Odpočinok ako Boží dar

Milí naši čitatelia,

leto býva časom oddychu a čerpania nových síl. Každý z nás sa rád z každodenného zhonu utiahne na tiché a pekné miesto, na ktorom si aspoň na chvíľu môže odpočinúť od mnohých požiadaviek, ktoré sú na neho kladené počas všedných dní roka. Toto si dobre uvedomoval aj sám Ježiš, keď svojich učeníkov po náročných dňoch pozval, aby „išli do ústrania na pusté miesto a odpočinuli si“ (porov. Mk 6, 31).

Odpočinok je Boží dar. Zároveň je však aj odmietnutím pomýleného aktivizmu – teda postoja, pri ktorom si človek myslí, že si hromadením svojich aktivít môže zaslúžiť Božiu milosť. Človek, ktorý odpočíva, uznáva prvenstvo Božej lásky a milosti – že Boh ho miloval pred tým, než urobil čo i len jeden dobrý skutok, ba ešte pred tým, než ho stvoril.

Samozrejme, odpočinok nie je trvalá pasivita a nečinnosť. Ak je naša láska živá, je aj činorodá a duchovne plodná. V evanjeliu neraz vidíme, ako sa Ježiš chcel utiahnuť do samoty, no keď videl zástupy, „zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené ako ovce bez pastiera“ (porov. Mt 9, 36; 14, 14).

Zároveň však vidíme, že v Ježišovom živote bola aj v tomto smere veľká vyváženosť. Hoci celé dni slúžil a bol nablízku ľuďom, dlhé ranné i nočné hodiny trávil na „pustých miestach“ v spoločenstve so svojím Otcom (pozri Lk 4, 42; 5, 16).

Takto dáva Ježiš príklad dobrého oddychu aj nám. Hoci je potrebné, aby naša viera a láska žiarila aj z našich skutkov a námah pre Božie kráľovstvo, ešte dôležitejšie je, aby naše srdce bolo spojené s Bohom. Čím bude naše zjednotenie s Bohom dôvernejšie, tým väčšiu hodnotu budú mať aj naše apoštolské námahy či iné dobré skutky. Preto svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu hovorí, že Panna Mária svojím pradením a šitím vzdala Bohu väčšiu slávu než svätý Vavrinec svojou mučeníckou smrťou na rozpálenom rošte.

Venujme teda toto leto Bohu a nášmu vzťahu s ním. A doprajme si aj trochu odpočinku! No či už budeme doma, v horách, alebo pri vode, vnímajme, že najviac odpočinku, radosti a sily môžeme načerpať v prítomnosti živého Boha.

Lukáš Vaník, editor slovenského vydania