Stretnutie s milosrdenstvom

Ježiš, zmŕtvychvstalý Pán, je vždy pripravený odpustiť nám

Aleluja! Kristus vstal z mŕtvych! S celou Cirkvou slávime ústrednú pravdu našej viery: „že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“ (1 Kor 15, 3 – 4).

No Ježišovo zmŕtvychvstanie je oveľa viac než len presvedčenie, ktoré vyjadrujeme pri každom Vyznaní viery. Jeho jadrom je prisľúbenie stretnutia. Je to prísľub, že Ježiš je a bude v každej dobe a pri každom človeku. Je pripravený dotknúť sa a premeniť všetkých tých, ktorí sa k nemu obrátia.

Práve na toto stretnutie s Ježišom sa chceme zamerať počas tohto Veľkonočného obdobia. Chceme si ozrejmiť, ako stretnutie s Pánom môže zmeniť náš život. Preto sa najskôr pozrieme na to, ako svätého Petra naplnilo milosrdenstvo po tom, čo prijal Ježišovo odpustenie. Potom svoju pozornosť obrátime na to, ako svätého Štefana stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom presvedčilo o pravdivosti prísľubu neba. A napokon si priblížime, ako sa z diakona Filipa stal apoštol zmierenia a jednoty. Zakaždým pritom preskúmame aj to, ako sa my sami môžeme stretnúť so zmŕtvychvstalým Pánom a ako sa ním môžeme nechať premeniť.

 

Peter, vzor odpustenia

Začnime teda Petrom. Predstav si, aké vzrušujúce museli byť preňho Turíce! Nielenže ho naplnil Duch Svätý, no mohol sa tešiť aj z pohľadu na to, že „asi tritisíc“ ľudí zareagovalo na jeho kázania o zmŕtvychvstalom Pánovi (Sk 2, 4. 41). Muselo to byť poriadne dramatická udalosť!

No kým sa to dialo, v Petrovom srdci sa možno premietala iná scéna. Spomeň si, že udalosti Ježišovo umučenia – jeho zajatie, odsúdenie i jeho ukrižovanie – sa udiali len päťdesiat dní predtým. Áno, Peter mal stále čerstvé spomienky na tieto traumatické udalosti. A bol tiež stále v Jeruzaleme, takže je možné, že niektorí ľudia, ktorým sa prihováral, boli aj v zástupe, ktorý pri Ježišovom procese kričal: „Ukrižuj ho!“ (Lk 23, 21). Niektorí z toho zástupu sa možno Ježišovi aj posmievali, keď visel na kríži (pozri Lk 23, 35 – 57). Ktovie? Ba niektorí z nich možno počuli aj Petra zapierať, že sa s Ježišom pozná (pozri Lk 22, 54 – 62). Možno práve preto adresoval tomuto zástupu slová: „Vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili“ (Sk 2, 23; kurzíva pridaná).

Predstav si teda Petra, ako krstí týchto nových veriacich, keď odrazu narazí na niekoho, koho si pamätá z dní pred Ježišovým zmŕtvychvstaním. Predstav si, ako tohto človeka žehná, obmýva ho od hriechov, objíma ho ako brata a prijíma ho do Cirkvi. A teraz si predstav, že to robí niekoľkokrát. Ako im zakaždým odpúšťa a sľubuje im lásku bez ohľadu na to, ako s Ježišom zaobchádzali v minulosti.

 

Odpustenie nepriateľom

Peter dokázal byť taký otvorený a vľúdny k ľuďom, ktorí odmietli Krista, preto, lebo taký bol aj Ježiš k nemu. Keď sa Pán na Veľkú noc zjavil Petrovi a ostatným apoštolom, mohol ich odsúdiť. Títo muži ho videli vykonať mnohé zázraky, počuli ho hovoriť o láske jeho Otca, ba aj sami boli uzdravení a oslobodení, a napriek tomu všetkému sa ich viera rozsypala a pri jeho zajatí ho opustili. Peter, „Skala“ (Mt 16, 18), dokonca až poprel, že sa s Ježišom pozná.

No Ježiš nič z toho nevytiahol. Povedal len: „Pokoj vám“ (Jn 20, 19). Chcel ich oslobodiť od pocitu viny a hanby z toho, že ho sklamali. Keď sa im o týždeň neskôr zjavil znova, dýchol na nich Ducha Svätého a vyslovil slová: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23). V podstate im kázal, aby boli k druhým takí milosrdní, ako bol on k nim.

A presne to Peter potom aj robil. Zmŕtvychvstalý Pán mu dal zakúsiť nečakané, nezaslúžené a bezhraničné milosrdenstvo a to ho naplnilo láskou – dokonca aj láskou k jeho niekdajším nepriateľom a prenasledovateľom. Oslobodilo ho od strachu a hnevu a dalo mu milosť potrebnú na to, aby s nimi dokázal zaobchádzať ako so svojimi bratmi a sestrami v Kristovi.

 

Základom je odpustenie

Petrov príbeh nás učí tri dôležité lekcie. Po prvé, ukazuje nám, že stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom je stretnutie s milosrdenstvom. Je to stretnutie s Niekým, koho sme sa možno báli, lebo sme si mysleli, že nás odsúdi, no potom sme v ňom objavili Boha, ktorý je skôr nežný a súcitný než odmietavý a karhajúci. Na túto veľkú vec prišiel aj Peter. Ježiš ho zachránil – a urobil to mocou svojho milosrdenstva. Videl v Petrovom srdci ľútosť a žiaľ a bez toho, aby od neho požadoval ospravedlnenie, odpustil mu, prijal ho späť a opäť ho pozval: „Pas moje ovce!“ (Jn 21, 17).

Po druhé, ukazuje nám, že toto stretnutie s milosrdenstvom zmŕtvychvstalého Pána nám mení srdce. Samozrejme, oslobodzuje nás od pocitu viny a hanby, no zároveň nás aj oslobodzuje od strachu a hnevu, takže môžeme byť milosrdní k tým, ktorí sú vôkol nás. Keď stráže prišli zajať Ježiša a jeho učeníkov, Peter sa rozhodol použiť násilie a agresiu (pozri Jn 18, 10). A ešte v ten večer sa rozhodol vydať sa aj cestou lži a sebazáchovy – keď v ňom veľkňazovi sluhovia spoznali Ježišovho učeníka (pozri Jn 18, 15. 25 – 27). No to všetko sa zmenilo po tom, čo na Veľkú noc stretol Ježiša. Po tom, čo zakúsil, aké hlboké je Ježišovo milosrdenstvo, dokázal aj on preukazovať milosrdenstvo druhým – bez ohľadu na to, akú úlohu mohli zohrať pri Ježišovej smrti.

Napokon nám Petrov príbeh hovorí, že milosrdenstvo spočíva aj v srdci Cirkvi. Ukazuje nám, že Cirkev je postavená na milosrdenstve – tak na tom Božom, ako aj na tom, ktoré ľudia patriaci Bohu preukazujú druhým. Na Turíce mohol byť Peter pri krstení vyberavejší. Mohol sa rozhodnúť, že pokrstí len tých, ktorí s Ježišom zaobchádzali dobre. No Ježiš si vyvolil jeho, hriešnika, aby bol skalou jeho Cirkvi (pozri Lk 5, 8; Mt 16, 18). Ako by teda Peter mohol neprijímať iných hriešnikov? Ako by Cirkev mohla robiť niečo iné než zhromažďovať hriešnych mužov a ženy, ktorých srdcia premenilo rovnaké milosrdenstvo, aké premenilo Petra?

Všetky tri tieto ponaučenia zachytil pápež František v homílii, ktorú v roku 2017 predniesol na Turíce:

„Tu je počiatok Cirkvi, tu je to spojivo, ktoré nás udržuje pohromade, tá malta, čo spája tehly domu: odpustenie. Lebo odpustenie je darom nesmiernej sily, je tou najväčšou láskou, tým, čo udržuje v jednote napriek všetkému, tým, čo zabraňuje zrúteniu, čo posilňuje a upevňuje. Odpustenie oslobodzuje srdce a dovoľuje začať odznova: odpustenie dáva nádej, bez odpustenia sa nebuduje Cirkev“ (Homília pápeža Františka, 4. júna 2017).

 

Úžasné milosrdenstvo

Ježiš nás chce ohromiť úplnou trúfalosťou svojho milosrdenstva. No chce aj čosi viac, než nás len ohromiť – chce sa s nami stretnúť: či už v modlitbe, alebo v Eucharistii, pri svätej spovedi, alebo v skutku lásky iného človeka. A chce nás zároveň zmeniť tak, ako zmenil Petra. Chce nám obmäkčiť srdce a urobiť nás milosrdnejšími. Takto sa môžeme stať podobnými Petrovi: môžeme sa stať smelými a radostnými svedkami svedčiacimi o Bohu, ktorého láska je večná.

——-

Predstav si, že si jedným z Ježišových učeníkov. Spolu s ostatnými sa skrývaš v hornej sieni. Vieš, že si Pána sklamal, a ťaží ťa to vo svedomí. Zrazu sa objaví Ježiš. Všimneš si, že má na rukách a nohách stále stopy po klincoch. Na jeho tvári, ktorá bola pri ukrižovaní zovretá bolesťou, sa zračí pokojný výraz a nie sú na nej ani slzy. Nevieš, či máš utiecť, prosiť ho o odpustenie, alebo si pred ním s úctou kľaknúť. Ale pri pohľade na jeho úsmev na tvári a lesk v očiach ťa naplní radosť. Ježiš vstal z mŕtvych a odpustil ti!

Pár minút zotrvaj v tomto radostnom pocite a mysli pri tom na ľudí vo svojom živote. Mal by si niekomu odpustiť? Možno potrebuješ odpustiť niekomu, kto ti v minulosti ublížil, alebo niekomu, s kým máš teraz nejaký problém. Predstav si, že tomuto človeku hovoríš o svojej skúsenosti s Ježišovým milosrdenstvom. Predstav si, že mu hovoríš, prečo si taký šťastný. A po tom, ako si v mysli vybavíš toto stretnutie, požiadaj Ducha Svätého, aby ti pomohol tomuto človeku odpustiť.