Prvorodený z mnohých bratov

3. júla 2025 |

Sme Kristovými spoludedičmi

„On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ (Kol 1, 15 – 20).

Ktorým smerom sa uberá tvoja predstavivosť, keď premýšľaš o prvotnej Cirkvi? Letí do Ríma, kde boli umučení Peter aj Pavol? Či do Jeruzalema, srdca židovstva a rodiska Cirkvi? Alebo do Antiochie, kde veriacich prvý raz nazvali „kresťanmi“ (Sk 11, 26)? Veľká časť nášho kresťanského dedičstva pochádza práve z týchto troch veľkých miest.

A čo Kolosy? Na toto miesto myslíme len zriedka. Kolosy neboli mocným mestom. Vlastne už v Ježišových časoch počet ich obyvateľov klesal a upadal v nich tak politický vplyv, ako aj ich vojenská a strategická dôležitosť. A veľmi pôsobivá nebola ani miestna cirkev. Niektorí biblisti sa domnievajú, že ju tvorilo maximálne päťdesiat veriacich, ktorí sa počas nedieľ zhromažďovali pri slávení svätej omše.

No práve toto malé, nepodstatné mesto si Boh vybral na to, aby oznámil jednu z najúžasnejších právd viery. Práve skrze Pavlov List Kolosanom nám Boh všetkým zjavil Ježišovu veľkosť a vznešenosť i to, že Ježiš má vo veľkom pláne spásy ústredné miesto.

Pozrime sa na tento hymnus a poprosme Ducha, aby pri uvažovaní o týchto veľkých pravdách nanovo pozdvihol naše srdcia k Ježišovi.

Izrael, Boží prvorodený

V Mojžišovom zákone Boh kázal Izraelitom, aby prvorodeného syna v rodine zakaždým zasvätili Pánovi:

„Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov… oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi“ (Ex 13, 11 – 12).

Prvorodený syn, ktorý bol akoby „prvotinou“ muža a ženy, sa chápal ako znamenie Božieho požehnania ich manželstva. Bol akýmsi prisľúbením toho, že im dá mnohé deti, ktoré budú pre nich požehnaním, ktoré ich budú počas života milovať a postarajú sa o nich v starobe. No pre túto svoju úlohu znamenia od Pána sa prvorodený považoval za niekoho, kto osobitným spôsobom patrí Bohu. A tak Boh vyzýval svoj ľud, aby mu zasväcoval svojich prvorodených.

Boh vyhlásil, že aj Izrael je jeho prvorodeným synom: „Potom povieš faraónovi: Toto hovorí Pán: ,Izrael je môj prvorodený syn‘“ (Ex 4, 22). Izrael bol jeho osobitným vlastníctvom, ľudom, ktorý si vybral a utvoril, aby bol pre zvyšok sveta znamením jeho svätosti a milosrdenstva. Izraeliti neboli prvým národom na zemi, a určite neboli ani najmocnejším národom. No Izrael bol výnimočný ako „prvý ľud“ celkom zasvätený Pánovi a vyčlenený pre jeho zámery.

Prvorodený zo všetkého stvorenia

Toto pozadie nám pomôže pochopiť, prečo svätý Pavol povedal Kolosanom, že Ježiš je „prvorodený zo všetkého stvorenia“. Pavol tým nemá na mysli chronologické poradie, ale vyhlasuje, aký veľký a vznešený je Ježiš! My vieme, že ako človek Ježiš Nazaretský nebol prvým človekom v ľudských dejinách.

To, že Ježiš nazval Pavla prvorodeným, napovedá o tom, že sa svojím majestátom, svojou slávou, mocou i múdrosťou rovná Otcovi. Hovorí o tom, že z Krista vzišlo celé stvorenie. Naznačuje, že celý Boží plán spásy – vrátane divu, ktorým bolo Ježišovo vtelenie a agónia na kríži – vzišli zo srdca Otca i Syna. A prezrádza tiež to, že Abrahámovo povolanie, východ z Egypta za Mojžiša, utvorenie izraelského ľudu – a vôbec celé dejiny spásy – majú svoj pôvod a zmysel v Ježišovi Kristovi. „On je počiatok“ všetkého (Kol 1, 18). On je ako hlava nad všetkým.

Pavol tiež vyhlasoval, že Ježiš je „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15). Slovo „obraz“ môže našim moderným ušiam a mysliam pripadať nejasné, no veriacim Kolosanom dávalo hlboký zmysel. Grécke slovo eikon pomenúvajúce obraz totiž neznamená odraz alebo kópiu originálu. Označuje obraz obsahujúci plnosť, zachytávajúci samotnú podstatu originálu. Obraz je teda akousi vstupnou bránou k originálu. Tým, že kontemplujeme obraz, dostávame sa do styku so samotnou Osobou, ktorú tento obraz reprezentuje. A práve v tomto duchu povedal aj Ježiš apoštolom: „Kto vidí mňa, vidí Otca… Ja som v Otcovi a Otec [je] vo mne“ (Jn 14, 9 – 10).

Prvorodený medzi mnohými bratmi

Prví kresťania chápali, že Ježiš je nielenže prvorodeným zo všetkého stvorenia, ale je aj „prvorodený z mŕtvych“ (Kol 1, 18). A chápali to nielen rozumovo, ale aj na základe vlastnej skúsenosti. Svätý Pavol nám hovorí, že okrem toho, že sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil Márii Magdaléne a prvým apoštolom, „zjavil [sa] viac ako päťsto bratom naraz“ (1 Kor 15, 3 – 6).

Predstav si, aké to asi bolo vidieť Ježiša takto! Predstav si, aké to muselo byť, keď ich naplnila radosť a dostali silu a odvahu ohlasovať ho druhým: „Videl som ho na vlastné oči. Spolu sme lámali chlieb. Aj ma objal. Smrť nad ním nemá moc. A nemá moc ani nad tebou! Obráť sa k nemu! Daj mu svoje srdce! Konaj pokánie a daj sa pokrstiť!“

A na všetkých, ktorí konali pokánie a prijali krst, vrátane nás, ktorí robíme to isté, sa napĺňa Písmo: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Preto svätý Pavol nazval Ježiša „prvorodeným medzi mnohými bratmi“ (porov. Rim 8, 29). A preto aj nás nazval „Kristovými spoludedičmi“ (8, 17). Keďže je teda Ježiš náš brat, prvorodený medzi nami, môžeme mať účasť na všetkých požehnaniach, ktoré sme dostali:

svojou smrťou a zmŕtvychvstaním nám daroval víťazstvo nad hriechom i smrťou (pozri Rim 6, 23);
jeho zmŕtvychvstanie nám dáva nádej, že raz vstaneme z mŕtvych aj my (pozri 1 Kor 15, 51 – 52);
jeho nanebovstúpenie nám všetkým otvára srdcia (pozri Ef 2, 6);
po tom, čo naňho zostúpil Duch Svätý, vylial toho istého Ducha na nás (pozri Sk 2, 33);
keď sa vráti v sláve, vezme nás k sebe, aby sme večne žili s ním (pozri Jn 14, 2 – 3).

Bratia a sestry, toto je náš Pán Ježiš. On je prvorodený zo všetkého stvorenia – a patrí mu prvé miesto aj v našom živote! On je večný Boh, je samotným zdrojom nášho života a tým, ktorý zachováva existenciu všetkých stvorení. On má plné právo prikazovať nám tak, ako pán prikazuje svojim sluhom. No Ježišova trpezlivosť a láska k nám je napriek tomu taká veľká a silná, že sa rozhodol uplatňovať svoju autoritu radšej s veľkou pokorou a láskavosťou. On nás neustále volá, aby sme sa k nemu obracali s pokáním bez ohľadu na to, koľko ráz sme sa od neho odvrátili. Aj keby to bolo sedemdesiatsedem ráz, on nás opäť prijme k sebe. Pretože Ježiš – ako prvorodený – sa nikdy „nehanbí“ nazývať nás bratmi a sestrami (Hebr 2, 11)!

Chvála a Prvorodený

Bratia a sestry, modlime sa spolu s Pavlovým hymnom z Listu Kolosanom.

Ježišu, ty si obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia. Ty si večný, jednorodený Boží Syn.

V tebe bolo všetko stvorené v nebi i na zemi. Všetko, čo vidím a chápem, aj všetko, čo nevidím ani nechápem, hoci som bol stvorený pre teba – aby som ti slúžil, miloval ťa a odovzdal ti svoj život.

Ty si pred všetkým a v tebe všetko spočíva. Ty si hlavou tela, Cirkvi. Dokonca aj vo chvíľach ťažkostí a bojov si ty stále Pán, ktorý nás miluje a je nám nablízku.

Ty si prvorodený z mŕtvych, preto si môžem byť istý tým, že ma vzkriesiš k novému životu. Zverujem ti celý svoj život. Nemusím sa báť smrti, pretože verím, že ty budeš so mnou aj v okamihu, keď sa priblíži môj posledný výdych.

Ty si prvorodený medzi mnohými bratmi a sestrami. Ježišu, mám také veľké privilégium, že môžem patriť do tvojej rodiny! Ďakujem ti, že si ma zahrnul svojimi nebeskými pokladmi! Pane, daj, nech svojím životom vždy ohlasujem tvoju slávu a vznešenosť!