Závisťou diabla…
O – niekedy náročnom – prijímaní Božej lásky
Mike Schmitz
V roku 1984 získala Oscara za najlepší film snímka, ktorú mnohí považujú za najvydarenejší film všetkých čias. Tento film sa volá Amadeus a vykresľuje vzťah dvoch hudobných skladateľov, ktorí koncom 18. storočia žili vo Viedni: Wolfganga Amadea Mozarta a Antonia Salieriho. Všetci vieme, akým úžasným hudobníkom bol Mozart, ale veľmi talentovaným skladateľom bol aj Salieri.
Salieriho životná filozofia znela približne takto: „Ak budem disciplinovaný, Boh ma požehná. Ak sa obetujem pre Boha, urobí v mojom živote neuveriteľné veci.“ A Boh ho naozaj požehnal. Salieri bol disciplinovaný a geniálny. Ale hoci Salieri čiastočne chápal, že láska vždy zahŕňa obetu, nepochopil, že neplatí aj opak: obeta nám nezíska lásku. Náš vzťah s Bohom nemá charakter transakcie.
Keď Salieri po prvýkrát počul Mozartovu hudbu, bol ohromený jej krásou. Preto predpokladal: „Boh ma požehnal, aby som bol veľkým hudobníkom, lebo som sa pre neho obetoval. Takže tento človek, ktorý tvorí ešte lepšiu hudbu, musí byť ešte disciplinovanejší a prísnejší ako ja. Musí to byť veľmi svätý človek.“ Keď však stretol Mozarta, zistil, že je to rozmaznaný a hlúpy človek. Videl, že Mozart bol sukničkár, cudzoložník a opilec. Bol lenivý a hlúpy – a predsa bol aj hudobný génius!
To Salieriho úplne vyviedlo z rovnováhy. Pýtal sa sám seba: „Ako mohol Boh požehnať viac ako mňa niekoho, kto je taký hlúpy?“ Vo filme tento problém ovplyvnil celý zvyšok Salieriho života. Ovplyvnil jeho vzťah s Mozartom i jeho vzťah s Bohom. Táto závisť ho trápila až tak, že celý svoj život zasvätil manipulovaniu Mozartom, v dôsledku ktorého ho doviedol k predčasnej smrti.
Závisť je vandalizmus
Som presvedčený, že závisť spôsobila ľudstvu viac škody než akýkoľvek iný hriech. Žiadna iná vzbura proti Bohu nezničila toľko životov a rodín ako závisť. Pozrime sa napríklad na Lucifera, anjela, ktorý bol stvorený na to, aby miloval Boha. Boh ho miloval a zahrnul ho svojou láskou. Ale Lucifer sa v pýche vzbúril a odmietol slúžiť Bohu a prijímať jeho lásku. To je, samozrejme, zlé, ale Luciferova pýcha a vzbura bola medzi ním a Bohom. Na nás ľudí nemala priamy vplyv.
No Lucifer vedený závisťou sa začal usilovať o našu záhubu. Kniha múdrosti hovorí: „Smrť prišla na svet zo závisti diabla“ (2, 24). V Knihe Genezis ho vidíme v raji pokúšať Adama a Evu. Diabol nezviedol Adama a Evu na hriech, pretože si myslel, že ich stratou nevinnosti niečo získa. Vedel, že tým nič nezíska. On len proste nechcel, aby prijali Božiu lásku. A nechce, aby sme ju prijali ani my. Z jeho závisti sa v ňom zrodila túžba po zničení ľudského rodu.
Čo je teda závisť? Mohli by sme si myslieť, že závisť je to isté ako žiarlivosť. Tieto veci sú síce prepojené, ale nie sú totožné. Žiarlivosť hovorí: „Chcem to, čo máš ty, a tak si to vezmem.“ Ale závisť hovorí: „Nechcem to, čo máš ty. Chcem len, aby si to nemal. Chcem, aby ti to bolo odobraté.“
Deň pred tým, ako som nastúpil do maturitného ročníka, som sa so svojimi rodičmi a súrodencami vrátil z rodinného víkendového výletu; no po príchode domov sme zistili, že sa nám niekto vlámal do domu. Keď sme prechádzali z izby do izby, začali sme spisovať všetky veci, ktoré nám ukradli. Otec bol nahnevaný, že nás niekto okradol, ale poriadne sa nahneval až vtedy, keď sme prišli do jednej izby, z ktorej zlodeji nič neukradli, len v nej veľa vecí porozbíjali. Otec chápal, že niekto môže byť taký zúfalý, že sa uchýli ku krádeži, ale povedal: „Nechápem, ako môže niekto vojsť do cudzieho domu a povedať si: ‚Toto nepotrebujem. Nechcem to. Chcem len, aby si to nemal ty.‘“ To je závisť.
Žiarlivosť môže stáť za krádežou. Chcem to, čo máš ty. Ale závisť je vandalizmus. Proste len nechcem, aby si mal to, čo máš.
Vidíme to aj v podobenstve o robotníkoch vo vinici (Mt 20, 1 – 16). Mohlo by sa zdať, že ľudia, ktorí odpracovali dvanásť hodín, nechceli, aby ostatní robotníci dostali menej, ale že len chceli dostať viac. Ale tak to nie je. Dohodli sa na bežnej dennej mzde: spravodlivej mzde, mzde, ktorá im úplne stačila. Oni chceli len to, aby ľudia, ktorí odpracovali menej, dostali menej. Mysleli si, že tí, ktorí prišli neskôr, si zaslúžia menej ako oni. A takéto zmýšľanie je prameňom závisti.
Saul, Dávid a preháňanie
Jedným z najznámejších príbehov o závisti vo Svätom písme je príbeh kráľa Saula a Dávida. Kráľ Saul trpel a trápil sa, a tak pozval Dávida, ktorý bol vtedy ešte len mladý chlapec, aby mu hral na citare a spieval mu, pretože tým zmierňoval jeho utrpenie. Dávid bol pre Saula požehnaním. Neskôr, keď Goliáš vyzval izraelské vojsko na boj, nikto sa mu neodvážil postaviť a pustiť sa s ním do boja. Ale Dávid povedal: „Ja budem bojovať s Goliášom.“ A vyhral. Saul bol Dávidovi taký vďačný, že ho postavil na čelo svojho vojska, ktoré sa triumfálne vracalo do mesta.
Ale čosi sa stalo: Saulova vďačnosť Dávidovi sa v zlomku sekundy zmenila na hnev. Keď totiž vchádzali do mesta, ľudia začali spievať: „Saul porazil svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc“ (1 Sam 18, 7). Keď Saul začul tieto slová, niečo sa v jeho srdci zmenilo a naplnila ho závisť.
A, áno, nedáva to vôbec zmysel! Dávid tam bol na Saulovu žiadosť. Svoje schopnosti, silu a vieru dal do služieb kráľa. A tá pieseň bola očividne prehnaná! Hovorila, že „Saul zabil tisíce“. To sotva! „Dávid desaťtisíce?“ Pozrime sa do Písma. V ňom sa dočítame len o tom, že v ten deň zabil Dávid len jedného človeka – Goliáša. Táto pieseň teda ani nebola presná. No Saul mu i napriek tomu začal závidieť. Nemohol zniesť myšlienku, že Dávidovi sa dostáva viac uznania za zabíjanie – aj keď prehnaného – ako jemu.
Tragédia závisti
Vráťme sa k Amadeovi. Film vrcholí okamihom, keď sa medzi Mozartom a Salierim takmer zrodí priateľstvo. Mozart leží na smrteľnej posteli, no stále nedokončil svoje opus magnum, skladbu Requiem. Vie, že umiera, a chce to vzdať. Salieri ho však presvedčí, aby to dokončil. Nemohol dovoliť, aby tento génius odišiel na druhý svet bez toho, aby dokončil toto svoje úžasné dielo. A tak títo dvaja muži spoločne vytvoria neuveriteľne geniálne dielo.
Tragédiou je, že takto mohol vyzerať celý ich život. Salieri mohol po celý svoj život Mozartovi hovoriť: „Mozart, vidím, že si veľmi požehnaný. Aj mňa Boh požehnal, aj keď inak ako teba. Keby sa moja a tvoja genialita navzájom dopĺňali, a nebojovali by proti sebe, mohli by sme vytvoriť niečo, čo svet ešte nikdy nepočul.“ Takto mohol vyzerať celý ich život. Ale nebolo to tak kvôli jednej jedinej veci: závisti.
Salieri v tomto filme nepasoval za svojho nepriateľa len Mozarta, ale aj samotného Boha. Myslel si totiž: „Bože, ty sa opovažuješ požehnať tohto blázna? Ty sa opovažuješ požehnať tohto človeka, ktorý sa ti rúha? Ty sa opovažuješ požehnať tohto človeka, ktorý nie je ani zďaleka taký svätý ako ja? Ako sa opovažuješ?!“ A obrátil sa chrbtom k Bohu. A to je paradox celého tohto príbehu. Salieri si neuvedomoval, ako veľmi je milovaný, pretože veril, že niekto iný je milovaný viac. Neuvedomoval si, ako veľmi je požehnaný, pretože veril, že niekto iný je požehnaný viac. Neuvedomoval si, kým je v Božích očiach, pretože videl len to, kým je v Božích očiach niekto iný.
Ty si milovaný Bohom!
Všimol si si, že nezávidíme všetkým? Okolo nás sú ľudia, ktorí toho majú viac ako my alebo sú lepší ako my, ale všetkým im nezávidíme. Svojich nepriateľov si vyberáme. Ale mám pre teba dobrú správu: vyberáme si aj svojich priateľov.
A tu prichádza k slovu tvrdá či rýdza láska. Mať rýdzu lásku znamená ochotne prijať lásku, ktorú sme dostali, a nezávidieť lásku prejavenú iným ľuďom. Ľudia oplývajúci touto láskou vedia prijať dary, ktoré dostali, a tešiť sa z darov, ktoré dostali iní. Závistlivým a zatrpknutým uvažovaním nad tým, aké milosti dostali iní, môžeme zabiť veľa času. No môžeme urobiť aj niečo iné: môžeme byť vďační za svoje vlastné dary a požehnania a tešiť sa z darov druhých.
Lucifer bol milovaný Bohom. Kráľ Saul bol milovaný Bohom. Salieri bol milovaný Bohom. A Mozart bol milovaný Bohom. Paradoxne, meno „Amadeus“ znamená „milovaný Bohom“. Aj ty si milovaný Bohom!
Prijmi teda lásku, dary a požehnania, ktoré ti Boh už dal. A potom nájdi slobodu, silu a odvahu radovať sa z toho, že aj ostatní ľudia sú milovaní Bohom a majú svoje vlastné dary a požehnania.