „zastať“ a toto prestať robiť) a oranžovú pre evanjelizáciu (ako znak zapáleného srdca, ktoré sa nemôže ubrániť tomu, aby nieslo ďalej radostnú zvesť). Malé zhluky fialových strapcov hrozna so zelenými ratolesťami viniča priťahujú môj pohľad k veršom, ktoré majú zvláštny význam pre mňa ako ženu angažujúcu sa v novej evanjelizácii a ktoré mi pomáhajú ďalej rozlišovať moje poslanie.
Dar dennodenného rozjímania nad Písmom
Každé ráno si vyhradzujem čas na rozjímanie nad evanjeliom určeným na daný deň. Vďaka tomu je moje srdce pokojnejšie a môžem počúvať hlas svojho Pastiera. Počas modlitby ma Pán uisťuje o tom, že je neustále so mnou a veľmi ma miluje; okrem toho ma nikdy neprestáva udivovať, ako ma v daný deň dokonale vedie a sprevádza. Zakúšam spoločenstvo a prepojenie s ostatnými, ktorí sa tiež modlia podľa čítaní z lekcionára Cirkvi, pretože aj oni rozjímajú o rovnakom texte a tiež sa nechávajú povzbudiť, aby počas celého dňa žili toto evanjeliové posolstvo.
Svätý Pavol nám hovorí, aby sme „sa bez prestania modlili“ (porov. 1 Sol 5, 17). Som len človek, preto to sama nedokážem vykonať. Ale spoločne – ako Cirkev – to dokážeme. V každom okamihu sa niekto modlí – vo svojom srdci, s Písmom, liturgiou hodín alebo pri svätej omši. Spolu sme jedno a utvárame jedno spoločenstvo.
Túžim po tom, aby sa pri rozjímaní nad dennými čítaniami aj vaše srdce radovalo v očakávaní Pána a aby ste si uvedomovali, akú silu má to, keď sa stretávame s Pánom v jeho slove, počúvame jeho hlas a plníme jeho vôľu.