Osobné pozvanie od Ježiša

Drahí bratia a sestry,

teším sa, že nás na ceste učeníctva bude tento mesiac sprevádzať arcibiskup William E. Lori. Okrem toho, že je arcibiskupom Baltimoru (mojej domovskej diecézy!), pôsobí aj ako podpredseda Americkej biskupskej konferencie. A mnohí ho poznajú aj ako predsedu Bioetickej subkomisie, ktorá sa venuje šíreniu úcty k životu. No tento mesiac nám bude pomáhať chopiť sa nášho povolania a stať sa učeníkmi a zároveň misionármi Ježiša Krista.

Osobné povolanie

Toto povolanie dáva Ježiš každému jednému z nás. Pán tebe i mne hovorí: „Poď za mnou a urobím z teba rybára ľudí“ (pozri Mk 1,17). Či už si starý rodič, alebo rehoľný brat, väzeň, alebo vysokoškoláčka, teológ, alebo administratívny pracovník, alebo – bez ohľadu na svoje povolanie – si jednoducho človek, ktorý rád „stáva na prahu domu svojho Boha“ (porov. Ž 84, 11), práve teba Ježiš pozýva, aby si šiel za ním a pomáhal druhým spoznať ho.

Arcibiskup Lori nám hovorí, čo to znamená byť učeníkom-misionárom, a že najpodstatnejšie na učeníctve je deň čo deň pestovať živý a život meniaci vzťah s Ježišom. „Termíny ,učeník-misionár‘ či ,misijné učeníctvo‘ nám môžu pripadať odpudivé,“ pripúšťa, „no len dovtedy, kým si neuvedomíme, čo nám v skutočnosti ponúka Pán, Ženích našich duší. Nemiluje nás len všeobecne ako masu ľudí, ale miluje každého z nás osobne, milosrdnou, všadeprítomnou a vytrvalou láskou, ktorá sa snaží z každého z nás vytvoriť jedinečný odraz svojej božskej lásky.“

Učeníctvo je predovšetkým Božím dielom, nie naším. Učeníctvo je to, čo „v nás pôsobí Kristus prostredníctvom Ducha Svätého – on nás posilňuje v našej slabosti, ponúka nám odpustenie a trpezlivo nám pomáha prekonávať každú neresť,“ pripomína arcibiskup Lori. Pôsobenie Ducha Svätého by malo ovplyvňovať náš osobný život (strana 4), náš rodinný život (strana 10) i naše farnosti (strana 16). To Kristus v nás všetko mení, on všetko obnovuje, on všetko a všetkých pozdvihuje.

Slovo vďaky

Okrem poďakovania arcibiskupovi Lorimu za napísanie článkov na tento mesiac mu chcem poďakovať aj za jeho dlhoročnú službu Cirkvi. Desaťročia sa zasadzoval za hlbokú úctu k životu – od počatia po prirodzenú smrť – a v poslednom čase sa dôrazne zasadzuje aj za ukončenie akejkoľvek rasovej diskriminácie. A to všetko robí povznášajúcim spôsobom – a usiluje sa pritom skôr Cirkev zjednocovať než rozdeľovať.

Tak ako mnohí z nás, aj arcibiskup Lori každé ráno trávi čas pred Pánom a hľadá jeho tvár. A ako mnohí z nás, aj on niekedy prežíva rôzne zápasy: „Zistil som, že pápež František… odo mňa žiada…, aby som si overoval kvalitu svojho stretnutia s Kristom. Keď sa venujem svojej službe, aký je môj vzťah s Kristom? Je vrúcny, osobný a premieňajúci, alebo je chladný a formálny? Dovolil som vzkriesenému Pánovi, aby mi mocou Ducha Svätého otvoril myseľ, ,aby som porozumel Písmu‘ (porov. Lk 24, 45)?“

Nech nás všetkých moc zmŕtvychvstalého Ježiša pretvorí na učeníkov-misionárov! Veď on sám nás volá a túži, aby sme sa nimi stali.

Jeff Smith, vydavateľ