Nech Ježiš znovu zapáli vaše srdce.

Cesta k nádeji

Žena stojí a pozerá sa na svoj odraz v zrkadle.

Za rok, čo sa vydala, sa toho veľa zmenilo: nový domov, milujúci manžel a teraz aj dieťa, ktoré sa čoskoro narodí. Vie, že ju čaká mnoho nespočetných výziev, ale vie aj to, že ju čaká veľa radostí a nových objavov. A myšlienka na tieto výzvy jej dodáva energiu.

Sú však aj ľudia, ktorí sa budúcich dní boja. Čelia výzvam, ako je nezamestnanosť, napätie s dospelými deťmi alebo zrada, a je pre nich ťažké nájsť energiu na nádej.

Všetci poznáme ľudí, ktorí stratili nádej. Možno sme sa sami cítili beznádejne v rôznych obdobiach. Ale či už sa tak cítime jeden deň alebo desať rokov, Ježiš chce, aby sme vedeli, že vždy existuje nádej a že on sám nám ju môže dať. To sa naučili dvaja z jeho učeníkov na Veľkonočnú nedeľu, tak sa pozrime na ich príbeh a uvidíme, čo sa z neho môžeme naučiť. Je to príbeh dvoch pútnikov na ceste do Emauz, ktorý je zaznamenaný v Lukášovi 24:13-35.

Nebeský návštevník. Bola Veľkonočná nedeľa a dvaja Ježišovi učeníci kráčali po ceste do Emauz, malej dedinky neďaleko Jeruzalema. Boli učeníkmi už nejaký čas a Ježišovo kázanie a zázraky si podmanili ich srdcia. Všetko sa však zmenilo, keď ich milovaného Majstra zatkli, zbili a ukrižovali. Verili, že Ježiš je vyvolený. Mysleli si, že ho Boh poslal, aby vykúpil Izrael. Ale na Veľký piatok boli zničení – a možno sa dokonca cítili zradení. Rozhodli sa vrátiť domov a pokračovať v svojom doterajšom živote.

Po ceste stretli cudzinca. Počas zvyšku cesty im tento cudzinec vysvetľoval, že Božím plánom bolo, aby Mesiáš trpel a zomrel, ale že tento Mesiáš znovu vstanú v sláve. Jeho slová boli tak presvedčivé, že obaja učeníci ho pozvali na večeru, aby si mohli vypočuť viac. Až keď ich hosť požehnal chlieb, spoznali, že cudzinec je v skutočnosti Ježiš.

Takže to bola predsa pravda: Ježiš bol Mesiáš. Vstal z mŕtvych! Všetko, čo povedal a urobil, bola pravda a oni urobili správne, že v neho uverili. Ohromení a nadšení sa ponáhľali späť do Jeruzalema, aby túto dobrú správu oznámili Petrovi a ostatným.

Ako vyzerá budúcnosť? Tento krásny príbeh nám ukazuje, aká silná môže byť nádej. Predtým, ako spoznali Ježiša, títo dvaja učeníci odchádzali z Jeruzalema. Oddelili sa od malej skupiny, ktorá sa vytvorila okolo Ježiša a jeho posolstva. Opustili ľudí, ktorí sa s nimi modlili, ľudí, ktorí s nimi zažili Božiu lásku a milosrdenstvo, ľudí, s ktorými videli toľko zázrakov a uzdravení. Je to, ako keby tým, že opustili túto malú skupinu veriacich, odišli od samotného Ježiša a všetkého, čo ich naučil.

Ale Ježiš ich tak ľahko nenechal odísť. Vyhľadal ich. Ako dobrý pastier v podobenstve, nezanechal ich a nedúfal v to najlepšie; išiel za nimi a snažil sa ich priviesť domov. A ako to urobil? Nie tým, že ich ohromil ďalšími zázračnými skutkami moci. Nie tým, že ich prosil a naliehal, aby sa vrátili. A nie tým, že sa ich snažil presvedčiť, že robia strašnú chybu. Skôr to urobil jednoducho tým, že v nich znovu vzbudil nádej. Tým, že im rozprával o Božom pláne spásy, ukázal im, že jeho smrť nebola náhoda. Boh ho neopustil osudu – a ani ich neopustí.

Keď Ježiš hovoril, Božie sľuby začali zapáliť ich srdcia. Budúcnosť vyzerala jasnejšia, pretože sľuby z minulosti sa napĺňali pred ich očami.

Učeníci z Emauz cítili, že v Jeruzaleme nemajú budúcnosť. Ježišove sľuby – všetky dobré správy z jeho kázania – boli zatienené jeho smrťou. A tak Ježiš strávil čas s nimi, dal im nové oči, aby videli cestu pred sebou a pomohol im vybrať si budúcnosť, ktorú pre nich naplánoval.

Presne to chce Ježiš urobiť pre nás, keď stratíme nádej. Chce sa k nám pripojiť na našej ceste – aj keď kráčame „preč z Jeruzalema“ – a presvedčiť nás, že má plán pre náš život. Chce nám pomôcť pozrieť sa na našu súčasnú situáciu očami viery a nádeje, aby sme videli, že jeho ruka je stále nad nami a že nám môže pomôcť. Chce zdvihnúť naše oči k nebu a ukázať nám, že sme súčasťou oveľa väčšieho príbehu. A tým nám chce dať širší, nebeský pohľad na naše výzvy a skúšky. Chce nás presvedčiť – aj proti všetkej ľudskej logike – že vždy existuje priestor pre nádej a že nás skutočne čakajú lepšie dni.

Od slov k zjaveniu. Slová však nestačili na to, aby učeníkov presvedčili. Áno, ich srdcia boli pohnuté a začali sa na budúcnosť dívať novými očami. Ale stále smerovali nesprávnym smerom – preč od Jeruzalema. Až keď spoznali Ježiša, uvideli tú novú budúcnosť a ponáhľali sa späť k ostatným učeníkom. Potrebovali toto osobné stretnutie s Ježišom, aby im pomohlo prijať sny, ktoré sa začali rodí v ich srdciach. A toto osobné stretnutie prišlo počas večere, keď Ježiš požehnal chlieb.

V tej chvíli vedeli, že Božie kráľovstvo prišlo. Navyše pochopili, že majú svoju úlohu v Božom pláne. Mali pocit zmyslu, poslania, ktorý bol vzrušujúci a posilňujúci. A vedomie, že Ježiš je s nimi, im dalo odvahu, ktorú potrebovali, aby čelili výzvam budúcnosti – akékoľvek už budú – s nádejou, nadšením a dôverou.

Emaús nám hovorí, že všetky kázania sveta nestačia na to, aby nás pohli k činom. Môžu vzbudiť našu nádej, ale táto nádej musí nájsť nejaký zmysel naplnenia, inak zostane bezmocná zmeniť nás. Preto má omša liturgiu slova a liturgiu Eucharistie. Keď nám čítania na omši pohnú srdcom, stále potrebujeme, aby sa nám otvorili duchovné oči, aby sme mohli vidieť Ježiša, prijať ho do svojho srdca a zažiť jeho premennú silu.

Čo je skutočná nádej? Môže byť veľmi ľahké ocitnúť sa na svojej vlastnej „ceste do Emauz“ – niekedy bez toho, aby sme vedeli, ako sme sa tam dostali. Možno sme dovolili, aby požiadavky dňa zatienili Ježišove sľuby. Možno sme podľahli pokušeniu a dovolili hriechu, aby zatienil našu blízkosť k Pánovi. Možno sme dovolili, aby nás premohlo sklamanie alebo úzkosť. Nech je príčina akákoľvek, stratili sme nádej a zostali sme smutní alebo frustrovaní.

Ale nemusíme sa vzdať! Ježiš nám môže otvoriť oči pre znamenia nádeje, ktoré nás obklopujú. Môže znovu rozbúriť naše srdcia a pripomenúť nám svoje sľuby. Môže nás vytiahnuť z izolácie a pomôcť nám znovu sa spojiť s našimi bratmi a sestrami v Kristovi. Ale predovšetkým sa nám môže zjaviť, aby sme bežali do jeho náručia, šťastní, že sme zase doma s ním.

Takže či ste teraz plní nádeje, alebo vás tlačí strach a úzkosť, nech Ježiš príde k vám. Nech vám ukáže, že vaša budúcnosť môže byť rovnako slávna ako jeho. Nech vás nadchne vyhliadkou nového života, aby ste mali energiu čeliť akýmkoľvek výzvam, ktoré vám život prinesie. Je s vami na každom kroku, aj keď ho nepoznáte. Nech vás uzdraví, povzbudí, otvorí vám oči a nakŕmi vás svojím chlebom života.