Naplnený súcitom s nami

Ježiš je s nami vo všetkom.

Jeden filozof raz povedal: „Svet je plný utrpenia, ale je aj plný ľudí, ktorí ho prekonávajú.“

Utrpenie je nevyhnutnou súčasťou života. Utrpenie sa dotýka všetkých našich životov, či už ide o drobné udalosti každodenného života, alebo o hlboké traumy, ako je smrteľná choroba, náhle ovdovenie alebo nepríjemný rozvod. Vidíme, aký vplyv môžu mať na ľudí hrozné choroby. Vidíme, ako zneužívanie drog a alkoholu, gamblerstvo a iné závislosti môžu byť pre rodiny zdrvujúcim bremenom. Vidíme, ako tajfúny, záplavy, zemetrasenia a iné prírodné katastrofy môžu vyhladiť celé spoločenstvá ľudí. Vždy, keď počujeme o takýchto katastrofách, sme naplnení súcitom a smútkom nad tým, čím ľudia prechádzajú. Vidíme aj iný druh utrpenia, ktoré pramení z narušených vzťahov medzi manželmi a manželkami, medzi rodičmi a deťmi, medzi priateľmi alebo ľuďmi v práci. Tieto vnútorné zranenia môžu bolieť rovnako ako akákoľvek fyzická choroba. Môžu nás dokonca vyčerpať natoľko, že sa začneme cítiť zle. Či už je naše utrpenie dôsledkom fyzickej choroby, prírodných katastrof alebo vnútorných bojov, jedna zásada zostáva nemenná: Ježiš vidí naše utrpenie. Je plný súcitu s nami a vždy je pripravený vyliať na nás svoju milosť. Túži nás vidieť uzdravených a obnovených.

Trpiaci Boh? Kým žil na zemi, Ježiš bol „mužom bolesti, ktorý poznal utrpenie“ (Iz 53, 3). Ale teraz, keď je v nebi, stále trpí? V istom zmysle áno. Jeho utrpenie sa už netýka úderov, tŕňov a klincov. Už sa netýkajú jeho vnútorných bojov s diablom alebo pokušením. Teraz Ježiš trpí s nami. Trpí s našimi problémami a výzvami. Bolí ho, keď vidí, že nás to bolí. Je vždy s nami, drží nás pri sebe a dokonca plače s nami, keď plačeme. Navždy nám ponúka útechu svojej prítomnosti a sily. Bratia a sestry, Ježiš naozaj vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. Naozaj bol zranený pre naše previnenia a jeho ranami môžeme byť uzdravení (Iz 53, 3-5). Počas každého pôstneho dňa nám Duch Svätý chce ukázať, že žiadna slabosť – od najmenšieho kašľa až po telo úplne zničené chorobou – a žiadna neprávosť – od najmenšieho vlákna až po najťažší hriech – nie je mimo Ježišovho súcitu a záujmu. Bez ohľadu na to, čomu môžeme čeliť, Ježiš Kristus, trpiaci služobník, nám chce prísť na pomoc. Čo je vhodnejšie ako pôstny čas na to, aby sme požiadali Ježiša, aby prišiel a poslúžil našim utrpeniam, ranám a bolestiam?

Volajte k Pánovi! Keď Ježiš chodil po zemi, počul, ako slepci volajú, a zľutoval sa nad nimi (Mt 20, 31). Keď k nemu volali malomocní, Ježiš ich uzdravil (Lukáš 17, 1 – 14). Keď otec posadnutého chlapca volal, Ježiš sa zľutoval a vyslobodil ho (Mk 9, 24 – 27). Všetci títo ľudia verili v moc prosby. Prosili Ježiša o uzdravenie, pretože verili, že má moc uzdraviť ich. Aj my musíme ísť touto cestou. Rodičia sa musia modliť, aby ich deti boli chránené pred hriechom. Manželia sa musia modliť, aby ich milosť sviatosti manželstva chránila tak, aby ich vzájomná láska vždy prevyšovala akékoľvek rodinné problémy alebo osobné výzvy, ktorým môžu čeliť. Farníci sa musia modliť, aby Boh priviedol späť tých, ktorí opustili Cirkev. Takáto modlitba funguje. Všetci by sme sa mali cítiť slobodní obrátiť sa na Pána a prosiť, hľadať a klopať – bez ohľadu na to, akú máme potrebu (Mt 7, 8). Všetci by sme mali veriť, že Boh, náš Otec, nám nedá kameň, keď prosíme o chlieb, ani hada, keď prosíme o rybu (7, 9).

„Všetko“ znamená všetko. Ale rovnako ako nám Písmo hovorí, aby sme sa modlili a prihovárali, povzbudzuje nás aj k tomu, aby sme nachádzali radosť a spokojnosť bez ohľadu na to, či sme zdraví alebo chorí, či je náš život bezstarostný alebo poznačený zápasmi. Svätý Pavol napríklad povedal Solúnčanom: „Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!” (1Sol 5,16-18) Jakub svojim čitateľom povedal: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky,“ (1, 2). Znamená to naozaj všetky situácie? Aj keď mám rakovinu? Áno, všetky situácie. A čo keď nám hurikán zdemoluje dom? Áno, všetky situácie. Aj keď sa môj manžel alebo manželka rozhodne ma opustiť? Áno, vo všetkých situáciách. A čo keď ide o ťažký hriech? Áno, vo všetkých situáciách. Akokoľvek náročne – a dokonca nelogicky – to môže znieť, je to Božia vízia a jeho túžba pre jeho ľud. Prečo? Pretože chce, aby sme všetci boli presvedčení, tak ako bol presvedčený trpiaci služobník, že Boh má dokonalý plán. Chce, aby sme boli presvedčení, že všetko, dokonca aj choroba a hriech, slúži na dobro tým, ktorí ho milujú. Skúsme sa teda počas tohto pôstneho obdobia naučiť, ako Boh chce, aby sme žili s týmto paradoxom modlitby za Pánovu uzdravujúcu moc a zároveň sa zo všetkého radovali. Prosme Ducha, aby nás naučil, ako máme očakávať, že nás Boh uzdraví, aj keď vieme, že utrpenie a uzdravenie, sila a slabosť sú tajomstvá, ktorým plne rozumie len Boh. Pre niektorých sú nároky tohto paradoxu jednoducho príliš veľké. Fyzické utrpenie alebo emocionálna bolesť sú jednoducho príliš zaťažujúce. Ak je to tak aj pre vás, jednoducho robte, čo je vo vašich silách. Ježiš vie lepšie ako ktokoľvek z nás, že ideál nie je vždy možný. On pozná vaše srdce. Vie, že hlboko vo svojom vnútri chcete byť schopní žiť ideál, ale práve teraz to nedokážete. Vie, že v mnohých prípadoch robíte to najlepšie, čo môžete, jednoducho sa snažíte, aby bol pre vás ideál vodiacim svetlom, aj keď máte pocit, že ste ďaleko od jeho dosiahnutia. V konečnom dôsledku nie vždy vieme, prečo sú niektorí ľudia uzdravení a iní nie. Nie vždy vieme, prečo niektoré rodiny zostávajú spolu, zatiaľ čo iné sa rozpadajú. Nie vždy vieme, prečo niektorí opakovane trpia chorobami a iní akoby preplávali životom. Jednoducho nemáme všetky odpovede. Vieme však toto: Boh vo všetkom koná dobro (Rim 8,28). Je dosť mocný na to, aby z najbolestivejšieho zla vyťažil najväčšie dobrá.

Strieborný okraj. V knihe proroka Izaiáša (Iz 52, 13-14) vidíme Pánovho služobníka, ktorý znášal intenzívne utrpenie. Aj pri pohľade na Ježiša sme videli to isté: poznačené telo, nevinnú obeť a ťažkú nespravodlivosť. Tieto verše sa však nemusia vzťahovať len na Pánovho služobníka a na Ježiša. Môžu opisovať mnohých ľudí, ktorí dnes trpia. Koľkokrát ste vy alebo niekto, koho máte radi, prešli ťažkým obdobím a mali ste myšlienky typu: „Prečo práve ja?“ alebo „Nemal by som to znášať“ alebo „Tak veľmi to bolí“? Ale pre tých, ktorí nasledujú Ježiša, existuje aj strieborná stránka. Ak sa zo všetkých síl snažíte zvládnuť svoju situáciu modlitbou za uzdravenie a zároveň sa snažíte radovať v Pánovi, vedzte, že budete povýšení a vyzdvihnutí do slávy. Takýto prístup k utrpeniu vždy vedie k pokore; a pokora vždy vedie k svätosti a dôvernosti s Ježišom. Tak ako Ježišovo utrpenie ustúpilo veľkonočnej sláve, aj vaše utrpenie povedie k povýšeniu, a to v tomto i budúcom živote.

Príďte a napite sa. Ježiš pozýva tých, ktorí trpia, a nás všetkých: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života. “ (Zjv 22, 17). „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním! (Mt 11, 28). Ježiš môže povedať tieto veci, pretože bol dokonalým trpiacim služobníkom. Keď prešiel ohňom vlastného utrpenia, navždy vykúpil utrpenie. Keď zvíťazil nad hriechom a niesol bremeno našich slabostí, teraz kraľuje v nebi a túži zasypať svojím víťazstvom každého, kto ho bude nasledovať. Áno, môžeme byť povolaní trpieť pre svoju vieru. Áno, môžeme veľmi trpieť bolesťami života na tomto svete. A áno, môžeme trpieť aj pre svoju vlastnú hriešnosť. Ale v každej z týchto situácií sa môžeme riadiť slovami proroka. Môžeme si nastaviť tvár ako kremeň, pretože vieme, že Boh je s nami a že naša vec je v jeho rukách (Iz 49, 4; 50, 7). Každý pôst sa končí Veľkou nocou, každá smrť sa končí vzkriesením a každá výzva má svoj triumf. Nech vás Boh v tomto pôstnom období požehná.